Denník N

Slovováha. Nad knihou o básnikovi storočia Paulovi Celanovi

Básnik Paul Celan. Foto - Richard Sennett/Wikimedia Commons
Básnik Paul Celan. Foto – Richard Sennett/Wikimedia Commons

Ján Štrasser a Peter Zajac čítajú nemeckého básnika aj v kontexte slovenského umenia.

Na konci januára sa v bratislavskej Galérii 19 uskutočnil krst unikátnej, ale predovšetkým prepotrebnej knižky Petra Zajaca a Jána Štrassera Z tmy do tmy (Básnik storočia Paul Celan).

Potrebnej preto, lebo – po prvé aj po posledné – ide proti srsti stredoškolským móresom neblahej povinnej literatúry. A ide aj o skvelú lektúru dobrovoľného čítania básnického diela Paula Celana (1920 – 1970). Knižka vyšla ako 40. zväzok edície Sivá brada levočského vydavateľstva Modrý Peter.

Autori v nej nazvali Celana básnikom storočia a čitateľa presvedčili, že naisto ide o čosi viacej. Napokon formálna bohatosť Celanovho umeleckého gesta – prehmatávajúceho možnosti súčasného umenia – dráždila oboch autorov priznaných 55 rokov.

Odkrývanie zmyslu a krásy

Cesty Petra Zajaca a Jána Štrassera k básnikovi storočia sú bohato zvrstvené a také zvyknú bývať aj významovo zreťazené. Autori vedia, že už na povrchu Celanových básní počuť, vidieť a cítiť „rafinovanú vnútornú príznakovosť“. A tak vlastne jednoducho vzali na seba – museli vziať – údel ťažký, a preto plný radosti.

Totiž údel presne a presvedčivo opísať vlastné (postupné) odkrývanie zmyslu a krásy celanovských hlučných okamihov života. Inak napísané, údel neviditeľnosti slov zasunutých za slovami dráždiacimi účastníkov výberového príbuzenstva.

Pravda, má ono aj svoju vlastnú ponornú rieku. Volá sa kontext. Niekedy sa ospalo prelieva po oblých balvanoch na brehoch rieky zdôraznených kontextov, niekedy sa ostro prediera trebárs aj hore prúdom. Kontext u Petra Zajaca znamená činnosť rozbiehavú. Kontext za kontextom až po tiché spočinutie na hladine porozumenia.

Básnický pobyt

Uvedená metóda sa vlastne deje v čitateľovom zážitku z kráčania po ceste/poetike Paula Celana. Ceste zreťazenej z topografických bodov miest básnikovho pobytu.

V tejto súvislosti Peter Zajac hovorí o heideggerovskom básnickom pobyte v rodných Černoviciach v Bukovine, dnešnej Ukrajine, potom o ahasverských existenciálach na ceste do Bukurešti a cez Viedeň do Paríža. V tomto „obývateľnom meste“ sa aj oženil a získal štátne občianstvo. Rok pred smrťou navštívil Jeruzalem, posledný bod na mape jeho „židovského osudu“.

Ďalšie kontextuálne väzby, ktoré autori čitateľovi nachystali, sú doslova esenciou zvláštnej knihy o Celanovej poézii Z tmy do tmy. Napokon, nedá sa ani nesúhlasiť s Petrom Zajacom – povedzme – v tom, že išlo o spájanie „tematickej súbežnosti“ či o „variovanie motívov“. Prečo? Pretože išlo o spájanie a variovanie v rámci domácich (slovenských) kontextov.

Daniel Fischer: Singularita 3, 2022

Slovenské kontexty

Pozoruhodné je už kríženie celanovskej poetiky za hranicami literárneho kontextu. Menovite ide o prieniky k tvorbe a dielu sochárky Márie Bartuzsovej, ďalej

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie