Bolo by poskytnutie stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu protiústavné?
Pre riadny chod štátu je nevyhnutné, aby vláda, a to i tá, ktorej bola parlamentom vyslovená nedôvera, vykonávala svoju pôsobnosť so všetkými ústavnými právomocami.
Autor je advokát, špecializuje sa na ústavné právo
Minulý týždeň vojnou sužovaná Ukrajina prostredníctvom svojho prezidenta Volodymyra Zelenského oficiálne požiadala Slovenskú republiku o poskytnutie stíhačiek MiG-29, ktoré sú z dôvodu fyzickej a morálnej opotrebovanosti dlhší čas uzemnené a pre našu armádu prakticky nepoužiteľné. Premiér Eduard Heger prezidentovi Ukrajiny na samite v Bruseli verejne prisľúbil, že „Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo“.
Vzápätí sa objavili pochybnosti, či súčasná vláda Slovenskej republiky, ktorej bola Národnou radou v decembri vyslovená nedôvera, má právomoc o poskytnutí vyradených bojových lietadiel susednému štátu rozhodnúť, keďže pôsobnosť odvolanej vlády je podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky výrazne obmedzená. Niektoré právomoci smie takáto vláda vykonávať len s predchádzajúcim súhlasom prezidenta republiky, viaceré právomoci nie je oprávnená vykonávať vôbec.
Jednou z tých právomocí, ktoré odvolaná vláda nie je oprávnená vykonávať vôbec, je aj rozhodovanie o „zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky“ (článok 119 písm. i) ústavy).
Zaznievajú hlasy, že prípadné rozhodnutie vlády o poskytnutí stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu by bolo výkonom tejto právomoci, ktorou však súčasná vláda nedisponuje. Dodanie bojových lietadiel inému štátu, obzvlášť takému, ktorý nie je členom Severoatlantickej aliancie a nachádza sa vo vojnovom konflikte, predsa logicky spadá do okruhu zásadných otázok vnútornej a zahraničnej politiky.
Zodpovedanie otázky, či by rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o poskytnutí stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu bolo alebo nebolo v súlade s ústavou, však nie je až také jednoduché.
Ústavný
