Denník N

Termálny nepokoj

Pacient Vojenského kúpeľného ústavu. 9. 9. 1939
Pacient Vojenského kúpeľného ústavu. 9. 9. 1939

Ak v spoločnosti narastá nepokoj a obavy, vždy sa opiera o amorfné a nečitateľné vlády s defetistickými prejavmi.

Autor je režisér

Mnohí aj u nás sledovali českú prezidentskú kampaň. A keď jeden z kandidátov povedal tú nešikovnú vetu o nezapojení sa v prípadnom napadnutí Poľska, bolo jasné, že prehrá. Neuvedomil si fatálny ľudský (a nakoniec aj právny) lapsus navyše v kontexte krajiny, kde je dodnes prítomná trauma „mníchovskej zrady“ a pocit, že nás v roku 1938 spojenci nechali samých. Nás opustili vtedy a my ich opustíme teraz?

Samozrejme, o žiadneho prezidentského kandidáta zo susednej krajiny nejde, vec je uzavretá, ale spodné prúdy obáv a strachu sú prítomné tam aj tu a práve na ne zaútočil neúspešný kandidát cielene.

Aj televízie promptne reagujú na tému vojny. Po televíznych staniciach práve koluje mizerný, ale o to vlasteneckejší ruský film Pilot, remake Meresjeva (pozn. pre mladších – Meresjev bol počas druhej svetovej vojny zostrelený sovietsky pilot, ktorému amputovali nohy a neskôr znovu nasadol do kokpitu stíhačky). Nešlo o silný vojnový príbeh typu Ivanovo detstvo, je to banálna propagandistická apoteóza Ruska podobná stalinskej produkcii hrdinských historických vzorov, ale vhodná do dnešnej kremeľskej výkladnej skrine.

Nech, ale prečo sa takéto filmy prezentujú v európskom priestore? Komu prospievajú? Zamindrákovaným chlapcom z fitnescentra v červených tričkách s kosákom a kladivom? Tým percentám hlasov preferujúcich ruské víťazstvo?

Ak v spoločnosti narastá nepokoj a obavy, vždy sa opiera o amorfné a nečitateľné vlády s defetistickými prejavmi typu „necestoval som do Kijiva, lebo sme to vyhodnotili ako bezpečnostné riziko“. A aby toho nebolo málo, už teraz sa v opozícii konštituuje kvislingovská budúcnosť.

Čo s tým? Ujsť do hory? Bol som v piešťanskom parku Vojenského kúpeľného ústavu Dr. Scherera. V roku 1939 tam liečili mladého muža. Dostal povolávací rozkaz, ale nechcel ísť ako vojak slovenskej armády spolu s wehrmachtom do poľskej vojny, tak si strelil do nohy. Jeho starý otec s poľským prídomkom bojoval v 19. storočí ako dobrovoľník v poľskom povstaní proti Rusom. Mladý ženista nemal strach z vojny, odvážne prestrihnutie káblov vedúcich k nemeckým náložiam pod žilinským mostom to dokázalo. Mal v sebe kompas a fotiť ho učil Dežo Hoffmann.

Druhá možnosť je útek. Dnes kto môže, ten z Ruska uteká. V horúcej vode piešťanského bazéna lámem ruštinu. – Otkuda? – Iz A. Krym … Opatrne volí slová. Na otázku, ako dlho tu bude, pokrčí ramenami a pozrie sa hore. Kto odtiaľ uteká, vie prečo. Posielame síce na Ukrajinu zbrane, ale. Obaja vieme, čo to ‚ale‘ znamená. Po kúre si pripijeme minerálkou. – L’chajim.

P. S. Gestá solidarity sú dôležité, to vedela pri svojom československom turné – s oddychom v piešťanských kúpeľoch – v nepokojných mníchovských časoch aj americká herečka Lilian Gish. Mimochodom, zomrela vo februári 1993, pár mesiacov pred stými narodeninami.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie