Denník N

Šéfka Najvyššieho súdu Švecová: Harabinovi som vždy dohovárala

Daniela Švecová. Foto N - Vladimír Šimíček
Daniela Švecová. Foto N – Vladimír Šimíček

Týždeň dovolenky navyše vraj sudcovia potrebujú. Rovnako aj viac pisárskej administratívy, lebo niektorí ešte stále píšu rozsudky rukou. Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová priznala, že v roku 2009 v tajnej voľbe za Štefana Harabina ako predsedu Najvyššieho súdu nehlasovala.

Právo ste začali študovať v roku 1969, rok po tom, čo do Československa vstúpili vojská Varšavskej zmluvy. Ako ste to obdobie prežívali?

Pochádzam z Mane a bola som vtedy príliš mladá a politická situácia mi bola nejasná. Pre mňa to bol vtedy strach a nerada na to spomínam.

Nemali ste problém dostať sa na právo?

Pochádzam z lekárskej rodiny, môj otec bol obvodný lekár v Mani a nechcel, aby som išla na právo. Boli sme štyri dievčatá a zo všetkých chcel mať lekárky. Ani mi nepodpísal prihlášku na právo, podpísala ju mama.

Ako ste vnímali komunizmus?

Nemohla som hovoriť, čo si myslím, no nebola som aktívny človek. Študovala som, plnila som si svoje povinnosti a to bolo pre mňa relevantné.

Súdili ste niekedy niečo problematické, napríklad v súvislosti s cirkvou?

Ešte na Okresnom súde v Trnave som riešila ako prvostupňový sudca jeden trestný čin marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami. V tejto jednej veci som kňaza oslobodila. Podrobnosti si naozaj nepamätám, je to 40 rokov. Potom som prešla na občianskoprávne konanie, lebo som chcela mať širší rozhľad. Občianske právo je podstatne pestrejšie ako trestné právo.

Boli ste v novembri 1989 na námestí?

Na námestí som nebola, vždy som bola zavalená prácou a vždy som bola v práci tak ako dnes, od rána do večera. Uvedomila som si, čo sa deje, a mala som nádej, že človek bude môcť svoje názory vyjadrovať slobodnejšie.

Ako ste sa v roku 1991 dostali na Najvyšší súd?

V tom čase neboli výberové konania, prejavila som záujem tu pracovať. Navštívila som vtedajšieho pána predsedu profesora Planka, ktorý ma aj učil na škole, a po dohode s vtedajším pánom ministrom obaja zrejme zhodnotili moje dlhoročné skúsenosti zo súdu prvého stupňa a tiež z odvolacieho súdu a Slovenská národná rada ma zvolila za sudcu Najvyššieho súdu.

Ako ste vnímali obdobie mečiarizmu?

Bez ohľadu na to, aké boli spoločensko-ekonomické vzťahy, vždy som sa snažila rozhodovať podľa zákona. To je základná vizitka sudcu. Som apolitický človek a nežiadajte odo mňa politické názory.

Ani nechodíte voliť?

Samozrejme, že chodím.

Prejavovali sa počas mečiarizmu zásahy do rozhodovania?

Za mnou nikdy nikto nebol, ani mi nenadiktoval, ako mám rozhodnúť. Takú situáciu by som zvládala veľmi ťažko.

V roku 1998 sa stal predsedom Najvyššieho súdu Štefan Harabin a vy ste boli jeho podpredsedníčkou.

Tou som sa stala v roku 2005. Vtedy nebol predsedom pán Harabin, ale pán Karabin a on ma aj navrhol do funkcie podpredsedníčky. Vo funkcii som bola do roku 2010 a rok sa moje funkčné obdobie prelínalo s funkčným obdobím pána Harabina, ktorý sa stal predsedom znovu v roku 2009. V roku 2010 ma už pán Harabin za podpredsedníčku nenavrhol.

Daniela Švecová. Foto N - Vladimír Šimíček
Daniela Švecová. Foto N – Vladimír Šimíček

V jeden rok ste od pána Harabina dostali veľmi vysoké odmeny a celkový ročný príjem ste mali vyšší ako prezident republiky.

Vychádzate z údajov, za ktoré sa mi z príslušného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ospravedlnili. Uverejnili, že som zarobila za rok 150-tisíc eur, čo samozrejme nebola pravda.

Ale odmeny ste dostali, že?

Dostala, lebo som vyše roka robila výkonného predsedu aj podpredsedu súdu. Chápala som to tak, že to je za to. Zabezpečila som celý chod Najvyššieho súdu a ešte som aj pojednávala.

Udeľovanie týchto odmien bolo vtedy kritizované, pretože Harabin ich dal iba ľuďom, ktorí mu boli nejakým spôsobom blízki, a tí, čo ho kritizovali, nič nedostali.

Vždy som sa snažila o to, aby boli odmeny vyrovnané, a mala som s ním o tom pár sedení, ale ako podpredsedníčka som bola druhoradá a on vždy rozhodol, ako chcel, hoci som mu hovorila, že niektoré veci by nemal robiť.

Ako ste vnímali disciplinárne návrhy, ktoré Harabin podával voči sudcom, ktorí ho kritizovali?

V niektorých prípadoch som ich nepovažovala za správne a odôvodnené.

Aj pre tieto Harabinove podania, ale aj mnohé ďalšie veci, ktoré súviseli s výkonom jeho funkcie, vzniklo združenie Za otvorenú justíciu a formovala sa skupina sudcov, ktorí ho začali verejne kritizovať. Prečo ste sa k nim nepridali?

Snažila som sa vždy robiť tak, aby som mala prácu hotovú. Nepovažovala som za potrebné stať sa priamou účastníčkou buď na jednej, alebo druhej strane, a považovala som sa za sudcu, ktorý bol v rozhodovaní samostatný.

Sudcovia, ktorí sa Harabinovi na začiatku postavili, boli odvážni. Vedeli, že môže prísť odveta, lebo on tak fungoval. Bolo dôležité, že sa ozvali a pomenovávali jeho zlyhania. Ako ste ich vnímali vy?

Pozitívne. Myslím si, že robili správne, ale boli by ste na omyle, ak by ste si mysleli, že som niektoré veci nehovorila priamo pánovi Harabinovi. Nebola som síce jeho otvoreným nepriateľom, ale bola som tá, ktorá mu dohovárala. Nikto by nemohol povedať, že som mu nepovedala svoj názor.

Keď ste kandidovali za predsedníčku súdu, médiá vás označovali za osobu blízku pánovi Harabinovi. Za toto slovné spojenie ste podali žalobu na týždenník Plus 7 dní a žiadali ste od nich 20-tisíc eur. V akom štádiu je daný spor?

Ešte neskončil a aj preto by som sa k tomu nerada vyjadrovala. Nechcem cez médiá ovplyvňovať výsledok.

Považujete za správne, že ste túto žalobu podali?

Považujete za správne, že ma médiá takto ohovorili?

Nikdy ste pána Harabina verejne neskritizovali a boli ste jeho podpredsedníčka.

To znamená, že som bola jeho pravou rukou? S tým nemôžem súhlasiť. Funkciu podpredsedu som chápala ako nejakú protiváhu a nikto z toho nemohol vyvodiť, že som jeho pravou rukou.

Nebolo lepšie dať verejné vyhlásenie, že mu nie ste blízka, a vysvetliť situáciu, ako podávať žalobu?

Žaloba bola jediná cesta, ako dosiahnuť nápravu, a má dve časti – ospravedlnenie a finančnú náhradu. Ja tie peniaze nepotrebujem a kedykoľvek sa ich vzdám, ak sa mi ospravedlnia. Ide čisto o morálne hľadisko. Tak ako my sudcovia teraz bojujeme o etiku, aj novinári by ju mali mať. A tento článok nemal s etikou nič spoločné.

Toto robil aj Štefan Harabin, že žaloval médiá.

Ale on žaloval o 300-tisíc, nie o 20-tisíc.

Aj to je pre médium dosť peňazí.

Veď hovorím, že to vezmem späť, ak ten novinár pochopí, že konal v rozpore s etikou. Celý život som ako sudca nerobila nič iné len to, že som zisťovala skutkový stav. Keď novinár napíše takýto článok, tak s tým nemôžem súhlasiť.

V tomto spore prebehlo pojednávanie, na ktorom svedčil aj váš manžel o tom, že vám to rozvrátilo vzťah. Pripomína to všetky tie účelové výpovede príbuzných rôznych verejných činiteľov, kde často svedčí svokra a všetky sesternice o tom, ako si prestali svojho príbuzného vážiť, a je jasné, že ide len o peniaze.

