Denník N

Kultúrnou udalosťou roka 2015 je radikálne gesto dvoch výtvarníkov

Oslovili sme vyše 160 umelcov, kurátorov a kultúrnych aktivistov, aby napísali tri veci, ktoré ich najviac zaujali v uplynulom roku. Najčastejšie sa skloňoval počin Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza, ktorí natreli načerveno sochu Biľaka.

Marek Adamov, Stanica Žilina-Záriečie

Ja sa veľmi ťažko rozhodujem o takýchto veciach, lebo sa mi páči veľa vecí a veľa som ich zároveň nevidel a možno boli tiež dobré. Preto sa snažím vyhýbať takýmto anketám, ale na druhej strane ich rád čítam. Väčšinou ako obraz toho, čo sa stalo v Bratislave, keďže väčšina odpovedajúcich je odtiaľ a iné mestá nenavštevujú.

Ak sú udalosti roka tie, ktoré ukazujú, že sa to dá robiť dobre a profesionálne, a že výsledok je z 21. storočia, tak takto si predstavujem budúcnosť kultúry u nás:

V Košiciach otvorili zrekonštruované kultúrne centrum Tabačka.
aktivity a blogy Slovenského múzea dizajnu
Cenu Oskára Čepana získali Radek Brousil a Ján Zelinka. Obe víťazné diela aj celá súťaž a ceremoniál boli zážitkom.

Ak ma niečo potešilo a je to umelecký počin, tak tieto:

Zraková pyramída Juraja Gábora v Súľove
film Koza a jeho úspechy, ale aj veľa ďalších dobrých filmov slovenských tvorcov (Eva Nová; Tak ďaleko, tak blízko; Deti; animované filmy), ktoré okrem cien z festivalov pomáhajú znovu budovať slovenskú kinematografiu ako scénu.

Za odvahu a vytrvalosť by som vybral aj:

Kníhkupectvo Artforum oslávilo 25 rokov.
Výtvarníci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz poliali červenou farbou pomník Vasila Biľaka.
Oravská galéria oslávila päťdesiatku.

Ak je niečo, čo ubližuje kultúre a ukazuje totálny diletantizmus, tak víťazmi sú:

Ministerstvo kultúry predstavilo návrh zákona o povinných kvótach slovenskej hudby v rádiách.
Čokoľvek, čo je „výsledkom“ EHMK Košice 2013 a je v správe mesta Košice, najviditeľnejšími príkladmi sú cenzúra a fungovanie Kulturparku Kasárne a Plavárne – haly umenia.
Banskobystrický župan zablokoval dotáciu pre Divadlo Štúdio tanca, ktoré muselo zrušiť plánovaný medzinárodný festival. Neskôr stopol grant aj pre Bábkové divadlo Na rázcestí.

Ak je udalosťou roka, že niekto odišiel alebo niečo sa skončilo a nemuselo, tak toto:

Obyvatelia košického paneláka sa rozhodli, že na streche už ďalej nechcú dielo Tomáša Džadoňa. Pamätník ľudovej architektúry vydržal len dva roky.
Jedna z cien za architektúru CE∙ZA∙AR putovala aj komunitnému projektu Šafko, ktorý skončil, pretože mu mesto vypovedalo zmluvu.
Zomrel Juraj Kušnierik (aj Stano Filko, ale ten mal aspoň o pár rokov viac a stihol dokončiť svoje dielo).

Koloman Kertész Bagala, vydavateľ

Nech žije angažované umenie! Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz vo svojej performance v Krajnej Bystrej vyjadrili, asi ako by na komunistické svine mali spomínať naši spoluobčania, lebo sa môže pokojne stať, že raz sa budú stavať pomníky nebodaj aj Ficovi…

A na inú nôtu: moju úctu a obdiv si vyslúžili tento rok aj (anonymní) tvorcovia ďalších dvoch happeningov – zvesenie čiernej zástavy v Kotlebanskej Bystrici a sochy so zaviazanými očami na Námestí SNP v Bratislave. Ďakujem.

Peter Balko, spisovateľ

Narcos – prvá séria televízneho seriálu o vzostupe a páde Pabla Escobara predbehla všetky očakávania a dosiahla kokaínový Olymp sezóny. Originálna, drsná a autentická sonda do podvratného sveta narkotík, v ktorom nie je nič nemožné. Nie je náhoda, že magický realizmus vznikol práve v Kolumbii. Odpočítavanie do druhej série je nekonečné a ubíjajúce. V tesnom závese seriálové pecky The AffairAmerican Horror Story 5: Hotel.

Destroyer: Poison Season – Dan Bejar, kanadský pesničkár, je hlavou i dušou hudobného projektu Destroyer, ktorý tento rok uviedol na trh nový album Poison Season. Nostalgiu retro-popu z predchádzajúceho albumu Kaputt doplnila bluesová živelnosť, koncepčnosť, vyznanie lásky New Yorku a skvelé texty kombinujúce poetiku, humor i intelekt. Čistá krása, album roka. Koncert vo Viedni to „len“ podčiarkol. V nie až tak tesnom závese Tame Impala: Currents a Kendrick Lamar: Pimp a Butterfly. V rámci hudby vyhradzujem špeciálne miesto mojej milovanej britskej formácii The Libertines, ktorých nový album Anthems for Doomed Youth ma prekvapil hneď dvakrát – je skutočne dobrý a Pete Doherty ešte stále žije.

Pohoda – 19. ročník festivalu priniesol všetko, čo mal. A ešte viac – zadefinoval hranice kvalitného multižánrového festivalu a pevne ukotvil plťku slovenskej kultúry v medzinárodných vodách. Po všetkých tých rokoch, hnačkách, krádežiach, úpaloch či popáleninách druhého stupňa je ďalšia účasť bez debaty. Dúfam, že na 20. ročník prídu Radiohead.

Balla, spisovateľ

Mojou čisto subjektívnou kultúrnou udalosťou roka bol májový koncert AC/DC v Rakúsku – šlo možno už aj o rozlúčku s touto rockovou legendou, našťastie som ich naživo videl prvý raz, takže sa mi logicky nezdali slabší či unavenejší než kedykoľvek predtým, hoci vzhľadom na ich vek by na únavu mali plné právo.

Peter Bálik, novinár a hudobník

1. Miro Žbirka nahral v londýnskych štúdiách Abbey Road album, na ktorom prekvapia hlavne songy s anglickými textami. Žbirka zreje ako víno. Ukázal, že je skvelým songwriterom so silnými melodickým nápadmi, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani jeho vzor Paul McCartney.

2. Teodor Schnitzer – Muž z divokého východu – Trojici kurátorov (Miloš Kopták, Ida Želinská a Mária Rojko) z TOTO! je galéria sa podarila úžasná vec. Výstavou oživili detské spomienky generácie čitateľov, ktorá vyrastala na starých mayovkách a kovbojkách. Autorom väčšiny ilustrácií bol práve Teodor Schnitzer, zabudnutý výtvarník, ktorého dielo skončilo takmer v odpadkovom koši.

3. Koncert pre Juraja – Môj kamarát a kolega Juraj Kušnierik nás predčasne opustil v polovici novembra. Michal Kaščák s tímom Pohody a časopisom .týždeň zorganizovali spomienkový večer, kde sa s Jurajom rozlúčila takmer celá kultúrna scéna. Koncert pre Juraja ukázal, že aj taká smutná udalosť, akou je smrť blízkeho človeka, sa dá premeniť na niečo silné a zmysluplné. Bol to výnimočný večer.

Július Barczi, teoretik umenia a riaditeľ Múzea Betliar

Výstava Jej Veličenstvo kráľovná… v kaštieli Betliar (jún – september) predstavila prvýkrát slovenskej verejnosti, kto vlastne legendárna Sisi bola. Za kultúrnu udalosť ju považujem nie preto, lebo som sa podieľal na jej tvorbe, ale preto, lebo ďaleko od Bratislavy vznikla profesionálna výstavná prezentácia na základe vedecky postavenej koncepcie, s relevantnými exponátmi požičanými prevažne zo zahraničia, v súčasnej architektúre od CE∙ZA∙AR-ového architekta Maťa Skočeka a s grafickým dizajnom Pavky Morháčovej. Výstavu videlo viac ako 40-tisíc návštevníkov.

