Má 19, lyžovala na olympiáde aj majstrovstvách sveta. Rebeka Jančová: Sponzorov mi zháňajú rodičia
Rebeka Jančová reprezentuje Slovensko na MS v lyžovaní.
Keď na Slovensku hovoríte o lyžovaní, takmer každý si hneď predstaví Petru Vlhovú. Hoci v súčasnosti ju už vďaka sponzorským zmluvám a odmenám vo Svetovom pohári nemusí finančne podporovať rodina, ešte pred niekoľkými rokmi by bez nej nemohla súťažiť. Podobne sú na tom aj iní slovenskí lyžiari.
Je to aj prípad Rebeky Jančovej, ktorá už má za sebou prvý štart vo Svetovom pohári, keď sa predstavila v super-G v St. Antone, kde obsadila 35. miesto. Slovensko reprezentovala aj na olympiáde v Pekingu a momentálne je na majstrovstvách sveta v Courcheveli a Méribeli.
Keď Denník N pred šiestimi rokmi robil reportáž na žiackych pretekoch vo Vrátnej, už vtedy tamojší ľudia hovorili, že zo všetkých rodín berú lyžovanie najvážnejšie Jančovci. Vtedy mala Rebeka Jančová trinásť rokov.
„Viem, v akých podmienkach trénujú moje deti, ťažko sa môžu porovnávať s tými, ktoré majú slabšiu prípravu,“ hovorila vtedy mama Miroslava Jančová. „Keď jedno dieťa strávi 90 dní na snehu a druhé len 20, je to veľký rozdiel.“
Už vtedy upozorňovala, že je ťažké porovnávať, ktoré deti sú na Slovensku najtalentovanejšie, lebo nemajú rovnaké podmienky. Lyžovanie je drahý šport a hradia ho hlavne rodičia. „Pri staršej dcére nás jedna sezóna vyjde okolo 20-tisíc eur. A to pri redukovaných nákladoch, snažíme sa ušetriť, kde sa dá,“ vravela Jančová o staršej dcére Tereze.
Na rozhovor dnes už devätnásťročnú lyžiarku Denník N oslovil po tímovej súťaži na majstrovstvách sveta, kde súťažila spoločne s Petrou Hromcovou, Martinom Hyškom a Adamom Žampom. Vypadli hneď v úvodnom kole s domácimi Francúzmi. Proti nej stála Coralie Frasseová Sombetová.
Pre Jančovú je však šampionát hlavne o zbieraní skúseností. „Je to veľmi dobré, keď vidím tých najlepších a viem ich porovnať so sebou, ako na tom som a čo potrebujem zlepšiť. A tieto trate sú na náročnom povrchu, takže je to skúsenosť, ako sa naučiť s ťažkými podmienkami bojovať,“ hovorí v rozhovore.
Ako ste sa dostali k lyžovaniu?
Ako malé dieťa, mala som asi tri roky. Mamina lyžovala, automaticky teda aj sestra a potom aj ja. Ja som najskôr protestovala, nechcela som sa ani obuť do lyží, no keď ma nakoniec obuli ako malé uplakané dieťa, tak som nechcela odísť z kopca.
V ôsmich či deviatich rokoch som prešla do klubu LVK Levoča, ktorý sa venoval lyžovaniu profesionálnejšie. Chodila som na všetky výjazdy so staršou sestrou, takže to pre mňa nebolo také ťažké. A zároveň som videla staršie dievčatá a snažila sa doťahovať na ne.
Petra Vlhová či Veronika Zuzulová často hovorili o tom, že základom ich úspechu bolo, že ich podporovala rodina – aj finančne. A že len s podporou zväzu by to nešlo. Vnímate to tak aj vy?
Rodina je mojou najväčšou podporou stále, bez toho to nejde. Rodičia sa snažia zháňať sponzorov, aby som mohla lyžovať.
Predpokladám, že Rakúšanky či Talianky to majú v začiatkoch ľahšie, tam je asi iná podpora aj od zväzu.
Iné je to v tom, že majú tímy, ktoré majú financované a podporované. Na Slovensku
