Ako pomáhame Ukrajincom po roku vojny: časenky na humanitárnu pomoc, kino aj obmedzenie bezplatnej dopravy
„Ešte vezmi pohánku, ja pozriem konzervy,“ hovorí po ukrajinsky staršia pani mladšej žene, zrejme dcére, ktorá si obzerá detské zimné bundy.
Je začiatok februára 2023, do prvého výročia ruskej vojny proti Ukrajine zostáva niekoľko týždňov. V bratislavskom Auparku, len zopár krokov od butikov známych módnych značiek, stále funguje výdajňa humanitárnej pomoci pre utečencov. Spočiatku ju prevádzkovala iniciatíva Kto pomôže Ukrajine, teraz pomoc sprostredkováva medzinárodná humanitárna organizácia ADRA.
Kým v prvých mesiacoch sa na mieste tvorili dlhé rady ľudí, postupne sa systém zorganizoval tak, že Ukrajinci, ktorí pomoc potrebujú, vyplnia prihlasovací formulár a po potraviny či iné veci si prídu v konkrétnom čase.
Oproti prvým týždňom vojny sa mierne upravili podmienky pomoci. Napríklad potraviny či drogériu poskytuje výdajné centrum len utečencom s dočasným útočiskom na Slovensku, ktorí majú viac ako 65 rokov, matkám s deťmi do 15 rokov či osobám so zdravotným postihnutím.
Všetci utečenci aj naďalej vo výdajni v Auparku dostanú oblečenie, obuv či potreby do domácnosti. Okrem humanitárnej pomoci sa výdajňa snaží odídencom z Ukrajiny pomôcť zorientovať sa v novej krajine.
„Humanitárnu pomoc sme využili len raz, keď sme prišli na Slovensko. Pomerne rýchlo sme si našli prácu a už sme to nepotrebovali,“ vraví Ukrajinka Anna Kostromcová, ktorá doma pracovala ako sestrička. Na Slovensku v nemocnici či ambulancii nepracuje, zamestnala sa vo fabrike.
Prácu si našla rýchlo, preto od štátu nedostala veľkú finančnú podporu. „Najlepšie je, že na Slovensku sú dobrí ľudia, ktorí nás ubytovali u seba doma, na čo im štát prispieva,“ hovorí Anna.
Ako sa Ukrajinci aklimatizovali
Podobný príbeh má množstvo Ukrajincov, ktorí sa rozhodli zostať na Slovensku. Najrýchlejšie sa podľa mimovládnych organizácií zorientovali ľudia, ktorí tu mali známych.
Každý cudzinec alebo cudzinka sa novým podmienkam v novej krajine prispôsobuje inak, proces integrácie je dlhodobý, hovorí Michaela Pobudová z občianskeho združenia Mareena, ktoré cudzincom pomáha so začleňovaním do slovenskej spoločnosti, poskytuje jazykové vzdelávanie, organizuje komunitné aktivity a asistuje prostredníctvom dobrovoľníctva.
„Ťažko sa mi zovšeobecňuje, rôzni ľudia to vnímajú odlišne. Myslím si, že väčšina Ukrajincov a Ukrajiniek našla spôsob a miesto, kde sa dokážu cítiť relatívne komfortne a sú spokojní so životom, ale často počúvame, že