Za kultúrnu udalosť roka považujem aj „kauzu Bernini“, ktorá bola v čase letnej nudy projektom skupiny bulvárnych novinárov a pomýlených investigatívcov. Elegické kvílenie a buričské rozhorčenie nad vývozom sochy, ktorá ani nie je tým, za čo ju od počiatku označovali, a hlavne nikdy nebola a ani nemala byť majetkom Slovenskej republiky, možno považovať za najrozsiahlejší „diskurz“ o výtvarnom diele v dejinách Slovenska. :-)
Zuzana Bartošová, historička umenia
Za kultúrnu udalosť roka považujem nakrútenie filmu Eva Nová Markom Škopom a najmä herecký výkon Milky Vášáryovej v ňom, teda nielen to, že mu medzinárodní kritici na festivale v Toronte udelili cenu – dostal ju zaslúžene.

Jana Beňová, spisovateľka

1. Ahoj tato. Milý Kubo. (Dežo Ursiny, Jakub Ursiny) – Listy medzi otcom a synom, posielané i doručované v rámci jednej domácnosti. Otec zápasiaci so smrteľnou chorobou, syn s pubertou. A ako bonus, prekvapenie – dospelý list dnešného Kuba, Kuba otca, Dežovi.

2. Korben Dallas a ich Beh. Bežím a neviem, neviem, neviem …

3. Bernhardovi Starí majstri v preklade Juraja Dvorského.

Zuzana Bodnárová, Banska St a nica

1. Za udalosť roka považujem kultúrno-aktivisticko-revitalizačný projekt Salónik. A to aj preto, že s využitím potenciálu priestorov staničných mám osobnú skúsenosť. Salónik na hlavnej stanici v hlavnom meste by mal byť top destináciou po všetkých stránkach. Zuzana Duchová z neho nerobí svätyňu, ani nijako nekritizuje materiálovú bizarnosť toho priestoru v priestore (skôr ide o paralelný vesmír vo vlakovom vesmíre). Nepravidelne ho obsadzuje a kultúrne opeľuje. Baví ma aj na diaľku sledovať jej alter ego, ktoré v nadväznosti na projekt Salónika prijala. Prajem „sprievodkyni Božene“ len ukáznených cestujúcich a Salóniku čo najviac kultúrnych aktivít.

2. Druhou udalosťou je pre mňa zrušenie (cenzúra) plánovanej výstavy českej skupiny Rafani v Kulturparku Košice. Tento zásah do výstavnej dramaturgie centra, ktoré len rok predtým vzniklo ako jedna z vlajkových lodí projektu Európske mesto kultúry za výdatnej finančnej injekcie zo zdrojov EÚ a štátu, je čistou esenciou politickej cenzúry, ktorá by vyše 20 rokov po Nežnej revolúcii už nemala mať miesto v tak exponovaných nielen umeleckých destináciách. Je dôležité na túto „antiudalosť“ nezabúdať a z času na čas sa pozrieť, čo sa v tejto inštitúcii robí…

3. Do tretice je pre mňa (aj umeleckou) udalosťou postoj voči osadeniu busty komunistickému pohlavárovi Vasiľovi Biľakovi na verejnom priestranstve v jeho rodnej obci na východe Slovenska. Obliatie Biľakovej busty červenou farbou vnímam ako občiansky aj umelecký happening a jeho autorom košickým výtvarníkom Petrovi Kalmusovi a Ľubošovi Lorencovi ďakujem, že to urobili aj za mňa.

Martin Bútora, sociológ

1. Košická moderna a jej kontext, SNG v Bratislave – Pôžitok vidieť. Rôznorodé diela umelcov v jedinečnej dobovej atmosfére Košíc v časoch prvej republiky, fascinujúca zmes domáceho genia loci a súzvuku so svetovou avantgardou, navyše s monografiou vydanou pri otvorení ešte väčšej zbierky v Košiciach, odkiaľ výstava vyštartovala nielen do Bratislavy, ale dúfam aj do sveta.

2. Jaro Vojtek: Tak ďaleko, tak blízko – Poctivosti, citlivosti, vytrvalosti a uvzatosti Jara Vojteka vďačíme za možnosť priblížiť sa k svetu autistov a k náročnej každodennosti života ich rodín. Jaro Vojtek nie je Barry Levinson a jeho film Tak ďaleko, tak blízko je celkom iný ako Rainman. Chvalabohu.

3. Divadlo: SND, medzinárodný festival Eurokontext, téma Múry – Divadelný svet utrpel odchodom nezabudnuteľného Ladislava Chudíka a nenahraditeľného Martina Porubjaka – zato však sa ľuďom, ktorí k nim mali blízko, podaril priam zázrak: predstaviť publiku trinásť inscenácií z deviatich krajín dokumentujúcich ľudskú, spoločenskú i politickú skúsenosť s múrmi i pokusmi o ich búranie. Režisérsky i herecký koncert od varšavskej inscenácie Mladý Stalin o revolucionárovi, gangstrovi, vrahovi i básnikovi v réžii Ondreja Spišáka cez mrazivý dosah nacistickej minulosti na tri generácie žien v podaní viedenského Burgtheatru až po drámu lásky v rozdelenom Berlíne sprostredkovanú drážďanským divadlom. Popri umeleckom zážitku silný podnet na reflexiu.

Miroslav Cipár, výtvarník

1. Výstava ART BRUT LIVE zo zbierky Bruna Decharma v pražskej galérii DOX. Na ceste do Benátok na Bienále som sa zastavil v Prahe na veľkolepej výstave, ktorá mení pôvodný obsah termínu art brut a polemizuje tak so Jeanom Dubuffetom a jeho koncepciou. Neskromne som povedal, že už nemusím ísť do Benátok, a myslel som si to aj po návrate.

2. Obnova Domu Albrechtovcov – Nejde len o rekonštrukciu stavby, ale aj o rekonštrukciu kultúrnej pamäti. Za záchranu sa zaslúžilo mnoho obetavých a nezištných ľudí. Dom bude zaiste zadosťučinením albrechtovskej tradícii, ktorá má pokračovanie.

3. Carl Gustav Jung: Odpověď na Jóba (Vyšehrad) – Znepokojujúca kniha, ktorá sa nedá odložiť a dáva neslýchané otázky. Napokon aj Jung dlho váhal so zverejnením, vedel prečo.

Juraj Čarný, Kunsthalle

1. Ján Budaj & Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania: Pracovná pamäť, Tranzit.sk – Kurátorka Mira Keratová prekvapila už viacerými výraznými výstavami zakladateľských osobností bratislavského konceptualizmu. Po Ľubomírovi Ďurčekovi pripravila malú „retrospektívu“ Jána Budaja, kde v spolupráci s dizajnérom Emilom Drličiakom podali komplexnú výpoveď o Budajovej hravej akčnej tvorbe.

2. Juraj Gábor dosiahol minimalistickými prostriedkami za pomoci jednoduchej architektúry nevšedný vizuálny, až filmový zážitok. Divákovi ponúka úplne jednoduchú situáciu – možnosť pozrieť sa na realitu novým uhlom pohľadu. Dielo som zatiaľ naživo nevidel, ak ale budete mať cestu okolo Súľova, určite sa zastavte!

3. Peter Kalmus s Ľubošom Lorenzom poliali červenou farbou pseudopomník komunistu, ktorého meno by sme mali vymazať z našich pamätí aj dejín a nie pripomínať. Za svoj hrdinský čin, ktorý mnohí schvaľujeme, si vyslúžili urážajúci a ponižujúci súdny proces. Vážim si za tento čin oboch umelcov a držím im palce v boji, ktorý za nás vedú! Peter Kalmus sa zúčastnil aj podujatia Biela noc v Bratislave, ktoré radikálne predefinovalo moje predstavy o vzťahu verejnosti k vizuálnemu umeniu. Zuzana Pacáková by si za Bielu noc zaslúžila Oskara (Čepana).

Palo Čejka, výtvarník

Tento rok som mal asi najmenej času v živote a trochu som stratil prehľad v detailoch. V rámci výtvarnej scény sledujem všetky výstavy v SNG a nechcem ani na nijakú upozorňovať, pretože celá činnosť tejto inštitúcie je skvelá. No keď spomínam giganta, treba spomenúť aj trpaslíka: novootvorenú mikrogalériu Beastro na Panenskej ulici v Bratislave – oplatí sa navštíviť hocikedy, obzvlášť na vernisáže! Podobne to platí v hudbe – jednoznačná veľkoudalosť roka je pre mňa Pohoda. Najlepší malý koncert som videl v Nemecku a to sem asi nepatrí.

