MediaBrífingMediaBrífing: Platformy začali zverejňovať, ako bojujú proti dezinformáciám. Čo hovoria dáta o Slovensku?

V dnešnom MediaBrífingu nájdete:

  • platformy ukázali, ako bojujú proti dezinformáciám aj na Slovensku;
  • Microsoft je pri spúšťaní AI agresívnejší, môže tým uškodiť Googlu;
  • ďalšie dôležité správy o médiách;
  • citát týždňa a titulku týždňa.
Ilustrácia – F. S. s Midjourney

Internetové platformy spustili vo štvrtok Centrum transparentnosti a prvýkrát zverejnili správy o svojich krokoch proti šíreniu dezinformácií.

Centrum je výsledkom Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, ktorý bol prijatý vlani. Stanovuje konkrétne záväzky, ktoré musia platformy dodržiavať.

Viac informácií: Kódex je samoregulačným nástrojom, pod ktorý sa podpísalo 34 signatárov, medzi nimi aj firmy Google, Meta, Twitter, Microsoft či TikTok. Zverejnené správy poskytujú množstvo dát (len správa Facebooku má 168 strán) o tom, ako internetové spoločnosti zasahujú proti dezinformačným aktérom, o koľko peňazí z reklamy ich pripravili a aké ďalšie kroky v tejto oblasti robia.

  • Facebook napríklad v období od 1. októbra do 31. decembra minulého roku vďaka článkom od fact-checkerov zasiahol v EÚ proti 28 miliónom príspevkov – buď ich označil upozornením, alebo obmedzil ich šírenie. Na Instagrame zasiahol proti 1,7 milióna nepravdivých príspevkov.
  • Na slovenskom Facebooku bolo fact-checkermi označených 360-tisíc príspevkov a na Instagrame 17-tisíc. V Česku to bolo 600-tisíc a 30-tisíc na českom Instagrame.
  • Google v treťom štvrťroku 2022 zasiahol proti 14 slovenským a 85 českým doménam a obmedzil im používanie reklamnej služby AdSense.
  • YouTube v treťom štvrťroku v EÚ odstránil viac ako 11-tisíc dezinformačných videí, z toho vyše 140 v Česku a 60 na Slovensku.
  • LinkedIn u nás v decembri zablokoval 4774 falošných účtov, v Česku viac ako 26-tisíc. V celej EÚ to bolo takmer 850-tisíc. Odstránil tiež viac ako 3400 dezinformačných príspevkov, z toho 36 v Česku a deväť na Slovensku.
  • TikTok v období od 16. júna do 16. decembra zablokoval na Slovensku viac ako 6400 falošných účtov. Odstránil tiež 36 slovenských videí, ktoré šírili škodlivé dezinformácie.

Twitter sklamal: Sociálna sieť Elona Muska svoj záväzok nedodržala a ako jediná doručila správu s nedostatkom dát a informácií o svojich plánoch. „Som sklamaná, že správa Twitteru zaostáva za ostatnými, a očakávam vážnejšie odhodlanie plniť si povinnosti vyplývajúce z kódexu,“ reagovala podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová.

Prečo je to dôležité: Kódex je síce dobrovoľný, ale jeho dodržiavanie môže internetovým firmám zmierniť niektoré povinnosti, ktoré im vyplývajú z európskeho aktu o digitálnych službách. Jeho nedodržiavanie môže viesť až k pokutám vo výške 6 percent globálnych príjmov firmy. Twitter sa tak bude musieť rýchlo polepšiť, inak mu už o pár mesiacov budú hroziť vážne právne problémy.

Ďalšie správy budú musieť platformy zverejniť v júli a verejnosť sa v nich dočíta, čo všetko urobili za šesť mesiacov.

Kontext: Na príprave vzoru, ako majú správy vyzerať, sa podieľala aj slovenská Rada pre mediálne služby, a to prostredníctvom skupiny európskych regulačných orgánov ERGA. „Kódex v aktuálnej podobe obsahuje 44 záväzkov a 128 konkrétnych opatrení, týkajúcich sa demonetizácie pre šíriteľov dezinformácií a transparentnosti politickej reklamy či obmedzovania manipulatívneho správania realizovaného prostredníctvom falošných účtov, botov a deep fake technológií. Sústredí sa aj na posilnenie postavenia používateľov a lepší prístup k dátam pre výskumníkov sledujúcich a analyzujúcich šírenie nebezpečného obsahu v online priestore, čo je prínosné aj pre výkon našich zákonných kompetencií,“ uviedol Stanislav Matějka z Rady pre mediálne služby.


Microsoft je pri spúšťaní AI agresívnejší, môže tým uškodiť Googlu

Ukážka, ako môžu ľudia hľadať informácie pomocou četbota. Zdroj – Bing/Microsoft

Google patrí medzi lídrov vo vývoji umelej inteligencie (AI), no aj tak je kritizovaný, že svoje technológie nezapája dostatočne rýchlo do svojich služieb.

Udalosti ostatných dní dobre ukazujú, akú mániu v súvislosti s AI svet zažíva a ako rýchlo sa veci vyvíjajú.

