Denník N

Spolok falošného generála zaistí zabíjačkové hody aj vedeckú prestíž

Falošný generál Jozef Zaťko na konferencii Bezpečnosť, extrémizmus, terorizmus - Ukrajina. Foto - Východoeurópska agentúra pre rozvoj
Falošný generál Jozef Zaťko na konferencii Bezpečnosť, extrémizmus, terorizmus – Ukrajina. Foto – Východoeurópska agentúra pre rozvoj

Toto je príbeh o tom, ako si niektorí vysokoškolskí učitelia vykazujú publikácie v pseudovedeckých zborníkoch a časopisoch. Okrem samozvaného generála v ňom vystupujú párstranové plagiáty, kandidát na sudcu Ústavného súdu Mojmír Mamojka a ako kultúrna vložka – Martin Jakubec a Božanka.

Kúpalisko v Podhájskej je v polovici decembra takmer prázdne. Areálom sa prechádza iba zopár dôchodcov. Znudení čašníci sa opierajú o pulty a vyhliadajú hostí. Rušnejšie je len pri reštaurácii Jazmín na malom kopčeku nad bazénmi.

Na parkovisku pri reštaurácii parkujú autá s rôznymi ešpézetkami, z jedálne sa ozýva štrngot tanierov. Je práve čas obeda, dvadsiatka stravníkov dojedá polievku. Do Podhájskej nepricestovali za známym geotermálnym prameňom. Aj keď, v ich programe sa určite nájde aj čas na kúpanie. Sú to účastníci vedeckej konferencie Bezpečnosť, extrémizmus, terorizmus 2015, ktorú organizuje Východoeurópska agentúra pre rozvoj.

Zrejme ste o takejto agentúre nepočuli. A pritom jej činnosť je bohatá. Neziskovka sídliaca na ulici Za humnami v Podhájskej vznikla v roku 2009 a v opise svojich aktivít uvádza mnoho cieľov – od ochrany zdravia obyvateľstva cez využívanie obnoviteľných zdrojov až po podporu vedeckej činnosti.

V prvých mesiacoch po založení sa venovala napríklad kultúrnym podujatiam v Podhájskej a blízkej dedine Dolný Ohaj. Usporiadala Summer Retro Night s dídžejom Romanom, Katarínsku zábavu či zabíjačkové hody. Na prvé výročie riaditeľ agentúry pre miestnych prenajal limuzínu Lincoln, aby sa mohli povoziť po okolí.

Jedno z podujatí Východoeurópskej agentúry pre rozvoj v roku 2011.
Jedno z podujatí Východoeurópskej agentúry pre rozvoj v roku 2011.

Postupne si v agentúre k zábavám a diskotékam pridali aj ďalšie aktivity. Nadviazali kontakty so slovenskými krajanmi v Srbsku a priviezli im speváka Repete hitov Martina Jakubca a jeho kolegyňu Božanku. Zároveň s koncertmi obrátili pozornosť aj na slovenských akademikov.

Zorganizovali niekoľko konferencií, ktoré označujú za vedecké, a začali s vydávaním dvoch časopisov s dobre znejúcimi názvami. Prvý sa volá Journal on Law, Economics and Management, druhý Current Issues of Tourism Research, oba tituly vydávajú v angličtine.

Aj keď príspevky zbierajú na ulici Za humnami v Podhájskej, oficiálne sú to zahraničné publikácie s britským číselným označením a formálnym sídlom v londýnskej budove, kde je zaregistrovaných ďalších osemtisíc firiem.

Falošného generála predstavovať netreba

V jedálni reštaurácie Jazmín mi chvíľu trvá, než sa zorientujem. Keď sa pýtam čašníkov, kde sa koná konferencia, všíma si ma muž v strednom veku a hovorí, že sa obed trochu pretiahol, ale konferencia sa začne o chvíľu. Predstaví sa ako „Vicen, ten od Mečiara“.

Na meno bývalého poslanca za HZDS Vlastimila Vicena si dnes už spomenú skôr len pamätníci. V 90. rokoch patril k tvrdému jadru Mečiarovho hnutia, sám seba označoval za kamaráta Ivana Lexu. Známy sa stal aj tým, že v roku 1994 žiadal generálneho prokurátora stíhať novinárov za spôsob, akým informovali o Lexovej tlačovej konferencii.

Vicen neskôr z HZDS odišiel, krátko bol členom Slotovej Pravej Slovenskej národnej strany a dnes pôsobí ako prorektor súkromnej Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Bratislave. Do Podhájskej prišiel nasať nové poznatky, ale k Východoeurópskej agentúre pre rozvoj sa vyjadrovať nechce. Nebolo by to vraj dobré.

Konferencia sa začína o pár minút na poschodí v neveľkom salóniku. Keď sa dvadsiatka hostí usadí, vezme si slovo riaditeľ Východoeurópskej agentúry Jozef Zaťko. Účastníkom uvoľnene povie, že ho predstavovať netreba, ale Denník N to pre čitateľov spraví.

„Generál poručík“ Jozef Zaťko.
„Generál poručík“ Jozef Zaťko

Zaťko je bývalý príslušník Verejnej bezpečnosti, ktorý si začiatkom 90. rokov spravil doktorát z práva. Titul JUDr. je len jedným z tých, ktoré si pred meno píše. Na vizitke ho dopĺňajú napríklad „Dr.h.c mult.“ či vojensky znejúci „Generál poručík“. A to aj napriek tomu, že nikdy nebol profesionálnym vojakom a prezident, ktorý jediný môže u nás menovať generálov, Zaťka do svojho paláca nikdy nepozval.

Generál poručík Zaťko svoju hodnosť odvodzuje od postavenia v Icocrime, ktorému spolu s agentúrou šéfuje. Ide o inštitúciu, ktorá sa má sústreďovať na boj proti korupcii, zločinu a terorizmu, no s oficiálnymi bezpečnostnými štruktúrami nemá nič spoločné. Občianske združenie Icocrime sa u nás dostalo do médií najmä v súvislosti s prípadom týrania manželky bývalého poslanca Smeru Vladimíra Jánoša, ktorú mal zastupovať člen tohto združenia Ivan Katrinec.

Šéf Východoeurópskej agentúry pre rozvoj vo svojom životopise tvrdí aj to, že má certifikáty od CIA a FBI. Okrem toho s manželkou prevádzkuje malý penzión v Podhájskej, ktorý je hlavným sponzorom diskoték a zábav, ktoré organizuje, a prespávajú v ňom účastníci jeho konferencií. Chodí na akcie ukrajinských kozákov a v marci nájdete jeho meno aj na štrnástom mieste kandidátky strany Odvaha – veľká národná a proruská koalícia.

Vedecká konferencia bez vedy

Konferencie, zborníky a časopisy Zaťkovej agentúry sa v poslednom čase stali v slovenskom akademickom prostredí pomerne známe. Vybudovali si povesť pseudopublikácií, ktoré vysokoškolským pedagógom a doktorandom umožňujú vydávať štúdie bez toho, aby ich niekto posudzoval a čítal – ako je to zvykom v zavedených odborných časopisoch, kde na kvalitu príspevkov dohliadajú recenzenti a odborníci.

zatko2
Konferencia o bezpečnosti v Podhájskej v roku 2014. Foto – Východoeurópska agentúra pre rozvoj

„Pre druhotriednych a treťotriednych akademikov a zamestnancov vysokých škôl sú takéto agentúry príležitosťou vytvárať zdanie publikovania v zahraničných časopisoch, hoci sú to bezcenné príspevky, v prvom rade z hľadiska média, v ktorom boli publikované, a niekedy aj z pohľadu samotného obsahu,“ vysvetľuje prodekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a sinológ Martin Slobodník.