Zuzana Duchová, Salónik

1. Aktivity Kaliho Kertésza Bagalu

2. Otvorenie novej Tabačky Kulturfabrik

3. festival Pohoda (ale nie zásluhou prebodnutých pneumatík)

Dúfam, že teraz sa dvesto kamarátov a kolegov neurazí! Oceniť treba, keď v tomto náročnom prostredí dokáže niekto dlhodobo ponúkať stabilne kvalitné výstupy. Rok 2015 bol pre mňa z kultúrneho hľadiska veľmi optimistický.

Dušan Dušek, spisovateľ

Prepotrebný hlas kultúry proti totalite: výtvarníci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz poliali červenou farbou pomník V. Biľaka

Správy o naozaj svätom človeku: film a knihy o Antonovi Srholcovi

Prameň čírej radosti: Kremnické gagy

Elena Flašková, prekladateľka

1. Mojou kultúrnou udalosťou roka bol určite medzinárodný festival Divadelná Nitra, ktorý bol naozaj „áčkový“ s aktuálnymi, angažovanými, autentickými a autorskými predstaveniami. Ťažko vybrať len jedno predstavenie. Celý program bol veľmi dobrý.

2. Čau o piatej v mini-kníhkupectve KK Bagalu. Príjemná oáza v horúcom lete s fajnovými autormi, čítajúcimi aj pozornými poslucháčmi. Minoritná kultúra v minipriestore, ktorá mi nesmierne vyhovuje. Kniha roka: Jana Beňová: Honeymoon. Ivan Štrpka má pravdu – toto je zatiaľ najlepšia kniha Jany Beňovej.

3. Fotografická výstava Petra Župníka Do Paríža! v KGallery na Ventúrskej. Opäť raz dôkaz toho, že stačí málo, ak je to kvalitné. V správnom čase a na správnom mieste.

Jana Geržová, šéfredaktorka časopisu Profil súčasného výtvarného umenia

Za udalosť roka považujem výstavu Čože je to 50-ka! v Nitrianskej galérii. Hoci ide o projekt k 50. výročiu založenia galérie, teda príležitostný formát, ku ktorému som bola vždy kritická, v tomto prípade ma kurátori Barbora Geržová a Omar Mirza presvedčili o opaku. Oslavujú nepateticky, koncepciou, v ktorej sa im podarilo ukázať nielen špičkové diela z vlastnej zbierky, ktorá sa začala zmysluplne profilovať až po roku 1989, ale aj niečo navyše. Premysleným tematickým radením vytvorili nečakané, ale o to silnejšie susedstvá na prvý pohľad historicky odcudzených diel. I pre mňa bolo skutočným objavom vidieť vedľa seba Benkove drobné oleje z 20. rokov na tému všesokolských zletov a súčasné Mikytove kritické komentáre k dobovým tlačiam s tematikou socialistických spartakiád, alebo Alexyho Nevestu vedľa maliarskych intervencií Lucie Tallovej do historických svadobných fotografií a klasické portréty Maximilána Schurmanna susediace s portrétnymi fotografiami Petra Ančiča z cyklu Husákova generácia.

Za udalosť roka, ktorá ide nad rámec domácej kultúry, považujem cenu Grammy za najlepšiu súčasnú klasickú kompozíciu, ktorú získal skladateľ John Luther Adams za orchestrálnu skladbu Stať sa oceánom. V jeho silnej emocionálnej hudbe však počuť nielen zvuky valiacich sa vĺn oceána, v ktorého blízkosti strávil autor niekoľko desaťročí, ale v ich dramatickej apokalyptickej gradácii vidíme aj obrazy, ktoré pripomínajú, ako je príroda ničená stopami ľudskej činnosti. Adamsova hudba, ktorá by sa dala označiť za romantickú, keby v sebe nemala potenciu kriticky odrážať súčasnú realitu, vo mne evokovala príbuznosť s tvorbou Daniela Fischera, predovšetkým s jeho cyklom Maľba v krajine. Na tejto analógii som postavila jednu kapitolu štúdie, ktorá som napísala do Fischerovej prvej monografie, ktorá by sa, pokiaľ bude vydaná ešte v tomto roku, mohla stať skutočnou kultúrnou udalosťou.

Zuzana Godálová, Nástupište 1-12

1. U Bagalu v Bratislave sa čítalo vo výklade – príde mi to zaujímavá forma, ako osloviť nových čitateľov veľmi inovatívnou, „netlačivou“ formou na okoloidúcich. Oceňujem nápaditosť a hlavne Kaliho celoživotnú motiváciu veriť si a ísť za svojím cieľom. I keď to nie je najľahší biznis model živiteľa rodiny, nič ho neodrádza a stále vie vymyslieť niečo nové, čo stojí za to.

2. Ďžadoňov pamätník na paneláku – Tomášova bezúhonnosť, keď sa stáva z výtvarníka „lomitkár“ výtvarník / PRista / stavbár / fundraiser / právnik / robotník / vodič / projektant / fotograf / novinár / …. / a je silne presvedčený, že to dotiahne do konca a navzdory neprajníkom.

3. Philip  Glass na Slovensku – Glassovo nadšenie zo slovenského Cluster Ensemble a spoločná dohoda o vydaní ich nahrávky cez Glassovo vydavateľstvo. Aj z mikrovecí sa dokážu vykľuť svetové projekty a nadšenie mladých hudobníkov má opodstatnenie na slovenskej aj na zahraničnej scéne. Už len prebrať slovenského poslucháča, aby si všimol, že slovenská hudba sa vyvíja a Elán či Hex nepotrebujú už ceny za tvorbu či celoživotné dielo, a motivovať poslucháčov nebáť sa vypočuť si aj nepoznané.

Anna Grusková, divadelníčka a filmárka

Nadchol ma film britskej dokumentaristky Kim Longinottovej Dreamcatcher o systematickej práci bývalej prostitútky na záchrane žien z ulíc Chicaga. Mala som možnosť vidieť ho na festivale Jeden svet v rámci mnohých ďalších skvelých filmov. Udalosťou roka pre mňa bola aj výstava Deborah Sengelovej Posledné dni ľudstva, ktorá je do 7. januára 2016 prístupná v Rakúskom kultúrnom fóre v Bratislave. Rakúska umelkyňa zostavila asi dvesto vypreparovaných bielych potkanov do vyše štyridsiatych výjavov z megalomanskej divadelnej hry Karla Krausa Posledné dni ľudstva (mimochodom, máme aj jej vynikajúci slovenský preklad dvojice Peter Zajac a Ján Štrasser). Na prvý pohľad šokujúce dielo je pokračovaním rakúskej grotesknej estetiky, ktorú poznáme z diel tvorcov, akými sú filmár Ulrich Seidl, dramatici Elfriede Jelineková, Werner Schwab či maliari ako Ernst Fuchs alebo Alfred Kubin. Udalosťou roka bola určite aj spontánna solidarita kultúrnej obce s Divadlom Štúdio tanca a Bábkovým divadlom na Rázcestí z Banskej Bystrice, postihnutými miestnou grotesknou „kultúrnou politikou“ nemenovaného župana.

Boris Hanečka, odevný dizajnér

Fashion LIVE! – pretože toto podujatie opäť módu priblížilo ľuďom, ktorí ňou žijú, nielen tým, ktorí sa dostanú na zoznam VIP.

Výstava Habsburgovci v Galérii mesta Bratislava – kvalitne koncipovaná výstava… a milujem túto tému.

Biela noc – bol som úplne prekvapený, koľko ľudí strhla, a to aj v lejaku, ktorý vtedy v Bratislave bol.

Zuzana Ďuricová Hájková, riaditeľka Divadla Štúdio tanca

1. Znovuotvorenie predajne Artfóra v Banskej Bystrici – za bystrickým Artfórom mi bolo nesmierne ľúto, odjakživa som sa tam chodila zahrabať medzi knižky aj spolu s mojou dcérou… preto som sa naozaj veľmi tešila, že sa našli takí nadšenci, ktorí to v tejto našej „zakliatej“ Banskej Bystrici znova spustili…

2. Vznik Fondu umenia – teší ma avizovaný priamy zmluvný vzťah medzi fondom a divadlami (aj v správe žúp), na čo, ako dúfam, mala vplyv aj naša neslávna „kauza“. Viem, že asi bude treba vychytať chyby, ale verím, že nový fond bude pružnejší a transparentný.

3. Najnovšia premiéra baletu SND Nižinskij – Boh tanca. Táto premiéra ma potešila hlavne preto, lebo bola vo všetkom hodna našej prvej scény. Inscenácia – jej námet i choreografia, výkony súboru, výtvarná zložka, hudba. Úspech som tímu baletu SND zo srdca želala.

Maroš Hečko, riaditeľ Rádia_FM

1. Ojedinelá prehliadka filmov Be2Can, ktorá už druhý rok dáva možnosť vidieť filmy z troch najsilnejších európskych festivalov Berlín, Benátky, Cannes. Filmom roka sa pre mňa stal maďarský film režiséra Lászla Nemesa Saulov syn.

2. Skladba Martina Burlasa Spam Symphony – unikátna symfonická báseň, ktorá odznela v svetovej premiére na festivale Radio_Head Awards. Burlas opäť ukázal, že jeho skladateľské schopnosti v európskom kontexte obstoja na výbornú.

3. Animovano-hraný projekt RTVS True Štúr, ktorý ukázal skryté možnosti slovenskej filmovej scény a kreatívneho priemyslu, ak je podporovaný štátnymi inštitúciami.

Juraj Horváth, Baobab

Martin Pollacky: Americký císař – kniha, pri ktorej mi zo začiatku liezla na nervy dokumentaristická odťažitosť a neprekreslenosť postáv, ale nakoniec som ju prečítal so záujmom. Vysťahovalectvo z nášho regiónu na konci 19. storočia – fascinujúce, čo všetko ten pohyb priniesol. Viete, čím sa líšil dom Slováka, ktorý sa vrátil z Ameriky?

Flotel Europa – dokumentárny film vystavaný na spätnom rozprávaní príbehu ľudí utekajúcich pred vojnou z Bosny. Boyhood, chlapčenstvo na jednej lodi premenenej na ubytovňu pre utečencov. VHS-ky, prvá láska, rock & roll, skutočná mama a skurvený nacionalizmus.

Sakra Bujara – ak chcete mať vo svojom podniku energickú a veselú hudbu, pozvite si týchto chalanov.

Ingrid Hrubaničová, jazykovedkyňa a herečka

Sú to skôr malé súkromné udalosti roka, z domu, z kresla alebo od monitora, neputovala som tento rok veľmi za kultúrnymi udalosťami. Z tejto perspektívy ma veľmi zasiahol film dokumentaristov Roba Kirchhoffa a Filipa Remundu Para nad riekou o našich džezmenoch emigrantoch Lacovi Déczim, Ľubomírovi Tamaškovičovi a Jánovi Jankejem. Najmä Tamaškovičov príbeh ako obrazová meditácia o človeku, ktorý na konci s dychom, s vypätím posledných životných síl sa vydáva hľadať možno reálnu, možno nereálnu (hudbou) spriaznenú ľudskú bytosť.

V rámci literatúry, ktorá sa ku mne dostala, za prejav umeleckej a vedeckej slobody oceňujem český preklad románu Michela Houellebecqa Podvolení (Soumission) a doma slovenský preklad knihy maďarského historika Józsefa Demmela Ľudovít Štúr (Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí) a editorskú prácu literárneho vedca Pavla Matejoviča na knihe Vladimír Mináč: Zakázané prózy.

Katarína Hubová, historička umenia

1. Vládny salónik na Letisku Milana Rastislava Štefánika od architekta Vojtecha Vilhana a Jána Bahnu zo 70. rokov bol a stále je unikátnym priestorom v priestore, z ktorého nemá zmysel vybrať len nejaké prvky ako stoly či stoličky. Podarilo sa ho kompletne rozobrať a preniesť aj s jeho nerezovými stenami pripomínajúcimi lietadlo od Vladimíra Kompánka do Hurbanových kasární a je možné znova ho postaviť. Kultúrnej verejnosti mizne pred očami veľa skvelých vecí, a preto považujem za výnimočné, že sa podarila aspoň táto záchranárska akcia.

2. Biela noc v Bratislave – Mnohé skvelé kultúrne udalosti v Bratislave márne čakajú na nápor divákov. Vynorí sa Biela noc a s ňou zástupy ľudí aj v zlom počasí a nepohode – neuveriteľné. Preto má zmysel organizovať aj dobré, výtvarne zaujímavé podujatia pre ľudí, ktoré nemusia byť prvoplánovo komerčne zamerané. Organizátori a umelci si zaslúžia uznanie.

3. Kultúrnou a zároveň nekultúrnou udalosťou bolo povolenie na vývoz sochy od talianskeho sochára Berniniho, ktorá v súčasnosti zdobí zbierky Gettyho múzea v Los Angeles. Je smutné skonštatovať po 25 rokoch, že je to len dôsledok všetkých nekoncepčných krokov, ktoré sa dejú v kultúre od začiatku 90. rokov. Je to viditeľné na všetkých úrovniach štátu, štátnej správy i v radoch odborníkov, ktorí často aj z objektívnych príčin nemajú také vzdelanie, ktoré si ich práca vyžaduje. Nakoniec aký príklad dáva samotná vláda svojím postojom k unikátnym archeologickým vykopávkam na Hrade? Čo sa dá očakávať od podnikavých developerov?

Ľubica Hustá, Bratislava Design Week

1. Zraková pyramída Juraja Gábora – súčasná forma diela v krajine – viac funkcií – útulňa, vyhliadka, socha – participácia obyvateľov obce, crowdfunding.

2. Film Eva Nová Marka Škopa – Už dávno slovenský film nezískal toľko pozitívnych ohlasov.

3. Výstava: Strach. Pôvod štátu v Novej synagóge v Žiline – medzinárodná výstava súčasného umenia – kurátori Christian Kobald a Fedor Blaščák – „Štát pochádza zo strachu, ktorý nás neparalyzuje, ale ženie vpred smerom k šľachetnosti, priateľstvám a zmyslu pre humor.“

Michal Hvorecký, spisovateľ

Z popu na mňa najviac zapôsobilo strhujúce bratislavské vystúpenie Young Fathers. Skupina pristupuje ku globálnemu žánrovému dedičstvu eklekticky a mimoriadne inovatívne a vytvorila originálny mix, v ktorom sa spája hip-hop, electro aj psychedélia.

Z klasiky ma nadchol koncert Pavla Bršlíka so Schubertovým cyklom Krásna mlynárka v Malej sále Slovenskej filharmónie. Slovensko má po dlhom čase svetového speváka, ktorý našincom približuje zásadné dielo nemeckého romantizmu a európskej melanchólie.

Ewald Palmetshofer: Celibát. Po vyše tridsiatich piatich rokoch v Bratislave hosťoval viedenský Burgtheater a ukázal priepastný rozdiel medzi činohrou u nás a v šesťdesiat kilometrov vzdialenom veľkomeste. Zatiaľ čo na Slovensku sa väčšina aj štátom zriaďovaných divadiel podriaďuje estetike celebritných hercov, tam slúži ako významný prvok politického aj celospoločenského diskurzu. Bola to veľká lekcia autorstva, dramaturgie, herectva aj réžie.

Veľmi oneskorene, ale predsa konečne vyšla kniha Katastrofa slovenských židov od Arona Grünhuta, ktorý počas šoa zachránil viac ako tisíctristo našich spoluobčanov. Ide o preklad z nemčiny, ktorá bola rodným jazykom takmer zabudnutého bratislavského rodáka, vo svete prirovnávaného k Nicholasovi Wintonovi. Dielo považujem za kľúčové pre pochopenie príčin a predovšetkým následkov slovenského klérofašizmu a antisemitizmu.

Beata Jablonská, kunsthistorička

Za udalosti roka na výtvarnej scéne považujem, že Kandarya Mahadeva Jany Želibskej a Súkromné manifestácie od Jozefa Jankoviča boli vystavené v Tate Modern na výstave The World Goes Pop. Je to adresa, o ktorej sa nám donedávna mohlo len snívať. Do tejto kategórie patria aj monografické výstavy Márie Bartuszovej a Júliusa Kollera v Múzeu moderného umenia vo Varšave a, naopak, viacerých slovenských umelcov na výstave Ludwig Goes Pop – The East Side Story v Ludwigovom múzeu v Budapešti. Treba pripomenúť, že táto „invázia“ slovenského umenia nie je náhoda. Je za ňou okrem kvality samotného umenia aj niekoľkoročné nasadenie konkrétnych ľudí a ich odbornej práce.

Viki Janoušková, dramaturgička a riaditeľka Divadla TICHO a spol.

Bratislavský samosprávny kraj má novú stratégiu rozvoja kultúry. Jej súčasťou je aj nový grantový systém, ktorý sa stal nezávislým od politických strán – o udelení grantu rozhodujú nezávislí odborníci! To je dobrá správa na ceste k demokracii.