  • Google v pondelok oznámil, že vytvoril konverzačný systém Bard, ktorý momentálne testuje a širšej verejnosti ho sprístupní v najbližších týždňoch. Postavený je na jazykovom modeli LaMDA (Language Model for Dialogue Applications), no zároveň vraj čerpá informácie z internetu, a tak vie reagovať aj na aktuálne informácie. Tým by sa Bard mohol odlíšiť od populárneho četbota ChatGPT, ktorý pracuje len s dátami do roku 2021.
  • Microsoft v utorok informoval, že zapája do svojho vyhľadávača Bing umelú inteligenciu od spoločnosti OpenAI, ktorá vytvorila ChatGPT. AI bude ľuďom generovať textové odpovede na ich vyhľadávania, ktoré sa zobrazia vedľa bežných výsledkov. Novinku je možné vyskúšať na stránke bing.com/new, no zatiaľ len v obmedzenom režime.
  • V stredu Google predstavil vylepšenia vyhľadávania, máp a prekladača. Ide o zaujímavé novinky, napríklad tzv. „kombinované vyhľadávanie“ umožňujúce vyhľadávať pomocou obrázka a textu súčasne, no viaceré veci ešte nie sú dokončené. Kto čakal revolučné a ohromujúce zapojenie inteligentného četbota do výsledkov vyhľadávania, mohol byť z celej akcie trochu sklamaný.
  • Navyše, četbot Bard v promo videu nesprávne uviedol, že Webbov teleskop urobil prvú fotku planéty mimo Slnečnej sústavy. Táto drobná chyba spôsobila prepad akcií firmy o zhruba osem percent a trhová hodnota Googlu sa tak prepadla o 100 miliárd dolárov. Investori totiž majú obavu, že Microsoft je technologicky ďalej a môže ohroziť dominanciu Googlu na trhu.

Šéfovia IT firiem sa predháňajú v nadmernom používaní slovného spojenia „umelá inteligencia“ vo svojich vyhláseniach. Výkon AI sa podľa výskumníkov zdvojnásobí každých šesť mesiacov, čo predstihlo Moorov zákon, podľa ktorého sa zdvojnásoboval výkon počítačov každé zrhuba dva roky. V praxi to znamená, že to, čo vidíme dnes, bude už o pár mesiacov smiešne a ďaleko prekonané.

Prečo je to dôležité: Aktuálny vývoj naznačuje, že fungovanie internetových vyhľadávačov sa v najbližších rokoch zásadne zmení. Stručná odpoveď na vyhľadávané slová je pre mnohých ľudí jednoznačnejší, prirodzenejší a zaujímavejší výstup ako len zoznam článkov, stránok a odkazov. Krátky sumár plní svoju funkciu, netreba klikať a čítať viac. (O tom, aký to môže mať vplyv na návštevnosť webov a vlastne celý biznis online reklamy, si môžeme povedať niekedy nabudúce.)

Problémom je, že dnešné četboty nerozumejú textu, len na základe pravdepodobnosti určujú, aké bude ďalšie slovo vo vete. Nevedia, čo je dôležité či pravdivé, odpovede si neraz vymýšľajú.

Google vraví, že priestor pre četboty vidí najmä pri „NORA“ (No One Right Answer) vyhľadávaniach, teda v situáciách, keď neexistuje jedna správna odpoveď a človek môže oceniť sumár zhŕňajúci viaceré možnosti, názory, perspektívy.

Microsoft je pri adopcii četbota agresívnejší – a je to pochopiteľné. Po dlhých rokoch, keď prakticky nikoho nezaujímalo, čo má Bing nové, púta zrazu vyhľadávač pozornosť, používateľov a Microsoft môže zasiahnuť svojho konkurenta v jeho najdôležitejšom segmente.

Google je pri zavádzaní noviniek zatiaľ opatrnejší. Otázne je, či je to z pocitu zodpovednosti, alebo sa skôr snaží čo najdlhšie nenarušiť finančne prosperujúci biznis vyhľadávania. Každopádne, pod tlakom konkurencie môže Google spustiť aj služby, ktoré ešte nie sú dostatočne spoľahlivé a bezpečné.

Čo bude ďalej: To dnes nik nevie. No Big Tech nás už naučilo, že ak budú inovácie úspešné, získajú na tom najmä investori. Ak to prinesie problémy, účet zaplatíme my všetci.

Viac: Verge spísal hlavné problémy AI vyhľadávačov + Bing má stále problém s rasizmom vo vyhľadávaní.

Téme četbotov vo vyhľadávaní sa venuje aj najnovšie vydanie týždenníka Economist.

Ďalšie správy o médiách

Citát týždňa

„Musíme konečne vziať na zodpovednosť sociálne médiá za experimentovanie, ktoré robia na deťoch za účelom zisku. Je načase schváliť legislatívu, aby sme zabránili veľkým technologickým firmám zhromažďovať osobné údaje o našich deťoch a tínedžeroch online. Zakážme cielenú reklamu na deti a zaveďme prísnejšie limity na osobné údaje, ktoré o nás všetkých spoločnosti zhromažďujú.“

Joe Biden, americký prezident vo svojom prejave o stave únie

Titulka týždňa

Titulku holandského Volkskrant Magazine ilustroval výtvarník Pieter Janssen, alias Piet Parra.

Upresnenie: Minulý týždeň sme v MediaBrífingu napísali, že pokiaľ vydávajú tvorcovia podcastu aj videoverziu, musia podcast registrovať na ministerstve kultúry a video u mediálneho regulátora. Ministerstvo kultúry následne poslalo upresnenie. Tvrdí, že ak je videoverzia podcastu zaevidovaná u mediálneho regulátora, tak zvukový záznam už nemusí byť registrovaný na ministerstve. Nové zákonné povinnosti pre podcasterov sme zhrnuli tu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].