Aj keď on ich nazýva otvorene „pseudovedeckým odpadom“, mnohí jeho kolegovia v týchto zborníkoch publikujú. Niektorí preto, že netušia o ich pozadí, iní potrebujú vykazovať činnosť. Aj na základe počtu publikácií totiž ministerstvo školstva vysokým školám rozdeľuje dotácie. Štúdie a články treba navyše zverejňovať aj pre osobné kariérne ciele – slúžia ako podklad na získanie docentúry či profesúry.

Ako to potom vyzerá? Odbornú kvalitu prostredia Východoeurópskej agentúry pre rozvoj ilustrujú aj prvé príspevky na konferencii v reštaurácii Jazmín. Ako prvý si slovo berie Ivan Katrinec, člen Icocrimu, ktorý s akademickým prostredím nemá spoločné nič, dokonca nemá ani vysokú školu. Na údajne vedeckej konferencii rozpráva – bez konkrétnych dôkazov a faktov – o tom, ako si myslel, že na ministerstve pôdohospodárstva je rozkradnutých 80 percent eurofondov, ale potom zistil, že je to sto percent.

Časopisy Východoeurópskej agentúry pre rozvoj.
Časopisy Východoeurópskej agentúry pre rozvoj.

Potom prichádzajú na rad zahraniční hostia. Tých je v sále väčšina, do Podhájskej prišli z Ukrajiny, Poľska a Česka. Časť zo súkromných škôl, niektorí reprezentujú štátne univerzity. Príspevky niektorých pozostávajú len z pozdravu a poďakovania Zaťkovi, ktorému vďačia za to, že tu sú.

Hosť z Poľska sa pripravil lepšie – predstavil pozemné vojská poľskej armády. A to veľmi encyklopedicky. V prezentácii sa preklikal pavúkom so štruktúrou vojsk, veliteľstvom štábu, fotografiami uniforiem, hodností, helikoptér a tankov, ktoré vojaci používajú. Bol by to dobrý text na Wikipedii.

Vďaka Východoeurópskej agentúre publikoval príspevok aj expredseda strany Právo a spravodlivosť Peter Puškár, stíhaný za daňové podvody, a Martin Jakubecktorý s agentúrou spolupracoval nielen na koncertoch v Srbsku, ale spolu s Božankou chodili zaspievať aj na konferencie v Podhájskej.

„Robili sme tam klub pre podnikateľov, stretnutia s investormi, vyslovene obchodné záležitosti aj vedecké sympóziá,“ hovorí Jakubec pre Denník N. „Ja som tam riešil iba kultúru, iné som neriešil – po dobrej konferencii sme si aj dobre zaspievali.“

Jakubcova publikačná činnosť pre Východoeurópsku agentúru zahŕňa napríklad šesťstranový príspevok s názvom Korupcia ako varovný fenomén, prednesený na konferencii v Srbsku v roku 2012. Text sumarizuje niektoré legislatívne aj nelegislatívne opatrenia proti korupcii (spomína napríklad Mečiarov program Čisté ruky).

Na konci textu Jakubec „potvrdzuje indície“, že je na Slovensku korupčné prostredie, ale vyjadruje nádej, že to zmení založenie Icocrimu, ktorého sa stal hovorcom.

„Spoluprácu sme ukončili, lebo už nemám čas sa tomu venovať,“ hovorí Jakubec dnes. „Robím päťsto iných projektov, ktoré mi zarábajú. Toto som robil vo voľnom čase, nezištne a bez nároku na honorár.“

Martin Jakubec. Foto - Archív M.J.
Martin Jakubec. Foto – Archív M. J.

Dvojstranové „štúdie“ aj plagiáty

Účasť na konferencii, ktorú Zaťkova agentúra organizuje, nie je zadarmo. Tí, ktorí prídu osobne, zaplatia 90 eur plus ubytovanie v Zaťkovom penzióne, tým, ktorí chcú mať iba príspevok v zborníku, postačí 30 eur. Druhá možnosť je pomerne obľúbená, vo vlaňajšom zborníku rovnakej konferencie publikovala asi dvadsiatka autorov.

Záujem sa dá pochopiť. Bez prísneho recenzného konania sa za vedeckú publikáciu dá vydávať všeličo. V roku 2013 napríklad vyšiel v zborníku z bezpečnostnej konferencie agentúry článok trojice ukrajinských autorov, ktorý mal sotva stranu a pol.

Rok predtým agentúra vydala trojstranový plagiát „Extrémizmus a jeho podoby“ autoriek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, ktorý bol takmer kompletne odpísaný zo šesť rokov starého vládneho materiálu s koncepciou boja proti extrémizmu.

V jednom zo Zaťkových časopisov, konkrétne v Journal on Law, Economy and Management, publikovala aj súčasná odborná asistentka Filozofickej fakulty nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa Michala Dubská. Bola vtedy začínajúcou doktorandkou. „Na katedru prišiel osobne pán z tej agentúry,“ spomína.

„Zmienil sa, že agentúra vydáva časopis a či nemáme záujem publikovať. Samozrejme, že nám bolo jasné, že to nie je nejaký relevantný zahraničný časopis, ale keďže sa veľmi tlačilo a dodnes tlačí na publikačnú činnosť doktorandov, súhlasila som a článok odovzdala.“

Dubská sa vtedy o pozadie agentúry veľmi nezaujímala. Podľa Martina Slobodníka sa to stáva. „Takmer každý druhý deň dostávajú vysokoškolskí učitelia e-mail s podobnou ponukou – publikujte v našom časopise. Niektorí kolegovia na to naozaj v istej nevedomosti naskočia.“

Garantom je rektorka, ktorá o tom nevie

Zaťko sa zlú povesť v slovenskom akademickom prostredí snaží prekonať spoluprácou s najrôznejšími osobnosťami a inštitúciami. Jeho konferencie aj časopisy sú zväčša uvádzané dlhým zoznamom odborných garantov a log vysokých škôl, s ktorými má jeho agentúra spolupracovať. Niektorí o tom vedia, iní nie.

„Pán Zaťko opakovane používa logo Akadémie Policajného zboru bez dovolenia,“ hovorí rektorka štátnej policajnej akadémie Lucia Kurilovská. „Už keď som prišla na akadémiu, dostala som pozvánku na nejakú konferenciu, o ktorej som ani len netušila, a bolo tam naše logo. S pánom Zaťkom som tieto veci už riešila, k náprave, žiaľ, nedošlo.“

Kurilovská mala byť podľa pozvánky odborným garantom aj na poslednej konferencii v Podhájskej. „On ma tam uvedie bez toho, že by som to odsúhlasila. Takto to bežne robieva. Videla som ho raz v živote, prišiel za mnou na akadémiu bez toho, aby sa vôbec dopredu ohlásil,“ dodáva rektorka s tým, že podobné skúsenosti majú aj iní jej kolegovia.

Iné univerzity s Východoeurópskou agentúrou pre rozvoj skutočne spolupracujú. Sú medzi nimi nielen školy z Ukrajiny a Poľska, ktoré Zaťko, ako sám hovorí, „sieťuje s ľuďmi od nás“, ale aj Univerzita Mateja Bela, s ktorou majú podpísanú dohodu o spolupráci.

Dekan miestnej Právnickej fakulty, poslanec Smeru a najnovšie kandidát na ústavného sudcu Mojmír Mamojka, sa so Zaťkom niekoľkokrát stretol. Čo si o jeho agentúre v skutočnosti myslí a či ju považuje za prestížnu, nepovedal. Nezdvíhal mobil a nereagoval ani na esemesku.

zatko3
Konferencia o bezpečnosti v Podhájskej v roku 2014. Foto – Východoeurópska agentúra pre rozvoj

Zaťko: Závidia a klamú

Zaťko vidí za kritikou akademickej kvality svojich aktivít závisť. „Závidia, nič iné,“ opakuje. Pri osobnom rozhovore v Podhájskej najprv presviedča, že príspevky v jeho časopisoch prísne posudzujú, no nakoniec rezignuje a povie, že si za ne zodpovedajú sami autori.

Všetko vraj robí za svoje peniaze a nemá z toho nič, jeho motiváciou je spájať ľudí z poľských a ukrajinských univerzít s našimi vysokoškolskými pedagógmi. Otázka, prečo bez dovolenia používa logo štátnej policajnej akadémie a meno rektorky Lucie Kurilovskej, ho rozčúlila.

Neklame vraj on, ale Kurilovská, s ktorou osobne hovoril. „Normálne nás sekretárka prepojila,“ tvrdí. Aký dôvod by mala rektorka akadémie sľúbiť mu odbornú garanciu, potom v realite na konferenciu neísť a verejne sa od nej dištancovať, Zaťko presne nevysvetlil.

„Ale ja asi viem, odkiaľ vietor fúka,“ dodal tajomne s tým, že akadémia patrí pod ministerstvo vnútra a on s Katrincom v poslednom čase údajne upozornili na mnohé korupčné škandály.

Podľa ľudí z prostredia vysokých škôl nie je problém, že Východoeurópska agentúra organizuje konferencie a vydáva zborníky. Nerobia nič nezákonné a na všetky aktivity majú právo. Problémom je, že často nekvalitné výstupy majú pri hodnotení škôl rovnakú váhu ako príspevky v prestížnych časopisoch.

„Ministerstvo by urobilo dobre slovenskej vede, keby radikálne povedalo: keď sa z tohto a tohto časopisu objaví niečo v databáze, jednoducho vám to vyškrtneme a nedostanete za to ani halier,“ myslí si Martin Slobodník.

Ministerstvo školstva reaguje, že sa konkrétnymi agentúrami nezaoberá, ale o kvalite vedeckých publikácií prebieha diskusia. Veľké právomoci má podľa ministerstva Akreditačná komisia, ktorá môže úroveň vedeckej činnosti vysokých škôl posúdiť pri akreditácii ich študijných programov.

Podľa šéfa Akreditačnej komisie Ľubora Fišeru sa problémom Východoeurópskej agentúry pre rozvoj a podobných agentúr doteraz nezaoberali, ale chystajú sa na to. V minulosti už niektorým vysokým školám vytýkali zverejňovanie publikácií v Spolku Slovákov v Krakove, ktorý má podobnú povesť ako Zaťkova agentúra.

V stredu 13. januára bude mať spoločné zasadnutie Slovenská rektorská konferencia a Akreditačná komisia za účasti ministra školstva. „Na tomto zasadnutí budem v mojom hodnotení hovoriť aj o podobných nekalých publikačných aktivitách,“ vraví Fišera.

Predátori medzi akademikmi

Pre pochybné pseudovedecké časopisy sa medzi akademikmi už stihol zaužívať termín „predátorské časopisy“. V poslednom čase sa o nich veľa diskutuje v Českej republike a, samozrejme, vo svete.

Čo ich charakterizuje?

  • vyberanie príspevkov od prispievateľov a vytváranie zisku
  • žiadne alebo len fiktívne recenzné konanie, ktoré je štandardné pre prestížne vedecké časopisy a jeho zmyslom je posudzovať kvalitu odborného článku
  • agresívne praktiky pri získavaní príspevkov, e-mailové pozvánky ponúkajúce možnosť publikovania
  • parazitovanie na názvoch prestížnych časopisov
  • neexistujúce sídlo redakcie (aj časopisy Zaťkovej agentúry sídlia na adrese tisícok iných schránkových firiem v Londýne)
  • vo svete už vznikol aj ich medzinárodný zoznam

Teraz najčítanejšie