To, že mi nejde o peniaze, som už povedala, a takýto záver sa vám nepodarí vyvodiť.

Ste stále manželia?

Sme.

Takže ste krízu spôsobenú daným článkom prekonali?

Ale trvalo to veľmi dlho a už mi tieto otázky nedávajte. Nechcem ten spor ovplyvniť týmto rozhovorom.

V roku 2009 hlasovala Súdna rada, ktorej ste boli členkou, o tom, či sa má stať Štefan Harabin znovu predsedom Najvyššieho súdu. Pätnásť sudcov bolo za a dvaja sa zdržali.

Ja som bola medzi tými dvomi.

Prečo ste to nikdy nepovedali?

Prečo by som mala? Hlasovanie bolo tajné, teraz robím výnimku.

Prečo ste sa zdržali?

Mala som na to svoje dôvody a nechcem ich pomenovať.

Hlasovanie sa udialo už po tom, čo bol známy rozhovor medzi pánom Harabinom a Bakim Sadikim. Ovplyvnila aj táto skutočnosť vaše hlasovanie?

Už som povedala, že tie dôvody nepoviem. Pokiaľ sa ten rozhovor stal, tak je samozrejmé, že také veci by sa diať nemali.

Harabin vtedy išiel do funkcie predsedu súdu z funkcie ministra spravodlivosti za HZDS. Asi ťažko sa môže sudca javiť ako nezávislý, keď prijme takúto politickú funkciu, nemyslíte?

Plne s vami súhlasím.

Ako v tomto kontexte vnímate to, že kandidátmi na ústavných sudcov sú politici Mojmír Mamojka a Jana Laššáková?

Nechcem sa k tomu vyjadrovať. Ústavný súd je predsa len špecifický a ja to ovplyvniť nemôžem. Čo ovplyvniť môžem, to sa ovplyvniť snažím.

Daniela Švecová. Foto N - Vladimír Šimíček
Daniela Švecová. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako podpredsedníčka súdu ste tiež boli za opatrením, ktorým ste pridelili sudkyni Berthothyovej tridsať spisov bez elektronickej podateľne. Vtedy sa jej zastala aj sudcovská rada. Vy ste reagovali, že mladý sudca má plniť pridelené pokyny a nie vystupovať arogantným spôsobom, a označili ste ju za opovážlivú a drzú. Spätne to hodnotíe ako chybu?

Veľmi ma mrzí, že došlo k tomuto nedorozumeniu. Vychádzala som z informácie, že spisy prešli elektronickou podateľňou a napadli do daného senátu. Už sme si to vydiskutovali a je to dávno zažehnaný problém.

Keď ste sa stali predsedníčkou súdu, mali ste také zvláštne vyjadrenie, že rozsudky sú na to, aby sa plnili, a nie na to, aby ich komentovali médiá.

Máte pravdu, určite to zostalo nepochopené. No médiá často nepoznajú podrobne spor, o ktorom píšu. Často s námahou rozhodnete nejakú vec a potom si večer pozriete správy a niekto označí váš rozsudok za hanebný.

Viacerí sudcovia majú pocit nepochopenia zo strany médií, no spravodlivosť, ktorá sa do rozsudkov prenáša, by mala byť zrozumiteľná a verejnosť by mala vedieť, prečo je nejaké rozhodnutie správne. Nie je chyba na strane sudcov, že nevedia svoje rozhodnutie komunikovať a sú zvyknutí, možno ešte z čias socializmu, že o rozsudkoch sa nediskutuje?

Osobne kladiem veľmi veľký dôraz na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo natoľko jasné, že z neho bude evidentné, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol. Túto povinnosť ukladá aj zákon. Musím pripustiť, že sa stane, že súdy svoje rozhodnutie odôvodnia nedostatočne a dostaneme sa do situácie, ktorú spomínate, že pre médiá to nie je zrozumiteľné. Na druhej strane, rozsudky by sa mali písať predovšetkým pre účastníkov, ktorých sa spor týka. Vidím priestor sa v tom zlepšiť a máme určitý deficit. Musíme byť transparentní a toto by nám k tomu pomohlo. Dohodla som sa napríklad s pánom hovorcom, že bude sedieť aj na rokovaniach kolégií, kde sa riešia zásadné právne spory. No keď som hovorila, že o rozsudkoch sa nediskutuje, myslela som hlavne z hľadiska vymožiteľnosti práva, napríklad na exekučné konania, kde treba rozsudky naozaj plniť a nie stále niečo napádať.

Keď ste nastúpili do funkcie, povedali ste, že neviete povedať, v akom stave je Najvyšší súd, dnes po viac ako roku vo funkcii to už viete?

Necítim sa byť v situácii, že otáčam jeden vagón, ale celú súpravu. Ide o veľmi zanedbaný stav Najvyššieho súdu. S odôvodnenými požiadavkami mojich kolegov sa akoby vrece roztrhlo, ale nedá sa všetko zo dňa na deň. Napríklad asistenti sudcov. Pri nástupe som vybavila šiestich, teraz sme mali výberové konanie na 20 miest, prihlásilo sa 259 ľudí a je to historicky najvyššie navýšenie asistentov. Budeme mať 0,8 asistenta na sudcu, v Čechách má jeden sudca troch. Problém máme aj s administratívou, opisovacími prácami, ktorých je veľmi veľa. Niektorí sudcovia nerobia rozhodnutia na počítači a buď diktujú do diktafónu, alebo aj píšu rukou.

To by predsa malo byť samozrejmé, že má sudca strojopis.

Máte pravdu, ale čo s ním spravím, keď nepíše?

Podali ste niekoľko návrhov na disciplinárne stíhanie Štefana Harabina a v tom poslednom ste požiadali o to, aby mu disciplinárny senát pozastavil výkon funkcie sudcu až do samotného rozhodnutia vo veci. Sudca Florovič sa ale rozhodnutiu vyhýba a vyhlásil, že už nemôže rozhodnúť, lebo uplynula desaťdňová lehota. Tá pritom neuplynula len tak, ale preto, že sa rozhodovalo o vylúčení sudcu Boroňa z rozhodovania pre jeho zaujatosť.

Myslím si, že táto lehota je len poriadková a neznamená to, že sa nedá rozhodnúť aj po nej. Je to niečo podobné ako opatrenie, o ktorom sa má rozhodnúť bezodkladne. To je môj právny názor. Myslím si, že by o tom disciplinárne senáty skutočne mali rozhodnúť. Uvidím, ako sa situácia vyvinie, a zvážim ďalšie kroky. Niekedy mala túto kompetenciu Súdna rada, a to sa mi zdalo vhodnejšie.

Pána Harabina ste zaradili do senátu k sudcovi Klimentovi, ktorý to ťažko znášal a hrozil aj ich vzájomným fyzickým konfliktom. Dali ste ho tam preto, aby ste mali istotu, že v danom senáte nebude mať Harabin žiadny vplyv?

Niekde som ho dať musela. Zvolila som si pána Klimenta, lebo si myslím, že je to veľmi dobrý odborník, a myslím si, že to nakoniec aj takto pochopil. Rozvrh práce je živý organizmus a musím ho upravovať tak, ako to vyžaduje konkrétna situácia. Napríklad podľa rozvrhu práce na budúci rok je pán Harabin zaradený v senáte u pána Pivovartsyho.

To je sudca, ktorý ho otvorene podporil v kandidatúre na predsedu Najvyššieho súdu, kým tretí člen senátu pán Farkaš bol jeho kritik. Prečo mu znovu vraciate vplyv, ktorý ste mu už raz zaradením do senátu s Klimentom zobrali?

Zaradenie pána Harabina do tohto senátu sa uskutočnilo po porade trestnoprávneho kolégia a po porade s jeho predsedom. Najvyšší súd speje k tomu, aby každý sudca bol zároveň aj predsedom senátu, čo je v Českej republike úplne normálne. Pán Harabin je sudcom Najvyššieho súdu a niekde som ho umiestniť musela.

Via Iuris zverejnila prieskum, podľa ktorého súdnictvo malo historicky najnižšiu dôveryhodnosť. Pár týždňov potom prišiel do parlamentu návrh, aby sa sudcom zvýšili dôchodky o 170 eur mesačne a mali ešte jeden týždeň dovolenky navyše k tým šiestim, čo už majú. Je toto spôsob, ako sa tá dôveryhodnosť zvýši?

Sú to dve samostatné veci. Nedôvera v súdnictvo je naozaj veľmi vysoká a ten prieskum nemožno ignorovať. Treba pracovať na tom, aby sme dôveryhodnosť zvýšili, aby sa napríklad skrátila dĺžka súdneho konania. No nemožno opomenúť, že prieskum sa robil v čase, keď bola verejná mienka rozbúrená kvôli rozhodovaniu senátu, ktorý viedol pán doktor Harabin. Nečudovala som sa verejnosti, že takto reaguje, keďže sama som o daných rozhodnutiach pochybovala. A to bol aj dôvod, prečo som podala disciplinárne návrhy.

Potrebujú sudcovia, ktorí už teraz majú vysoký dôchodok a veľa dovolenky, takéto navýšenie svojich výhod?

Nehovorím, že ten návrh obhajujem, ja som to nenavrhla.

Potrebujú sudcovia ďalší týždeň dovolenky?

Podľa mňa áno, je to veľmi náročná práca a je veľmi dôležité, aby nastalo obdobie fázy oddychu. Ak chcete, zoberiem vás do kolegovej kancelárie, aby ste videli tie spisy.

Veď za to máte adekvátne zaplatené.

Tento rok mi rehabilitácia prepadla. Minulý rok som bola päť dní, aj z toho som dva dni musela utekať do Bratislavy.

Myslíte si, že dôveryhodnosti súdnictva pomohli antidiskriminačné žaloby?

Nepomohli.

Vzor žalôb, ktorý chodil sudcom do mailu, sa volal „všeobecne-Švecová“.

Spolupracovala som na viacerých publikáciách so vzormi jednotlivých podaní. Tá diskriminácia tu naozaj je. Danú právnu úpravu, ktorá robí medzi sudcami rozdiel, považujem za chybnú. Sudca Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje opravné konanie voči sudcom Špecializovaného trestného súdu, má príplatok 1570 eur. Ostatní sudcovia Najvyššieho súdu ho nemajú, pritom k dnešnému dňu má civilné kolégium neskončených 7364 vecí, správne kolégium 3993, obchodné 1464, ale trestné len 232.

Štát sa rozhodol dať sudcom Špecializovaného trestného súdu vysoké platy, pretože chcel aj takýmto spôsobom bojovať s korupciou a chcel, aby veľké kauzy riešili výnimoční sudcovia. Bola hanbou sedieť na korupčnom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I, kde sa sudca usmieval na obhajcu obžalovaného a výsledok sa dal tušiť.

Na toto mám iný názor. Nemyslím si, že sme boli ako v štátoch, v ktorých je takýto súd potrebný.

Ďalšia vec, ktorá nepomohla dôveryhodnosti súdnictva, je kauza prepustenia mafiána Štvrteckého, pretože sa včas nerozhodlo o jeho vzatí do väzby. Nemáte pocit, že tu zostalo niečo nepotrestané?

Prešetrovala som to. Senát doktorky Serbovej 15. júla rozhodol a v ten deň malo byť rozhodnutie distribuované na špecializovaný súd. Administratíva ma informovala, že šofér zobral jeden balík spisov a keď sa mal vrátiť po druhý, neprišiel. Pán predseda špecializovaného súdu Truban zase trval na tom, že šofér nepochybil. Zároveň som zistila, že právna úprava bola skutočne nedostatočná a iniciovala som zmenu zákona, ku ktorej napokon aj došlo.

Z rozhodnutia Serbovej senátu vyplýva, že naozaj nevedeli pre podľa nich nejednoznačnú právnu úpravu, že väzba neplynie automaticky, ale treba o nej rýchlo rozhodnúť. Nie je potom poctivé toto priznať, a nie to hádzať na šoféra? Nenapovedalo vám to, že vaša administratíva nehovorí pravdu?

Dobre, ale čo som mala robiť? Ako som ich mala usvedčiť? Nemala som dôkazy, ja som pri tom nebola, keď sa to dialo. Ako by som odôvodnila napríklad to, keby som im kvôli tomu dala výpoveď, keď to neviem dokázať? Za podstatné považujem, že som iniciovala zmenu zákona.

Budúci rok budete mať 65 rokov a to je vek, po ktorom vás prezident môže odvolať z funkcie. Hovorili ste o tom s pánom Kiskom?

O tomto konkrétne nie. Už po mojom zvolení som povedala, že pokiaľ sa pán prezident rozhodne, že ma odvolá, tak to rozhodnutie s pokorou prijmem, ale ak ma vo funkcii ponechá, budem to robiť podľa najlepšieho vedomia a svedomia.

Prezident Kiska chce, aby sa novelizovala ústava tak, že už to nebude na ňom, či sudcu odvolá, ale bude to automatické pri veku 67 rokov pri všeobecných sudcoch a 70 rokov pri tých na Najvyššom súde.

Súhlasím s tým. Nie je dobré, aby sme odhadzovali „poklady“, ktoré máme v justícii, v podobe profesionálnych skúseností.

Chcete povedať, že čím starší sudca, tým lepšie? U nás sa ale práve často diskutuje o tom, že to vplyvom 40-ich rokov komunizmu neplatí, pretože starší sudcovia sú ním veľmi ovplyvnení.

Fungovala som aj v jednom, aj v druhom režime. Sudca je preto sudcom, aby rozhodoval podľa zákona. On nemôže za to, aká je právna úprava. Ja sa nehanbím za svoje rozhodnutia ani spred dvadsiatich alebo tridsiatich rokov.

Dodnes však súdia sudcovia, ktorí poslali ľudí do väzenia za to, že zavesili nad toaletu na škole sovietsku vlajku. A tiež sa obhajujú tým, že boli také zákony.

Sudcovia vždy musia súdiť v zmysle platných zákonov, ktoré však netvoria.

Ak je zákon zlý, je slušné robiť sudcu?

Ako zlý?

Napríklad, že treba zatvoriť do väzenia kňaza, ktorý distribuuje zakázanú literatúru.

Vždy som rozhodovala v zmysle platnej legislatívy. Nerozhodovala som v politických procesoch.

Prezident v stredu skritizoval Súdnu radu, že mu nepredkladá návrhy na odvolanie sudcov, ktorí dosiahli 65 rokov.

Nevedela som o tom, že nekonajú, a ani sa k tomu neviem vyjadriť.

Prezident tiež kritizoval Súdnu radu za to, že nechce schváliť poriadny etický kódex, ale len nejakú užšiu všeobecnú úpravu. Ktorý návrh preferujete?

Užšiu verziu nepovažujem za dostatočnú. Ak druhý návrh doktorky Berthothyovej obsahuje širšie vysvetlenie, tak je to prínosné, lebo subjekt, ktorý bude posudzovať, či došlo k porušeniu etických zásad, bude mať už v samotnom kódexe odpovede na tieto otázky.

Kedysi ste tiež boli členkou Súdnej rady ako nominantka Ivana Gašparoviča. Ako vaša nominácia vznikla?

Poznala som ho, ale to by ste sa museli opýtať jeho.

Často sa stretávate s prezidentom Kiskom. Ktorému prezidentovi išlo viac o dôveryhodnosť justície?

Z hľadiska nastolenej otázky treba povedať, že tomuto súčasnému. Prejavuje záujem o to, čo sa v justícii deje, a má veľmi dôležitú a zodpovednú kompetenciu.

Denník SME informoval, že ste si kúpili luxusné BMW. Strana SaS vás vyzvala, aby ste si kúpili niečo lacnejšie a adekvátnejšie dôveryhodnosti justície. Čo vy na to?

Nechcem vstupovať do predvolebného boja politických strán, ale potom by asi vyhovovalo, keby predseda Najvyššieho súdu sedel na betóne a vozil sa na trabante. Ja si myslím, že keď človek zastáva nejakú funkciu, tak jeho auto by malo byť tomu adekvátne. Ja som si to auto nevybrala a nehovorím, že ho určite kúpime. No dodržali sme zákonom stanovený limit, ktorý je 48-tisíc bez DPH. Nič sme však nezatajili a nič sme neporušili.

 

Daniela Švecová sa narodila 19. 7. 1951 v Nových Zámkoch. Právo skončila v roku 1977. Začala pracovať na Okresnom súde v Trnave, potom pokračovala na Okresnom súde v Nových Zámkoch, Krajskom súde v Bratislave a v roku 1991 nastúpila na Najvyšší súd. V roku 2005 až 2010 bola podpredsedníčkou Najvyššieho súdu, z toho dva roky súd fakticky viedla, lebo funkcia predsedu bola neobsadená. Predsedníčkou Najvyššieho súdu sa stala v októbri 2014, keď ju do funkcie vymenoval prezident Andrej Kiska po tom, čo ju zvolila Súdna rada.

Teraz najčítanejšie