Ako sa Erik Kaliňák vyhráža sám sebe
Takých, ako je podpredseda Smeru, tu už novinári zažili desiatky.
Ak by ste pre scenáristické potreby hľadali predlohu na dobré výhražné mafiánske video, určite netreba gúgliť talianske zdroje či preklikávať sa cez Sopranovcov v archíve. Stačí si nájsť na sociálnych sieťach Erika Kaliňáka. Jeho odkaz politickému komentátorovi Mariánovi Leškovi je ako vystrihnutý zo starých uhladených mafiánskych filmov. Až na jednu vec. Nech sa Smer akokoľvek snaží navonok pôsobiť ako štandardná politická strana, to, že fungoval ako organizovaná zločinecká skupina, skrátka nevie nijako zakryť. Stačí, že chce niečo predstierať, a prezradí sa ako sedliak vo vyššej spoločnosti zdvihnutým malíčkom pri šálke kávy. V prípade Erika Kaliňáka je toto prezradenie o to smiešnejšie, že ešte ani pri vyhrážaní ho skrátka nemôžete brať vážne.
Keď sa novinárom vyhrážali Mečiar, Kočner či Fico, kolegovia z brandže vždy minimálne spozorneli. Vedeli, že pichli do osieho hniezda a ich práca odkrýva skutočnosti, ktoré by dotyční najradšej udržali mimo pozornosti verejnosti. Mali dôvod predpokladať, že sa o nich začnú dotknutí zaujímať. Ich obavy potvrdili aj úniky z policajných spisov, z ktorých si informácie o novinároch vyťahovali ľudia blízki Smeru ako bonbóny z bonboniéry. Jána Kuciaka to stálo život.
Minimálne odvtedy sa slovenskí novinári stavajú k zastrašovaniu s oveľa väčšou odvahou a zásadovosťou. Hranica bola prekročená. Ich kolega za fakty zomrel. Čo si myslíte, že teraz urobia? Prestanú písať pri prvej hrozbe žalobou? Naozaj, pán Kaliňák?
