Dušan Mikušovič
Január 2019. Igor Matovič bol opozičným poslancom OĽaNO a v parlamente vyvolal rozruch transparentom s nápisom: „Danko, Bugár, Fico: sirotám +2,70 eura, poslancom +1500 eur. Nehanbíte sa?“
Týmto spôsobom kritizoval rozmrazenie poslaneckých platov, ktoré sa nezvýšili od konca vlády Ivety Radičovej, teda od roku 2011. Po ôsmich rokoch narástli skokovo: v roku 2018 bral mimobratislavský poslanec s náhradami 3576 eur, po rozmrazení asi 5100 eur.
Keď sa po voľbách v roku 2020 dostal Matovič do vlády – najprv ako premiér a potom ako minister financií –, žiadne zníženie poslaneckých platov do Národnej rady nepredložil. Na svoju dávnu agendu si spomenul až teraz, keď sa blížia voľby.
Do parlamentu predložil návrh, aby plat poslanca dosahoval len výšku priemernej mzdy, čo je dnes asi 1300 eur. Súčasná výška je trojnásobkom priemernej mzdy, poslanci dostávajú ešte paušálne náhrady.
Video: Tlačová konferencia Igora Matoviča
Strany by mohli poslancom doplácať
Podľa Matovičovho aktuálneho návrhu by strany získali možnosť pridať poslancom podľa ich aktivity príplatok k platu zo svojich peňazí, teda najmä zo štátneho príspevku na svoju činnosť.
„Na základe vlastnej skúsenosti s financovaním nášho politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vieme, že príspevok politickým stranám je voči politickým stranám zbytočne štedrý,“ píše Matovič v dôvodovej správe.
„Zároveň platí, že ľudia cítia veľký pocit nespravodlivosti, ak na vlastné oči vidia poslancov, ktorí nevykazujú žiadnu reálnu aktivitu, zjavne chodia len na hlasovania, ale berú cca 5-tisícový plat.“
O návrhu sa bude rokovať na marcovej schôdzi parlamentu.
Igor Matovič na tlačovej konferencii povedal, že so zákonom prišiel práve teraz, lebo mohol na hospodárení hnutia OĽaNO odsledovať, že príspevky pre strany sú príliš štedré. Odmietol, že by išlo o volebnú kampaň.
„Nezačala sa volebná kampaň. Môžem riešiť ako poslanec aj veci, ktoré sú mimo obrazu,“ povedal s tým, že ako minister financií riešil 5-6 kríz. Dodal, že predvolebné obdobie je vhodným časom na podobné návrhy, keďže môže byť väčšia šanca, že ich poslanci podporia.
O podpore však s inými stranami rokoval. Pripodobnil to k výlovom kaprov pred Vianocami. „Kaprom nepoviete, že im chcete vypustiť rybník,“ vysvetlil.
Ako Matovič otočil
Matovič v opozícii roky sľuboval znižovanie poslaneckých platov. Už v roku 2009, keď do politiky vstupoval a písal články do svojich regionálnych novín, navrhoval „znížiť plat poslancov na polovičku“.
Krátko pred pádom Radičovej vlády na jeseň 2011, keď bol Matovič koaličným poslancom zvoleným na kandidátke SaS, vyrukoval s tým, že poslanecké platy by sa mali opäť zmraziť. Dokonca tým podmienil podporu štátneho rozpočtu, ktorý parlamentu predkladala vláda v demisii.
Žiadal zmrazenie platov poslancov, ministrov, premiéra a prezidenta na úrovni z roku 2011 až do chvíle, keď Slovensko dosiahne vyrovnaný štátny rozpočet. Jeho požiadavka neprešla, k zmrazeniu platov však nakoniec prišlo. V predvolebnej atmosfére ho navrhla samotná vláda Ivety Radičovej.
Rozmrazenie poslaneckých platov na konci roka 2018 Matovič kritizoval, no keď sa v roku 2020 stal premiérom, volil oveľa miernejšiu rétoriku. Na tlačovej konferencii 25. marca 2020 sa ho novinári spýtali, či nezvažuje podobný návrh, s akým prišiel český premiér Andrej Babiš – zníženie platov poslancov v čase nastupujúcej pandemickej krízy.