Do života vstúpil aj nový Fond umenia, ktorý sa oddelil od ministerstva kultúry, čiže rovnako budú o udelení grantov rozhodovať nezávislí odborníci.

Obidve udalosti sú z pohľadu nezávislosti kultúry a umenia veľkými krokmi vpred. No obidva systémy sú v plienkach a teraz bude treba vychytávať chyby, ktoré majú, aby sa na nich mohla dohovoriť celá odborná verejnosť. A toto v našich zemepisných šírkach býva problém, lebo nemáme umelecké cechy ani fungujúce profesné združenia! Čiže na tejto ceste nás všetkých, no najmä nezávislé umelecké subjekty, čaká ešte veľa krušných chvíľ!!!

No prvou lastovičkou vo vytváraní takejto siete kolegiality bola solidarita s banskobystrickými divadlami, ktorým župan nekultúrnym, mocenským spôsobom zasiahol do umeleckých aktivít. Vytvorením iniciatívy Biela stuha sa ich zastala celá divadelná obec na čele so SND – a to je dobrá správa pre nás všetkých, ktorým záleží na dobrých mravoch!

Zora Jaurová, kultúrna aktivistka

Koza patrí k tomu najlepšiemu, čo slovenská kinematografia za posledných 20 rokov vytvorila. Čistý a jednoduchý filmový príbeh rozpráva prostredníctvom vizuálne dokonalých obrazov, kombinuje dokumentárnu realitu a výtvarnú štylizáciu,vďaka čomu sa mu podarilo vytvoriť veľmi nečakané a znepokojivé dielo. O jeho výnimočnosti svedčí už viac ako 20 prestížnych cien z takmer 50 festivalov na celom svete. Teší ma, že slovenský film žije, vyvíja sa a ide do sveta.

Dana Kleinert, módna návrhárka

1. Predstavenie Majster a Margaréta – Teatro Tatro, réžia Ondrej Spišák. Nie je to tohtoročná premiéra, ale mňa si táto hra našla až teraz a neskutočne ma chytila za srdce. Je v nej všetko: emócie, zvuky, vône, fantastické herecké výkony, vytryskujúca radosť z práce na predstavení aj hlboká myšlienka – čosi fantastické.

2. Predstavenie Jama deravá, Divadlo Astorka Korzo ’90 – prvá autorská hra tejto scény pod vedením Michala Vajdičku. Aktuálne reaguje na úplne súčasnú situáciu na Slovensku, používa fakty, čísla, dáta a popritom pracuje s ľudskými emóciami a ukazuje nám, akí rôzni a pritom zmanipulovateľní sme.

3. Kniha Móda na Slovensku – Magdaléna M. Zubercová, Eva Hasalová, Zuzana Šidlíková, Martin Vančo. Kniha, ktorá prvýkrát zaznamenáva nielen prehistorické prvky, ale aj súčasný stav slovenskej módy, našu módnu scénu, dianie, návrhárov. Odporúčam do každej knižnice.

Výstava Textile Art of Today, Bratislavský hrad, kurátorka Zuzana Šidlíková. Štvrtý ročník medzinárodnej súťažnej prehliadky súčasnej textilnej tvorby a zároveň nádherná výstava, kde človek žasne nad kreativitou umelcov a bohatosťou možností umeleckého vyjadrenia prostredníctvom textilného vlákna.

Andrej Kolenčík, filmár

1. Biela noc – Myslím, že nikdy v novodobej histórii nebolo v uliciach Bratislavy toľko ľudí, ktorí by vyrazili von v tom najhnusnejšom počasí, a to nie z dôvodu protestovania proti skorumpovaným politikom či osláv hokejového titulu, o ktorý sa pričinili maximálne žmýkaním televízneho ovládača, ale čisto z dôvodu kultúrneho zážitku. Vidieť húfy toľkých usmiatych a zvedavých ľudí, ktorí vyrazili za umením, bol až šok a človek sa v Bratislave na chvíľku cítil ako v Berlíne, Londýne či aspoň Viedni. Chcelo by to viac takýchto Bielych nocí, a nielen v Bratislave a Košiciach.

2. Fest Anča – medzinárodný festival animácie je každý rok väčší a lepší a aj keď som sa ho tento rok zúčastnil iba v digitálnej podobe, stále je to pre mňa jeden z najlepších festivalov na svete. Ak sa nemýlim, navyše to bol možno aj jediný filmový festival na Slovensku tento rok, kde sa ukázal na Oscara nominovaný režisér. Výborné je ešte aj Visegrad Film Forum určené mladým filmárom. A taktiež úspech slovenských dlhometrážnych aj krátkometrážnych filmov na medzinárodných festivaloch.

3. Kauza Bernini je určite na cenu pre antikultúrnu udalosť roka. Vypovedá to o stave kvality odborníkov a ľudí, ktorí robia posudky na umenie na Slovensku. Medzi ďalších kandidátov by určite patril banskobystrický župan Kotleba a taktiež komunisti, ktorí postavili pomník Vasilovi Biľakovi, a ich následné trápne stíhanie umelcov Kalmusa a Lorenza, ktorí ho pretreli červenou farbou. Slovákom stále chýba zmysel pre vlastnú históriu, kultúrnu identitu a odbornosť na viacerých úrovniach.

Monika Kompaníková, spisovateľka

1. Žilinská synagóga – postupné prebúdzanie krásnej stavby, ktorá takmer zmizla pod nánosmi politiky a nezáujmu o kultúrne dedičstvo. Klobúk dole pred Markom Adamovom a ďalšími ľuďmi zo Stanice Žilina-Záriečie, ktorí trpezlivo a citlivo oživujú takmer mŕtvu stavbu. Exemplárny príklad toho, ako sa dajú robiť veci, keď sa robia s láskou a skutočným záujmom.

2. Koncert Faith No More po dvadsiatich rokoch. Pesničky zo skvelého nového albumu plus všetky zásadné pesničky zo starých albumov plus príjemná nostalgia vďaka symbolickému dátumu.

3. Koncert pre Juraja – mimoriadne smutné a mimoriadne silné stretnutie priateľov Juraja Kušnierika z kruhov literárnych, hudobných aj občianskych. Podobne ako festival Pohoda – esencia toho najlepšieho, čo tvorí našu krajinu.

Peter Konečný, Kinema

Mladosť / Youth (r. Paolo Sorrentino) – Umenie potrebuje sanatórium a takéto skvelé filmy.

V hlave / Inside Out (r. Pete Docter, Ronaldo Del Carmen) – Najkreatívnejší animák tohto roka, ktorý prináša dlhé diskusie aj po jeho premietaní. Je úžasné, keď sa deti chcú so svojimi rodičmi rozprávať o inteligentnom filme…

Eva Nová (r. Marko Škop) – Mimoriadne dôležitý slovenský film, ktorý dáva jasný dôkaz, že domáca kinematografia je na svetovej úrovni. Zároveň núti divákov premýšľať a ak divák dá svoju energiu filmu, ten mu to vráti v tej najsilnejšej podobe…

Eduard Krekovič, archeológ

Za jednu z najväčších kultúrnych udalostí považujem otvorenie múzea Otisa Lauberta v Bratislave. Je to originálny výtvarník európskeho významu a zaslúžil by si väčšiu propagáciu.

Druhá udalosť je poliatie busty v. biľaka (zámerne ho uvádzam malými písmenami) červenou farbou. Tento politicko-umelecký počin je vyjadrením rozhorčenia, ktoré ovláda mysliacu (nielen) kultúrnu verejnosť už 25 rokov. Bohužiaľ, v. biľak sa tejto udalosti už nedožil…

Peter Krištúfek, spisovateľ

Žiaľ, bolo mnoho tých negatívnych udalostí, pretože nás opustili viacerí dôležití ľudia (pre mňa najbolestnejší je odchod Kornela Földváriho, ale aj Juraja Kušnierika či Petra Pišťanka).

Kúsok zvláštnej komiky vniesol do slovenského kultúrneho života lacný predaj Berniniho sochy na aukcii SOGA. Zaujímavé je, že stále nevieme odpoveď, či to je originál alebo kópia, a prečo sa to tak rýchlo a potichu zamietlo pod koberec. Ja hlasujem za premyslený podvod, s prihliadnutím na krajinu, v ktorej žijeme.

Nezabudnuteľnou pozitívnou kultúrnou udalosťou pre mňa bol koncert Philipa Glassa a skvelá bratislavská Biela noc.

