Nevieme, kam patríme. Na Slovensku sa už necítime doma, hovoria študenti po výmenných pobytoch
Chýbala im rodina a kamaráti, ale život po návrate nebol podľa ich očakávaní. Slovenskí vysokoškoláci opisujú svoje skúsenosti po tom, čo sa vrátili zo zahraničia.
Výmenné pobyty, ako je napríklad najznámejší Erasmus, ponúkajú mladým ľuďom možnosť skúsiť si život v inej krajine za pomerne bezpečných podmienok a navyše s univerzitným vreckovým. Zahraničné univerzity sa k takzvaným „erasmákom“, študentom na Erasme, často správajú benevolentnejšie, dávajú im priestor na cestovanie a zábavu.
To vytvára akýsi fiktívny svet bez starostí, bez nutnosti pracovať, s množstvom zážitkov a s novými priateľmi.
Po návrate domov však môžu mať mnohí problém vrátiť sa do reality. Vracajú sa k povinnostiam, ako je brigáda či seriózne štúdium. „Registrujem fenomén akejsi intenzívnej dysfórie z návratu domov. Klienti to opisujú ako pocit podobný tomu, keď sa vrátite zo skvelej dovolenky späť do práce. Ide však o mnohonásobne horší a dlhšie trvajúci pocit,“ opisuje psychológ Martin Takáč.
Na psychiku pôsobí politická situácia aj počasie
Pre Šimona, ktorý sa vrátil z Nórska, bolo ťažké aklimatizovať sa späť na slovenskú mentalitu. „Problém bol zvyknúť si, že Slovensko je krajina, kde polovica ľudí žije v predstave o liberálnej demokracii a civilizovanom západnom štýle, lenže naša krajina ešte taká nie je. A druhá polovica mentálne žije v krajine, ktorá už nie je,” hovorí Šimon.
Sám sa vrátil do rodiny, ktorá volí extrémne pravicové strany,