„Viete, že ja osobne alebo naše hnutie sme opakovane predkladali návrhy na zníženie platov poslancov,“ odpovedal.
„Opakovane sme neboli úspešní. Zároveň je ťažké, či ste v opozícii alebo v koalícii. V opozícii hovoríte za samého seba, vlastnú stranu alebo hnutie. Dnes vám úprimne poviem, že bez dohody v koalícii môžem hovoriť len svoj osobný názor – bolo by to správne. Na druhej strane, ak nebude existovať dohoda v koalícii, nemám s tým čo spraviť.“
Krátko nato, 1. apríla 2020, predstúpil pred médiá s nápadom na Fond vzájomnej pomoci, z ktorého sa mala vyplácať adresná pomoc ľuďom a rodinám, ktorým do životov vstúpila pandémia. Vyhlásil, že bude do fondu odovzdávať celý svoj premiérsky plat. „Vzdávam sa celého svojho premiérskeho platu a budem ho odovzdávať do tohto fondu, dokedy boj s koronou nevyhráme,“ povedal v ten istý deň.
Nakoniec odovzdal len jednu výplatu za marec vo výške necelých 1500 eur (do funkcie nastúpil 21. marca, išlo teda o asi tretinu mzdy, ktorú by dostal za celý mesiac). V apríli 2020 do fondu prispela tromi tisíckami Matovičova manželka. Potom už od premiéra neprišlo nič.
Keď sa lídra OĽaNO na fond pýtali novinári v lete 2020, keď sa začali zbierať žiadosti od rodín zasiahnutých pandémiou, odpovedal trochu podráždene. „Mne to už odpadlo od chuti. Ak prídeme v apríli s vyhlásením, že zakladáme fond, a ja sa mám v auguste vytešovať z toho, že sme ho spustili… ja som rezignoval už v júli,“ povedal.
Grendel: Je to matovičovina
Matovič zákon o znížení poslaneckých platov predstavil len deň potom, čo prišiel s iným populistickým nápadom, odmenou 500 eur za účasť vo voľbách.
K aktuálnej sérii návrhov predsedu OĽaNO rezervovane pristupujú nielen jeho koaliční partneri, ale aj niektorí členovia vlastného poslaneckého klubu, ktorý je v parlamente stále najpočetnejší. Má 37 členov.
Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (klub OĽaNO) povedal, že novelu o platoch si zatiaľ nenaštudoval, preto nemá vyhranený názor.
„Čo sa týka príspevku za voľby, nazdávam sa, že doteraz platila dohoda, že v prípade akýchkoľvek návrhov, ktoré majú dosah na verejné financie, majú navrhovatelia navrhnúť aj zdroje financovania,“ povedal. Ak by sa na voľbách zúčastnili tri milióny voličov a každý by dostal 500 eur, náklady by sa vyšplhali na 1,5 miliardy eur.
Igor Matovič túto otázku v dôvodovej správe vyriešil tak, že tam napísal, že „ v porovnaní s 30 miliardami eur, o ktoré mali podľa rôznych odhadov pripraviť Slovensko ľudia Roberta Fica a Petra Pellegriniho počas 12 rokov ich vlád, ide len o cca 5 percent z ich lupu“.
„Myslím konkrétne príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré by tento výpadok vykompenzovali. V prvom rade ma bude zaujímať toto,“ reagoval podpredseda parlamentu Grendel.
Na otázku, či nepovažuje Matovičov návrh na odmenu za účasť vo voľbách absurdný už na prvý pohľad, Grendel zareagoval: „Je to taká matovičovina.“
Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský považuje Matovičovu snahu znížiť poslanecké platy za populistickú. „Idú voľby, čo mám na to povedať,“ reagoval. „Kde bol pán Matovič tri roky, keď mal 90 poslancov a ústavnú väčšinu? Teraz, keď idú voľby, budeme prichádzať s atómovkami typu ‚poďme znížiť poslancom a rozdať každému 500 eur za účasť vo voľbách‘. Beriem to skôr ako Igorovu tradičnú predvolebnú vec.“
Poslanec SaS Marián Viskupič komentoval Matovičov nápad slovami, že parlament potrebuje za súčasné platy lepších poslancov, nie súčasných poslancov za menej peňazí.
Jeho stranícka kolegyňa a predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová označila návrh za politický nezmysel. „Mandát poslanca sa vykonáva na základe slobodného úsudku, bez vazalstva k politickej strane. Takýmto spôsobom by si predseda strany platil servilnosť a poslušnosť poslancov k svojim nápadom.“
Nie je čas na skoršie voľby?
Poslanci budú ešte tento týždeň v parlamente znovu diskutovať o tom, či by predčasné voľby, naplánované na 30. septembra, nemali byť už v júni.
Smer zozbieral podpisy na mimoriadnu schôdzu, na ktorej chce predložiť uznesenie, aby sa parlament namiesto septembrového termínu zhodol na 24. júni. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) oznámil, že schôdzu zvolá na štvrtkové popoludnie od 14.00.
Kollár v utorok zopakoval, že aj podľa neho by bol najlepší termín volieb 24. jún. „To hovorím od začiatku, ale našlo sa 90 poslancov na septembrový termín. Máme ho schválený,“ povedal.
„Je to len cirkusová estráda opozície, ktorá zase vyvolá chaos. Malo by to zmysel vtedy, keby mali 90 hlasov. S našimi hlasmi môžu počítať. Ale dáme im ich len vtedy, keď preukážu, že sa dohodli so SaS alebo s OĽaNO. Čiže keď presvedčia SaS alebo OĽaNO, potom dodáme hlasy na to, aby mohlo byť 90 poslancov a spravili sa júnové voľby.“
SaS trvá na svojom oficiálnom stanovisku z nedele. „Termín predčasných volieb je odhlasovaný. Viac týmto špekuláciám nevenujeme pozornosť a ani tým nebudeme otravovať občanov,“ vyhlásili.
Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) však pripustila, že svoj postoj ešte môžu prehodnotiť. „No dohoda, ktorá vznikla, bola súčasťou dohody na zmene ústavy, aby vôbec mohli byť predčasné voľby. SaS je známa tým, že keď už urobíme dohodu, potom držíme slovo,“ povedala.
„Musíme sa porozprávať na klube. Máme obavu, že nám to voliči budú vyčítať, no aj ja osobne som mala pocit, že je dôležitejšie, aby sa ľudia mali čas po Matovičovi a Ficovi cez leto trochu upokojiť.“
Bývalá ministerka spravodlivosti a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) pôvodne presadzovala skorší termín predčasných volieb. „Beriem to ako kompromis, že sa zvolil septembrový termín. Nie som z toho šťastná, no termín sa uzavrel. Nie som si istá, či nás otváranie termínu posunie ďalej. Takéto návrhy by tu boli aj vtedy, keby boli voľby v júni.“
Predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová považuje septembrový termín za uzavretú tému. „Nebudeme naskakovať na divadelnú hru Roberta Fica,“ povedala. „Ja si myslím, že je dobré, že sa vytvoril priestor, kde voliči OĽaNO budú môcť vidieť, ako zmýšľa poslanec Matovič a ako chce silou-mocou upútať pozornosť.“
Otázne je, či je ešte vôbec možné termín volieb zmeniť. Parlament síce uznesením rozhodol o septembrovom termíne, ale predseda Národnej rady Boris Kollár zatiaľ oficiálne termín volieb nevyhlásil.
Podľa zákona to musí urobiť najneskôr 110 dní pred termínom volieb, poslanci ho v uznesení zaviazali, aby to urobil najskôr 130 dní pred týmto termínom. Čiže počas júna.
Ústavný právnik Marek Domin z bratislavskej právnickej fakulty hovorí, že ústava možnosť meniť termín predčasných volieb nepredpokladá, ale ani výslovne nezakazuje. „Aj keď zmena uznesenia o skrátení volebného obdobia v časti určenia času konania volieb nie je veľmi vhodný postup, pravdepodobne by som ho neoznačil za neústavný,“ povedal.
„Ideálne by bolo, v prípade, že by sa uznesenie malo skutočne meniť, aby sa tak stalo ešte predtým, ako predseda Národnej rady voľby vyhlási.“
Ak by sa voľby mali konať 24. júna, predseda parlamentu by mal ich termín oficiálne vyhlásiť najneskôr 2. marca.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