Boris Kršňák, dramaturg

Akcia Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza – poliatie Biľakovej busty červenou farbou. Oceňujem gesto, rýchlosť reakcie a najmä skúšku systému, ktorý pri hodnotení tohto skutku zlyhal na celej čiare a dokazuje, že jeho politické i silové zložky sú ešte stále hlboko zamrznuté v komunizme.

Festival Pohoda – dlhodobo neprekonaný festival na Slovensku. Miesto, kde sa dá nielen počúvať hudba, ale aj v reáli zažiť, ako by mohla vyzerať ideálna spoločnosť mysliaca na človeka a jeho záujmy (žiaľ, na budúci rok už bez kamaráta Juraja Kušnierika).

Kauza Bernini – kauza, ktorá nielen pripravila Slovensko o Berniniho, ale najmä ukázala, čo všetko nám v umeleckom svete ešte chýba, akí sme malicherní, závistliví, škodoradostní, neprofesionálni…

Alexandra Kusá, riaditeľka SNG

Udelenie ceny Emila Belluša architektovi Vladimírovi Dedečkovi. Napriek kontroverzii, ktorú jeho diela vzbudzovali, sa po rokoch presadilo odborné stanovisko a nakoniec sa dostalo uznanie architektovi, ktorý svojou tvorbou prekročil slovenské hranice.

Milan Lasica, herec a režisér

Pre mňa bola udalosťou výstava obrazov Milana Paštéku, bez ohľadu na to, či to bolo tento rok alebo už vlani. A ešte obnova štiavnickej Kalvárie. A festival Kremnické gagy.

Denisa Lehocká, výtvarníčka

Výstava Jána Mančušku v kurátorskej koncepcii Víta Havránka.

Ľubomír Longauer, grafický dizajnér

Málo navštevujem iné podujatia, ohlásili sa neduhy, prišla strata energie. To, čo z nej zostalo, som uplynulý rok vložil do rozbehnutia múzea dizajnu. A tak znovu upozorňujem: máme novú kultúrnu inštitúciu – Slovenské múzeum dizajnu. Prosím – a ešte raz opakovane prosím o priazeň divákov. V slovenskej kultúre prevyšuje ponuka dopyt, máme malé publikum.

U stredoeurópskych susedov stoja umeleckopriemyselné múzeá na významných námestiach v reprezentačných budovách už dobre vyše sto rokov. Nám takáto inštitúcia veľmi chýbala, predstavte si trebárs slovenskú literatúru bez knižníc.

Pre mňa osobne bolo rozbehnutie činnosti nášho múzea najväčšou kultúrnou udalosťou. Potešilo ma, že sa vytvoril mladý tím, ktorý pracuje, poukazuje na históriu slovenského dizajnu a zviditeľňuje jeho výsledky. Zbierame (väčšinou z darov), triedime, archivujeme. Je to drobná práca, veľkú slávu neprináša, ale má zmysel. Dali sme si heslo „Zviditeľňujeme skrytú hodnotu vecí“. Ale nezbierame iba slovenský dizajn. Na záver budem konkrétny v súvislosti s výsledkami našej práce, a preto spomeniem to, čo považujem za významné:

1. Dar Miroslava Cipára nášmu múzeu, venoval mu značnú časť svojho úžitkového diela. Výber z tohto daru je vystavený v našej výstavnej sieni v podkroví Hurbanových kasární, výstavu dávam do pozornosti, treba ju vidieť. Nie je tam výťah, ale kto absolvuje výstup, bude odmenený zážitkom.

2.  Rozbehnutie výskumu pôsobenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave, ktorý prináša stále nové poznatky a odhaľuje súvislosti. V dessauskom Bauhause bola malá výstavka z reprodukcií prác učiteľov a žiakov tejto školy a zaujala. V tejto súvislosti spomeniem aj zbierku výrobkov z plastu Futurit z bratislavskej Káblovky, ktorú dáva dohromady kolega Maroš Schmidt. Na mnohé z nich navrhli v 30. rokoch dizajn ľudia z okruhu Bauhausu. Zakladateľ a predseda správnej rady Káblovky Egon Bondy bol aj podpredsedom Kuratória školy umeleckých remesiel. Takže prepojenie priemyslu a moderného umenia na Slovensku sa začalo už vtedy.

3. Nie som však dizajnový fachidiot, cítim sa všeobecnejšie aj ako výtvarník a príslušník kultúrnej obce. Potešilo ma napríklad otvorenie Múzea Otisa Lauberta, môjho dávneho priateľa.

Jozef Lupták, hudobník

1. Martin Burlas – premiéra Spam Symphony (RHA)

2. Solamente naturali – zborník Anny Szirmay Keczer

3. Možno naozaj najsilnejšia kultúrno-hudobno-literárna udalosť bola pre mňa Koncert pre Juraja… Nielen pre emocionálnu hĺbku tejto udalosti, ale v prvom rade pre hodnotový rozmer, ktorý nám tu Jurajko Kušnierik zanechal, pre vzťahy, pre neskutočne spájajúci fenomén toho večera… pre osobne mimoriadne silný moment.

Eva Ľuptáková, riaditeľka Oravskej galérie

1. Tri výstavy Rezervované pre budúcnosť

Oravská galéria oslávila päťdesiatku. Pri príležitosti výročia pripravila v roku 2015 tri výstavy z vlastných zbierok uvedené pod spoločným názvom Rezervované pre budúcnosť, na ktorých predstavuje výsledky akvizičnej činnosti v rokoch 1995 – 2015. Akvizície galéria nadobúdala koncepčne a zároveň kontinuálne pokračovala v dopĺňaní jestvujúcej zbierky od založenia v roku 1965. Za uplynulých dvadsať rokov galéria získala nákupom a darom 2060 kusov diel v hodnote 856 010 € od 230 domácich a zahraničných autorov.

Druhou výstavou je Kabala Karola Barona. V 60. rokoch 20. storočia, v čase, keď vznikala Oravská galéria, žil Karol Baron s rodinou v Dolnom Kubíne. Tu sa zrodil jeho cyklus Zen. S autorom nás spájalo osobné priateľstvo, zrealizovali sme mu viacero výstav a zbierkový fond galérie do dnešných dní obsahuje 217 umeleckých diel v disciplínach maľby, kresby, grafiky, koláží a objektov. Rozhodnutie zaradiť do série výstav k jubileu, ktoré sme nazvali Rezervované pre budúcnosť, práve cyklus Kabala, vychádzalo z jeho jedinečnosti a zároveň je dokladom bonity zbierok Oravskej galérie.

Treťou výstavou zhodnocuje galéria výsledky svojej činnosti za posledných dvadsať rokov, je venovaná reštaurovaniu. Názov Rezervované pre budúcnosť, ktorý výročné výstavy zastrešuje, sa odvoláva na poslanie galérie ako inštitúcie, uchovávajúcej hodnoty z oblasti výtvarného a vizuálneho umenia. S tým priamo súvisí aj ich ochrana, preto k zberateľstvu neodmysliteľne patrí odborná starostlivosť o zbierkové predmety. Reštaurovanie tvorí nevyhnutnú súčasť galerijných procesov, preto sme sa rozhodli venovať mu samostatný priestor.

2. Katalóg 50 rokov Oravskej galérie – Naším cieľom bolo vydanie jubilejného katalógu k 50. výročiu vzniku Oravskej galérie, ktorý zhodnotí jej doterajšiu činnosť a pôsobenie v oblasti kultúry. Galéria sa postupne vyprofilovala na kultúrnu inštitúciu s nadregionálnym významom, ktorá má v rámci siete slovenských galérií osobité postavenie z hľadiska svojej špecializácie, počtu expozícií a prevádzkovania pracovísk v troch okresoch oravského regiónu.

Diana Majdáková, kurátorka

1. Kniha Cvernovka – Rozsiahla historiograficko-umelecká publikácia, ktorá má potenciál rozhýbať verejnú mienku a ukázať Bratislavčanom pozitívny príklad využitia priemyselnej pamiatky. Ateliéry, ktoré si súčasní nájomníci za niekoľko rokov svojpomocne vybudovali, sú dnes prirodzeným „clusterom“ kreatívneho priemyslu – bez toho, aby niekto v minulosti zapichol prst do mapy a rozhodol, že sa tak stane. Život v Cvernovke až dodnes fungoval bez pevnej organizačnej štruktúry, slobodne a živelne. Kniha Cvernovka je dôkazom, že tento živel tvoria výnimočne cieľavedomí, tvoriví a schopní ľudia.

2. Zraková pyramída Juraja Gábora – Už začína byť tradíciou, že kedykoľvek sa na Slovensku podarí uskutočniť niečo také veľkolepé, že na prvé počutie tomu ani poriadne neveríte, je za tým združenie okolo žilinskej Stanice / Novej synagógy. Tak je to aj v prípade 18-metrového objektu Juraja Gábora, ktorý bol umiestnený na kopci nad Súľovom. Obdivuhodné je, že podľa organizátorov sa do projektu nezapojili iba ľudia z kultúrnych kruhov, ale aj vedenie a obyvatelia obce Súľov spolupracujúci na realizácii tohto odvážneho umeleckého zámeru.

3. Červený a čierny Biľak – V krajine, ktorá akoby bola bez pamäti, sa cení každý prejav zdravého aktivizmu. Postavenie pomníka Vasiľovi Biľakovi je vulgárnejšie a voči našej histórii vandalskejšie ako všetky formy protestov, ktoré na ňom doteraz boli „spáchané“ – či už Petrom Kalmusom a Ľubošom Lorenzom, alebo anonymnou skupinou občanov. Rovnako fandím aj protestujúcim proti Kotlebovej zlovôli v Banskej Bystrici, či proti garážam na Bratislavskom hrade, ako aj iným aktivistom a aktivistkám bojujúcim za zachovanie živej kultúry.

Pavel Malovič, publicista

1. spoločný koncert Paula Simona a Stinga (1.4.2015 Viedeň, Stadthalle) – piesňové hody, ktoré ukázali, ako môžu vo vzájomnej úcte v prospech veci spolupracovať také silné osobnosti. Pesničky Simona a Garfunkela v podaní „novej“ dvojice ukázali svoj nový výraz a dali šancu zažiť niečo výnimočné. Kombinácia ostro ladeného vokálu Stinga s tradične výborným Simonom bola jedinečná.

2. Jan Burian: Jiná doba (vyd. Galén, Praha 2015) – napriek neobvyklému elektronickému poňatiu Burianových nových pesničiek, ktoré sú v prednese tohto typu autora výnimočné a ultramoderné, je tam stále úžasné prepojenie výborných textov a typického hlasu s hudobnou kultúrou tretieho tisícročia. Ojedinelá záležitosť, v kontexte folku priekopnícka.

3. Solamente naturali: Thesaurus of Jewish Music, 16th – 19th century (vyd. Pavian Records 2015) – prepracovaná informácia o židovskej hudobnej tvorbe s duchom renesančného telesa v nahrávke svetových parametrov. Nádherná muzikalita bez exhibicionizmu a manier, dúhový tanier s veľkou porciou chutne neobvyklých notových a rytmických spojení. Objavné.

Boris Ondreička, výtvarník a hudobník

Kate Tempest na Festivale Pohoda a celkovo celý festival.

Zuzana Pacáková, Biela noc

Priestor/udalosť: otvorenie novej Tabačky a záchrana kina Úsmev, ako Košičanka som veľmi hrdá, že máme takéto dva priestory európskeho rozmeru, aj keď každý s inou dušou a atmosférou

Kniha: AHA (Tomáš Kompaník). Tradičná slovenská výšivka inak. Jedna krása!

Koncert: Philip Glass na Slovensku (Košice a Bratislava) – wow! A krásny projekt Music with Changing Parts od našich Cluster Ensemble, veľký zážitok.

Projekt: Vyrobené na Slovensku – konečne prepojenie tradície a produktového dizajnu!

A nedá mi egoisticky nespomenúť Bielu noc 2015, ktorá sa tento rok stala celoslovenskou.

Lucia Piussi, spisovateľka

Jana Beňová: HoneymooonJana Beňová napísala skutočne veľkú knihu. Hoci je to útla knižôčka, je to literárny skvost.

Stoka: Kritérium – Blaho Uhlár so svojou novou Stokou vytvoril viac výborných predstavení, ale táto inscenácia je jedna z najlepších vecí, ktoré kedy tento pôrodník autorskej drámy na Slovensku priviedol na svet. Masterpiece.

Box: Ja – Kapela ako zjavenie na punkovom nebi. Mladosť a sila vrazená do zmysluplnej cesty. Krása v najväčšej jednoduchosti, skvelé texty a frontman, ktorému sa dá veriť.

Rastislav Podhorský, výtvarník

1. Čau o piatej: Robo Roth číta Ivana Štrpku – Skvelá báseň odznela na Laurinskej ulici z úst Roba Rotha. Bol to dobrý začiatok roka, vďaka Ivanovi Štrpkovi. Nehovoriac o tom, že ma teší možnosť zažiť u Bagalu podobne príjemné chvíle pravidelne a neustáva to.

2. András Cséfalvay: New Horizons II – Vizuálne kvalitné filmové efekty a 3D animáciu si dnes môže urobiť takmer každý na svojom počítači. Andrásova odvaha, alebo bláznovstvo, spočíva vo vkĺznutí do tohto priestoru vizuálnej produkcie, aby ho využil a obrátil k zmyslu – obdarúva ho myšlienkami. Najväčšia sila spočíva v spôsobe uvažovania a v otázkach, ktoré sa pýta nás, ktorí veríme vo vedu 21. storočia. Na tie je tento krátky 3D animovaný film o vesmírnej misii človeka za poslednú hranicu poznania bohatý.

3. Konvergencie: koncert Annum per annum – Skladby Arvo Pärta v Dóme boli pre mňa asi najintenzívnejším podnetom. Perfektne interpretované diela Stabat Mater, FratresAnnum per annum, ale k tomu aj mocná skladba Bikít Gilgamesh od Vladimíra Godára sú udalosťou nielen tohto roka – budem sa na ne môcť obracať aj v tie ďalšie roky.

Peter Radkoff, Tabačka

1. Projekt – Tisíc talianskych hudobníkov s videoklipom Foo Fighters – Vynikajúci nápad, vynikajúca realizácia a ešte lepší účinok. Dojemné!

2. Biela noc Košice/Bratislava – Poznám projekt Zuzky Pacákovej od úplného začiatku, aj jej úsilie, veľmi som jej fandil. Napriek tomu, že projekt bol každým rokom finančne poddimenzovaný, v úplne malom tíme stále dokázala dotiahnuť veci. Má môj obdiv. Bratislavská premiéra bola aj napriek zlému počasiu veľkým úspechom a prekvapením, že projekt z východu bol tak skvele prijatý v hlavnom meste!

3. Ceny SOZA za najhranejšie hudobné diela – vyhlásenie takejto ceny a jej výsledky vo mne silne vyvolávajú spomienky na socializmus a veci, proti ktorým som bojoval. Nemôžem si pomôcť, ale vracia ma to o 30 rokov späť – z letiska zdraví Kamil Peteraj. :-)

Mária Rišková, Múzeum dizajnu

1. Monografia Architekt Friedrich Weinwurm od historičky architektúry Henriety Moravčíkovej sa dostala na zoznam prestížnej ceny International DAM Architectural Book Award. Kniha významne prispieva k informovaniu medzinárodnej verejnosti o našej kultúrnej histórii. Cena pomáha uvedomiť si hodnotu tvorivej spolupráce – v tomto prípade teoretičky Henriety Moravčíkovej, grafickej dizajnérky Ľubice Segečovej a fotografky Olji Triaška Stefanović. Knihu vydalo vydavateľstvo Slovart.

2. Web umenia, ktorý už niekoľko rokov vyvíja Slovenská národná galéria a na ktorom prezentuje diela zo zbierok slovenských galérií, dostal nový dizajn a funkcie. Je pozitívnym príkladom prezentácie digitalizovaného obsahu v našom prostredí. Diela sú od roku 2015 prístupné vo vysokej kvalite a tie, ktoré nie sú chránené autorskými právami, sú poskytnuté voľne na používanie. Voľne prístupný digitalizovaný kultúrny obsah je zároveň rastúcim trendom – čoraz častejšie dostávajú používatelia internetu k dispozícii tie najúžasnejšie databázy na celom svete (rukopisy Vatikánskej knižnice, výtvarné diela v Britskej knižnici atď.).

Robert Roth, herec

Einstürzende Neubauten na Pohode – Milujem týchto nemeckých naratívnych „podvodníkov“. Vždy mám pocit, že som na predstavení, v ktorom chcem hrať.

