Denník N

Agresívna rakovina ju pripravila o nohu, študentka však ďalej sníva o výskume veľrýb

Foto - Gabriel Kuchta/Deník N
Foto – Gabriel Kuchta/Deník N

V poslednom ročníku gymnázia si Kateřina Schiffnederová nahmatala pod kolenom hrču. Útvar jej niekoľkokrát odstránili a ona počas pandémie zmaturovala a dostala sa na univerzitu v Essexe, kde študuje morskú biológiu.

Keď sa konečne skončili lockdowny a mohla sa vrátiť do školy vo Veľkej Británii, hrča sa objavila znovu. Lekári zistili, že je to agresívny nádor, a nohu jej museli amputovať.

Teraz sa mladá žena učí žiť s požičanou protézou a čaká, kým jej dajú vlastnú. Na tú sa jej poskladali ľudia a bude s ňou môcť chodiť aj do vody.

V rozhovore sa okrem iného pýtame:

  • Kedy sa začali jej zdravotné problémy?
  • Ako sa študuje v Británii tesne pred brexitom?
  • Komu pôvodne patrila bionická noha?
  • Čo je také náročné na chôdzi s protézou?
  • Má obavy z návratu rakoviny?

Študujete morskú biológiu v Essexe. Prečo ste si vybrali tento odbor?

Biológiu som mala vždy rada a zaujímali ma zvieratá. Hlásila som sa na viacero škôl, ale morská biológia v Anglicku znela dobrodružne, tak som si povedala, že to skúsim, a vzali ma. Bolo to dosť spontánne.

Bolo pre vás ťažké odísť do zahraničia?

Ani nie, študovala som v nemeckej Pirne na gymnáziu Friedricha Schillera. Je to viacnárodný projekt a už od dvanástich rokov som bývala na internáte. Skôr som sa nechcela vracať do Česka, chcela som skúsiť niečo iné a pozrieť sa inam. Bola som celkom zvyknutá na život v cudzine, takže to nebol šok.

A ako ste sa dostali k štúdiu v Nemecku?

Odjakživa som plánovala, že pôjdem študovať do Pirny. S rodičmi sme o projekte vedeli dlho. Začiatky boli veľmi ostré, na základnej škole som mala francúzštinu a nevedela som po nemecky.

Bývala som sama na internáte a chodila som do triedy, ktorá bola spolovice česká a spolovice nemecká. Na začiatku máte väčšinu predmetov v češtine a postupne k tomu pribúdajú predmety v nemčine.

Až posledné dva roky sú v nemčine všetky predmety, samozrejme, okrem českého jazyka.

Keď vyštudujete, čo budete ako morská biologička robiť?

V Česku pre mňa príliš uplatnenie nebude, ale zamestnanie absolventov sa rôzni.

Niektorí spolužiaci chcú robiť konzultantov pre spoločnosti alebo štáty, ktoré plánujú stavať na pobrežiach, a sú tam regulácie, aby to nepoškodzovalo ekosystém. Z nich by sa stali poradcovia. Niekto pokračuje na magisterské štúdium a potom sa venuje vede a môže si urobiť aj doktorát.

Ja by som sa chcela venovať výskumu. Veľa ľudí potom trebárs robí inštruktorov potápania alebo pracujú pre spoločnosti a zbierajú pre ne vzorky. Môžete pracovať aj na lodiach. Využitie je prakticky veľmi rôznorodé.

Čo konkrétne by ste chceli skúmať?

Úplne najradšej morské cicavce, konkrétne veľryby. Vždy ma to lákalo, zdajú sa mi majestátne a obdivuhodné. Ale nie je to úplne originálne.

Naša profesorka hovorí, že by sme si mali nájsť špecifickejšie zameranie. Ona skúma hlbokomorské koraly, takže pre ňu je skôr zaujímavejšie skúmať menšie živočíchy než tie, ktoré pozná každý.

Foto – archív K. S.

A vy ste teda v rámci výučby niekedy aj na lodi alebo sa potápate?

V rámci praktickej výučby sme išli na týždeň do Škótska, kde sme zbierali vzorky a pracovali sme vonku. Potom moji spolužiaci išli v lete do Grécka, kde boli práve na lodi, ale tam som nebola. Tento rok v marci pôjdeme do Indonézie a tam sa budeme potápať.

Prečo ste neboli so spolužiakmi v Grécku?

V tom čase som bola v Prahe a učila som sa chodiť s protézou. Oni mi medzitým posielali fotky delfínov.

Kedy sa vaše zdravotné problémy začali?

Asi v roku 2019. Mala som sedemnásť rokov a bola som v poslednom ročníku gymnázia. Objavila som si hrču pod kolenom.

Priznám sa, že v sedemnástich som sa o svoje zdravie veľmi nestarala.

Ani ja veľmi nie. Bolo veľmi zložité už len

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Rozhovory

Životy žien

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie