Denník N

Návrh Sme rodina nenápadne berie právomoc špeciálnej prokuratúre aj súdu. OĽaNO má obavy

Predseda parlamentu Boris Kollár. Foto N - Tomáš Benedikovič
Predseda parlamentu Boris Kollár. Foto N – Tomáš Benedikovič

V parlamente je novela od Sme rodina, ktorá obmedzuje špeciálnu prokuratúru aj súd, a politici, čo by sa nechali podplatiť, by už nemuseli dostať trest prepadnutia majetku. Takúto úpravu kedysi chcel Fico. Návrh zaskočil OĽaNO, minister spravodlivosti je proti nemu.

„Tak strašne vám lepí, mafoškovia, čo ste Slovensko rozkrádali ako po nebohom,“ rečnil líder OĽaNO Igor Matovič 26. januára v parlamente. Predsedu Smeru Roberta Fica a šéfa Hlasu Petra Pellegriniho obvinil, že chcú čím skôr predčasné voľby, aby opäť zviazali ruky vyšetrovateľom a porátali sa so špeciálnou prokuratúrou a Špecializovaným trestným súdom.

„Modlíte sa, aj keď sa modliť neviete, každý večer so strachom zaspávate, aby ste sa čím skôr vrátili k moci,“ vyčítal bývalým premiérom, súčasným opozičným lídrom Matovič s tým, že túžia po návrate k moci, len aby ochránili svojich ľudí pred spravodlivým trestom.

Voľby nás ešte len čakajú, no v parlamente sa už objavil návrh novely zákona, ktorý by od mája obmedzil právomoci špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu riešiť ekonomické kauzy. S návrhom neprišiel Smer ani Hlas, ale Sme rodina Borisa Kollára, o ktorom Matovič dlhodobo hovoril ako o najspoľahlivejšom koaličnom partnerovi.

Novela výrazným spôsobom zasahuje do trestných sadzieb pri všetkých majetkových a hospodárskych trestných činoch a je to v podstatne širšom rozsahu, ako v prípade novely Trestného zákona od ministra spravodlivosti Viliama Karasa.

Sme rodina tiež navrhuje miernejšie pravidlá pri treste prepadnutia majetku. Nedávno to žiadal Robert Fico.

Poslanci prerokovali novelu v prvom čítaní ešte minulý týždeň a zaobišlo sa to bez väčšieho záujmu. Hlasovanie o nej odsunuli na záver schôdze, takže v piatok by sa mohlo rozhodovať, či ju posunú do ďalšieho kola schvaľovania. Vzhľadom na súčasný chaos v parlamente nie je bez šance. Ak by prešla, na marcovej schôdzi by sa o nej definitívne rozhodlo. Sme rodina chce, aby zmeny platili od mája.

Zaskočené OĽaNO: Zmena sa môže dotknúť aj prípadov s ľuďmi Smeru

OĽaNO táto novela zaskočila, lebo zasahuje do činnosti orgánov, ktoré sa zaoberajú aj citlivými prípadmi, v ktorých figurujú štátni funkcionári z čias vládnutia Smeru a vplyvní oligarchovia, čo profitovali na štátnych zákazkách za milióny eur.

„Je pre nás neprijateľné, aby bola špeciálna prokuratúra takto vyšachovaná, návrh Sme rodina jej v podstate berie veľkú časť ekonomickej trestnej činnosti. A ten text je dnes napísaný tak, že by sa to mohlo dotknúť aj prípadov, v ktorých sa objavujú ľudia Smeru,“ hovorí poslanec OĽaNO a predseda ústavnoprávneho parlamentného výboru Milan Vetrák.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa novela vôbec netýka Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu, pretože ich priamo nespomína. Jej podstata je v tom, že zvyšuje sumu škody, odkedy sa už môže prípad posudzovať ako trestný čin. Malú škodu navyšuje z 266 eur na 800 eur, na čo sú v zákone naviazané kompetencie špeciálnej prokuratúry a špecializovaného súdu v prípade ekonomických trestných činov. Podľa návrhu Sme rodina by tak už pod ne nepatrili prípady so škodou nad 6,5 milióna, ale až nad 20 miliónov.

Medzi ekonomické trestné činy patria krádeže, sprenevery, pranie špinavých peňazí, podvody, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, daňové trestné činy či poškodzovanie záujmov EÚ.

S novelou Sme rodina nesúhlasí ani minister Karas. Odporúča ju stiahnuť a schváliť vládny návrh novely Trestného zákona, ktorý problematiku podľa neho rieši komplexne a vyvážene. Vo štvrtok ho schválila legislatívna rada vlády. „Tento materiál je výsledkom riadneho legislatívneho procesu a systematickej práce širokej odbornej komunity. Považujeme preto za správne, aby nedochádzalo k čiastkovým ad hoc novelizáciám trestných kódexov, ale zmeny sa riešili systémovo,“ napísal ministrov tlačový odbor.

Obišli návrhy Karasa aj OĽaNO

Vládna novela nezasahuje do kompetencií ÚŠP ani špeciálneho súdu, keďže určuje, že prípady so škodou od 6,5 milióna eur budú ďalej spadať pod ne a nie pod okresné a krajské prokuratúry a súdy. Kabinet Eduarda Hegera by o nej mohol rozhodovať už čoskoro a odtiaľ by po schválení smerovala do parlamentu.

Hoci Sme rodina vedela, že Karas finišuje svoju novelu, v januári do parlamentu predložila svoju verziu. A obišla aj dohodu s OĽaNO, keďže Matovičov poslanec Vetrák tam už má od sklonku minulého roka vlastnú novelu Trestného zákona a takisto upravuje sumu malej škody. Nezvyšuje ju z 266 na 800 eur ako Sme rodina, ale na 500 eur. Zásadný rozdiel je, že v návrhu rieši, aby úprava nezasiahla do pôsobnosti špeciálnej prokuratúry aj špeciálneho súdu.

Sme rodina Vetrákovu novelu pozná, rokovali o nej spolu. Poslanec Sme rodina Miloš Svrček teraz hovorí, že si neuvedomil, že mu v jeho návrhu chýba úprava, ktorá by garantovala špeciálnej prokuratúre a súdu status quo.

„Upozornil ma poslanec Vetrák, že mi to tam chýba. Určite som ten posledný, čo by išiel zasahovať do činnosti týchto orgánov,“ tvrdí Svrček s tým, že by im malo OĽaNO posunúť novelu do druhého čítania a v rámci neho doplnia návrh tak, aby problém vyriešili.

Poslanec Sme rodina Miloš Svrček pri skladaní poslaneckého sľubu. Foto – TASR

„So Sme rodina sme boli dohodnutí, že budeme rokovať o mojej novele a dohodneme kompromis. Ale prišli s vlastným návrhom“ pridáva Vetrák.

Matovič k tomu povedal, že sa Borisa Kollára nepýtal, prečo s touto novelou prišli.

Trest prepadnutia majetku menia, ako to hovoril Robert Fico

Novela od Sme rodina navrhuje, aby politikom či štátnym funkcionárom, ktorí zoberú veľké úplatky, od mája nehrozil trest prepadnutia majetku. Návrh totiž ruší povinné ukladanie tohto trestu.

Súčasné znenie zákona prikazuje sudcom brať majetok usvedčeným kriminálnikom, ktorí sa dopustili korupcie či legalizácie výnosov z trestnej činnosti v najzávažnejšej forme, teda organizovane, a spôsobili škodu veľkého rozsahu minimálne 133-tisíc eur.

Zrušiť povinné ukladanie trestu prepadnutia majetku pred dvoma rokmi žiadal Robert Fico. Bolo to v čase, keď jeho bývalí funkcionári vo vedení štátu začali vyšetrovať a orgány činné v trestnom konaní im zaisťovali majetky. Týkalo sa to aj oligarchu Norberta Bödöra či bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara.

Smer to napadol na Ústavnom súde, ten dodnes o podaní nerozhodol. Za protiústavné považuje Smer, že sudca musí zo zákona uložiť trest prepadnutia majetku, a tak má odňatú výlučnú právomoc rozhodovať o treste. Takto uložený trest podľa Smeru môže byť potenciálne krutý, neprimeraný a nespravodlivý.

Trest prepadnutia majetku dostal napríklad daňový podvodník Ladislav Bašternák, od ktorého si Fico prenajímal byt v luxusnej rezidencii Bonaparte pri Bratislavskom hrade. Pôvodne ho dostal aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik v prvej korupčnej kauze, ale Najvyšší súd mu napokon po odvolaní dal iba peňažný trest 100-tisíc eur a osem rokov väzenia.

Igor Matovič ako opozičný politik pravidelne organizoval protesty pred luxusnou bytovkou Bonaparte, kde býval Robert Fico. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kým Sme rodina ruší povinné ukladanie trestu prepadnutia majetku, ministrov návrh to ponecháva s tým, že dáva sudcovi možnosť ho vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu neuložiť.

Sme rodina tiež navrhuje, aby sudcovia dávali trest prepadnutia majetku vtedy, ak to vzhľadom na okolnosti prípadu vyhodnotia ako primerané, a môžu z toho vyňať majetok, ktorého zhabanie by považovali za neprimerane prísne. Zároveň chcú sudcom zaviesť obmedzenie. Zločincom by smeli brať celý nelegálne nadobudnutý majetok, no v prípade legálne nadobudnutého majetku len do určitého limitu.

SaS je ochotná diskutovať o úprave trestu prepadnutia majetku, ale v takejto podobe považuje novelu za neprijateľnú. Návrh Sme rodina sa im zdá nejednoznačne napísaný a varujú, že to môže dopadnúť absurdne.

„Nie je cesta hneď rušiť obligatórne (povinné – pozn. red.) ukladanie tohto trestu, lebo sa môže stať, že sa nebude ukladať vôbec. A ešte pomaly spraviť z tohto trestu náhradu škody. Že by mal prepadnúť len ten majetok, ktorý páchateľ nelegálne nadobudol. To už by sme potom naozaj viedli tých páchateľov, že keď bude preukázaný trestný čin, tak vráť, čo si nakradol, a vybavené. To asi nesedí. To nie je trest,“ hodnotí bývalá ministerka spravodlivosti a terajšia poslankyňa za SaS Mária Kolíková.

Poslanec OĽaNO Vetrák hovorí, že povinné ukladanie trestu prepadnutia majetku odmietol aj Súdny dvor EÚ a vzhľadom na to, že je to napadnuté na Ústavnom súde, tak sa tým treba zaoberať a upraviť to. „Ale treba sa s tým vyrovnať po vzájomnej diskusii a tak, aby to malo stále charakter trestu.“

Obmedziť právomoci sudcov siahať kriminálnikom na legálne nadobudnutý majetok považuje Vetrák za neprimeranú obavu Sme rodina. „Nerozumiem, z čoho pramení ich obava, že nemôžu sudcom zveriť to, že by v niektorých prípadoch mohol prepadnúť aj celý majetok. Niekedy to možno bude skutočne odôvodnené vzhľadom na okolnosti prípadu.“

Sme rodina spolu so Smerom počas tohto volebného obdobia spochybňovala vyšetrovania korupčných káuz. Viditeľný zlom nastal na jar 2021, keď obvinili z korupcie Kollárovho nominanta v čele tajnej služby Vladimíra Pčolinského. Obvineniam potom čelili aj poslanci Martin Borguľa a Patrick Linhart, ktorí už členmi klubu nie sú.

Ako návrh Sme rodina definuje, čo by mohol štát zhabať z legálne nadobudnutého majetku:

Ak hodnota legálne nadobudnutého majetku páchateľa presahuje 2-násobok spôsobenej škody, rozsahu činu, hodnoty veci alebo získaného prospechu alebo ak páchateľ nahradil spôsobenú škodu alebo inak odstránil škodlivý následok trestného činu a zároveň hodnota jeho legálne nadobudnutého majetku presahuje výšku spôsobenej škody, rozsah činu, hodnotu veci alebo získaný prospech, súd určí, že trest prepadnutia majetku sa vzťahuje len na tú časť legálne nadobudnutého majetku páchateľa, ktorej hodnota spolu nepresahuje hranicu určenú týmto ustanovením.

Ak trestným činom nebola spôsobená škoda a ani nebol získaný prospech a zároveň pri trestnom čine nemožno určiť ani hodnotu veci a rozsah činu, súd určí, že trest prepadnutia majetku sa vzťahuje len na tú časť legálne nadobudnutého majetku páchateľa, ktorej hodnota spolu nepresahuje hodnotu polovice legálne nadobudnutého majetku páchateľa. Na účely tohto ustanovenia súd vychádza z hodnoty legálne nadobudnutého majetku páchateľa, ktorú má tento majetok v čase ukladania trestu prepadnutia majetku.

Líder OĽaNO Matovič sa neobáva toho, že novelu Trestného zákona Sme rodina pretlačí s pomocou opozície. „Verím, že sa s koaličnými partnermi dohodneme. Ja registrujem možno tak rok, že Boris zastáva názor, že by mal prepadnúť iba adekvátny majetok nejakému korupčníkovi. Nemalo by to byť o tom, keď prepadnúť, tak len ten majetok, ktorý korupčník nevie preukázať, že nadobudol legálne.“

Aký je jeho postoj, keďže od vstupu do politiky sa prezentuje ako protikorupčný bojovník? „Poďme sa o tom zodpovedne baviť a schváľme to, na čom bude všeobecná zhoda celej odbornej sféry.“

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic k záležitosti uviedol len to, že sa zúčastňovali výlučne na diskusii k vládnemu návrhu novely Trestného zákona. „Tam bola dohoda, že príslušnosť ÚŠP musí zostať zachovaná.“

Predkladateľ novely Svrček zo Sme rodina odmieta, že by návrh konzultoval so Smerom a že by takto pomáhal korupčníkom. „Suma malej škody vo výške 266 eur bola stanovená ešte v roku 2006 a ja ju navrhujem na 800 eur vzhľadom na ekonomickú situáciu a infláciu.“

Ministerstvo spravodlivosti k tomu uviedlo, že ak by sa vychádzalo výlučne z inflačnej kalkulačky, 266 eurám dnes zodpovedá suma tesne pod 400 eur. Ak by sa vychádzalo z úrovne minimálnej mzdy, tak by sa začínala na úrovni 700 eur. Vo vládnej novele je suma 500 eur.

Svrčekov návrh je problematický aj preto, že v prechodných ustanoveniach vôbec nerieši ďalší postup polície, prokuratúry a súdov v trestných stíhaniach, ktoré boli začaté pred nadobudnutím účinnosti novely.

Parlament ešte nerozhodol o ďalšej kontroverznej novele od Sme rodina, s ktorou má OĽaNO problém. Ide o úpravu Trestného poriadku, ktorou chcú posilniť právomoci advokátskej komory na úkor vyšetrovateľov. Zástupca Slovenskej advokátskej komory má mať hlavné slovo pri policajných zásahoch u advokátov, ktorých budú podozrievať z páchania trestných činov.

Takúto zmenu navrhla strana Borisa Kollára krátko po zásahu NAKA v advokátskej kancelárii, ktorej spolumajiteľom je obhajca bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského Marián Bošanský.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Boris Kollár

Daniel Lipšic

Igor Matovič

OĽaNO

Robert Fico

SaS

Sme rodina

Slovensko

Teraz najčítanejšie