Rudolf Sikora, sochár

FILKO – FYLKO – PHYLKO / Zachęta, Varšava, 2. 6. – 16. 8. 2015, kurátorky: Lucia Gregorová-Stach, Joanna Kordjak

Stano Filko: 5.D. / Plato, Ostrava, 28. 5. – 30. 8. 2015, kurátor: Marek Pokorný

Dávam svoj hlas dvom výstavám Stana Filka, ktoré nám z dvoch rôznych pohľadov ukázali časť jeho rozsiahleho a veľkého diela. Filko bol nevyspytateľný človek, ale zároveň jeden z najtalentovanejších tvorcov, ktorí tu kedy boli. Už na začiatku ma upútal svojimi Oltármi a environmentmi. Patril do generácie, ktorá nás v 60. rokoch ešte „stihla“ presláviť v Európe – normalizácia im to, bohužiaľ, spočítala. Prvá výstava ukázala ranú – modrú dimenziu – kozmológiu, druhá tú poslednú, sústredenú na bielu – transcendenciu. Jeho súčasná, nevykalkulovaná, tvorba vyžarovala veľkú energiu a vášeň…

Olja Triaška Stefanović, fotografka

Výstava: Martin Kollár, Field Trip / Exkurzia, SNG Bratislava – Skvelá vizuálna správa z Izraela. Martin Kollár vošiel do zákulisia vojnových príbehov v krajine a priblížil nám svojimi kompozíciami a jedinečnou vizuálnou naratívnosťou jej život.

Hudba: festival Pohoda – Všetko na mňa zapôsobilo, od prvého dňa po posledný. Koncerty, diskusie, ľudia a atmosféra. Bez ladu a skladu, Björk, Einstürzende Neubauten patria medzi moje top hudobné zážitky tohto roka.

Podujatia: Artist Stalk / Kunsthalle, Bratislava – Diskusný formát o súčasnom umení. Výborný spôsob, ako priblížiť práce súčasných umelcov, a keďže Kunsthalle KLUB je stále plný, tak verím, že bude pokračovať aj v budúcnosti.

Inštitúcia: Múzeum dizajnu, Bratislava – Som rada, že v tomto roku bolo tak veľa počuť o aktivitách Slovenského múzea dizajnu, usporiadali tu niekoľko dobrých výstav aj diskusií. A dôležité je aj to, že kurátori sa snažia predstaviť kvalitu a jedinečnosť slovenského dizajnu aj odborníkom zo zahraničia.

Udalosť: WhatCity?, konferencia, Stará tržnica – Prvý ročník konferencie WhatCity? – hľadáme dobrých susedov priviedol do Bratislavy expertov z oblasti architektúry a urbanizmu aj predstaviteľov úspešných „grass-roots“ iniciatív z Berlína. Bola to inšpiratívna konferencia, ktorá otvorila debatu o aktuálnych problémoch verejného priestoru v Bratislave a ponúkla možné riešenia.

Kniha: Cvernovka, Martin Mistrík a Viliam Csino – Krásne urobená kniha plná jedinečného historického materiálu aj fotografií súčasného stavu budovy. Rozhovory, texty a fotografie nás vracajú do atmosféry starých čias a ukazujú súčasné využitie budovy na kultúrno-umelecké účely. Zároveň sú dôležitým článkom uchovávania pamäti tohto mesta prostredníctvom príbehu významnej industriálnej stavby. Vrelo odporúčam do knižnice.

Film: Koza, Ivan Ostrochovský – Jasný a silný príbeh, krásna kamera. Jedinečný film!

Veronika Šikulová, spisovateľka

Pre mňa boli „kultúrnymi udalosťami roka“ koncerty Moyzesovho kvarteta k štyridsiatemu výročiu jeho vzniku. Kvarteto v nezmenenom zložení na slovenskej hudobnej scéne štyridsať rokov! Všetky koncerty, na ktorých som bola, boli vynikajúce, jeden lepší ako druhý.

Martin M. Šimečka, novinár

1. Knižný festival BRaK – Je to veľmi sympatická akcia, ktorá svedčí o tom, že záujem o literatúru na Slovensku ešte nie je mŕtvy. Tento rok boli hviezdami festivalu Jurij Andruchovyč a Patrik Ouředník.

2. Solidarita slovenských divadiel – Reakcia SND a ďalších divadiel na zrušenie dotácií divadlám v Banskej Bystrici županom Kotlebom bola ukážkou toho, ako má kultúra fungovať.

3. Stredoeurópske fórum v Bratislave – Najväčším zážitkom bola pre mňa debata s nemeckým spisovateľom, autorom Predčítača Bernardom Schlinkom.

Marek Šulík, filmár

Majster a Margaréta, divadlo Teatro Tatro – Neobvykle mocná adaptácia literatúry do divadelného priestoru, uchvátila ma hra prezrádzania divadelných princípov a trikov, aby sa v hre následne vrátili s ešte väčšou silou.

Field Trip / Exkurzia – Výstava fotografií Martina Kollára. Okrem toho, že Martin dosiahol v zahraničí nebývalý úspech a na Slovensku sa o ňom veľa nehovorí, svojimi fotografiami vie presne sprítomniť pocit ľudskej existencie plnej paradoxov, odcudzení, absurdít, ale i humoru.

Vyššia moc / Force Majeure režiséra Rubena Östlunda. Je to síce film z roku 2014, ale videl som ho tento rok. Zdalo sa mi, že úsporne, jemne a zároveň dôrazne pomenúva problematickosť našej spoločnosti, stratu napojenia na vyššie kruhy existencie, transcendentálnosť. Tu by som rozhodne pripísal slovenský film Koza, ktorý vniesol vďaka kameramanskému konceptu Martina Kollára, ale i režijnému prístupu Ivana Ostrochovského do slovenskej kinematografie nový luft.

Laco Teren, výtvarník

Určite pätdesiate výročie Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Je to jedno z dvoch miest, ktoré poznám, dávajúce človeku pocit, že okrem márnosti je tu aj niečo, čo berie do úvahy večnosť. Ak budú dvere vnímania očistené, všetko sa ukáže človeku také, aké to je, nekonečné. Ako hovorí Wiliam Blake.

Marek Vadas, spisovateľ

Udalosťou je pre mňa každá dobrá kniha a tento rok ma z pôvodnej prózy najviac oslovili Ballova Veľká láska a z poézie Caput Mortuum Michala Habaja. K tomu musím pripočítať Pohodu pre jej atmosféru, čoraz zaujímavejší a navštevovanejší literárny stan a tiež parádny koncert Einstürzende Neubauten, ktorých som túžil vidieť od puberty.

Zrekonštruovala sa aj košická Tabačka – priestor, ktorý môže východnej metropole každý závidieť a hlavne si od nej vziať príklad. Na rozdiel od Kasární, ktoré zhltli obrovské peniaze na podporu kreatívnej ekonomiky a kde ma hanba fackala, keď som tam mal možnosť omylom vidieť opitých zamestnancov na prenajatej firemnej oslave, tancujúcich hada na Jede, jede mašinka, Tabačka je presne to, čo si predstavujem pod pojmom nezávislá kultúra – koncerty, predstavenia, diskusie, ale aj podpora tvorivých ľudí a hlavne energia a nadšenie pre vec.

Peter Zajac, literárny teoretik

Tri udalosti, ktoré ma v tomto drastickom a oplzlom roku najviac zaujali, sa zhodou okolností a pre mňa prekvapujúco týkajú vážnej hudby:

1. Konvergencie a v ich rámci bezkonkurenčne hudba Arva Pärta.

2. Séria koncertov Ivana Buffu a najmä jeho hudobné uvedenie Stravinského Lišiaka na BHS.

3. Beethovenovský bratislavsko-viedenský cyklus Bruno Walter Symphony Orchestra dirigenta Jacka Martina Händlera, nesený jeho vášňou.

Svetlana Žuchová, spisovateľka

1. Houellebecqova kniha Soumission. Prenikanie islamu do Európy je bez preháňania témou tohto roka. Knihu som nečítala ako orwellovskú víziu či opis hroziacej apokalypsy, skôr ako hyperbolu našich strachov či ich výsmech.

2. 25 rokov Artfóra. S Artfórom som duševne dospela, chodila som doň od čias, keď sídlilo vo dvore na Grösslingovej a býval tam veľký papagáj.

3. Smrť Ludvíka Vaculíka. Jeho knihy, najmä Morčatá, ale i Český snár, patrili k tým, ktoré ma najviac ovplyvnili.

Prípad Biľakovej busty

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash