Denník N

Psychiatrička Dana Šedivá: Nie je možné mať vždy všetko dokonalé doma aj v práci. Ženy sa musia naučiť fungovať inak

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Veľa žien dnes prichádza do psychiatrickej ambulancie s poruchami z preťaženia. „Z toho, ako sa snažia všetko, čo im život nadelí, zvládať čo najlepšie. Časom však z toho ochorejú a musia sa liečiť,“ hovorí psychiatrička Dana Šedivá.

Mnohé ženy podľa nej samy tušia, kde je problém, ale kým to nepreberú so špecialistkou/špecialistom, neberú svoj stav dostatočne vážne. „Sú skôr naklonené veriť tomu, že zlyhávajú,“ hovorí odborníčka.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • prečo tu máme nárast úzkostnej poruchy;
  • aké symptómy naznačia, že sa blížime do akútnej fázy;
  • kedy je nevyhnutné nasadiť lieky;
  • ako by sme mali predchádzať preťaženiu;
  • akú úlohu v tom hrajú muži.

Je šesť hodín večer, vy ste práve prišli z práce domov, a kým sa budete venovať dcére, dávate mi rozhovor. Ja som z práce utekala do štúdia, keď neskôr prídem domov, čaká ma príprava večere, kontrola domácich úloh a plánovanie na ďalší deň. Je to podľa vás bežný obraz toho, čomu čelia zamestnané matky na Slovensku?

V mojej generácii sme ako ženy bežne zažívali situácie, že kým si naši mužskí kolegovia odchádzali po práci domov oddýchnuť, prípadne si išli zahrať squash, my sme išli domov na druhú zmenu: postarať sa, aby rodina nejako fungovala. Je to tak aj dnes.

Zamestnané matky čelia presne tomu, čo ste pomenovali – „druhej šichte“. Ich večery vyzerajú podľa toho, koľko detí majú a aké sú veľké. Hneď po príchode z práce domov sa namiesto toho, aby si trošku vydýchli, musia a zároveň chcú venovať svojim deťom. S tým však súvisí aj starostlivosť o domácnosť či príprava jedla, ku ktorému večer rodina zasadne.

Proti konštatovaniu, že ženy majú na pleciach naložené viac ako muži, sa niekedy dvíha vlna odporu, že ide o stereotyp, ktorý už nie je aktuálny. Ako psychiatrička sa vo svojej praxi stretávate s mnohými ženami a ich problémami. Aká je teda skutočnosť?

Jedna vec je to, ako by sme chceli, aby realita vyzerala, a druhá je život taký, aký skutočne je. Vo svojom odbore pracujem už skoro 26 rokov a nemám pocit, že by ženám, ktoré majú deti, práce v domácnosti ubúdalo.

Čo pomenúvajú ako najväčšiu záťaž?

Na prvom mieste je to chronická únava. Ak aj v rodine všetko funguje, všetko sa javí v poriadku, s partnerom žijú bez vzájomného rozporu, aj tak sa ženy sťažujú na únavu. Na to, že nemajú čas pre seba. A že sú v jednom kolotoči, že nevidia to povestné svetlo na konci tunela – čas, keď sa to všetko skončí.

Nie je to však čiastočne aj problém žien, ktoré zo seba robia „otrokyne domácnosti“?

Nepochybne máme od seba veľké očakávania a chceme, aby našim deťom nič nechýbalo. Ak dnešnú situáciu a ženskú skúsenosť porovnám so skúsenosťami predchádzajúcich generácií, ženy takisto mali deti, pracovali, ale nemali také očakávania. Ich deti boli samostatnejšie, nechodili na toľko krúžkov, doba bola pomalšia. S tým súvisí aj spomínané preťaženie.

Dnešné ženy stíhajú naozaj veľmi veľa, a pritom majú večer výčitky, či sú dosť dobré matky, dosť dobré partnerky. Slovenské ženy o sebe veľa pochybujú a na základe svojich pochybností si na seba nakladajú ešte viac.

Z čoho tie pochybnosti a zároveň vysoké nároky vyplývajú? Hovorí nám spoločnosť, že musíme byť dokonalé matky?

Čiastočne si to hovoríme aj my samy. Myslím si, že je to súčasť ženského genofondu, že chceme dať svojim deťom maximum, čo môžeme. V súčasných podmienkach sa však

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Duševné zdravie

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie