Denník N

Osem hlasov. Parlament opäť zlyhal a dostupné bývanie odmietol

Poslanci a poslankyne mali v rukách návod na to, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv.

Lucia Plaváková je podpredsedníčka PS,
Beáta Jurík je členka predsedníctva PS

Bývanie je jedna z našich najdôležitejších ľudských potrieb. Napriek tomu je pre mnohých ľudí u nás nedostupné a ostane to tak aj po včerajšom hlasovaní parlamentu. Iba osem poslancov a poslankýň Národnej rady podporilo návrh nového príspevku na bývanie. Až 112 z nich sa zdržalo: niektorí asi zabudli, čo znamená byť obyčajnými ľuďmi, ďalší sa len tvária ako sociálni demokrati. Pre iných je solidarita len prázdne heslo, no a napokon tí a tie, ktorí sami seba nazývajú rodina, sa rodinám v núdzi otočili chrbtom.

Státisíce ľudí u nás nedisponujú primeraným a dôstojným bývaním a náklady naň pre nich predstavujú neúmerne veľkú záťaž. A hoci v našej krajine stále neexistuje evidencia presného počtu ľudí bez domova, odhaduje sa, že sú ich desaťtisíce.

Na ilustráciu problému sa môžeme pozrieť napríklad na situáciu v Košiciach, kde sa v máji 2021 konal registračný týždeň sčítania rodín bez domova (do výskumu neboli zaradení dospelí jednotlivci bez dieťaťa do 18 rokov ani bezdetné páry). Do registračného týždňa sa zapojilo 309 rodín, pričom počet respondentiek – žien bol 245 (79 percent). Celkový počet osôb v týchto rodinách je 1737. Z nich bolo 550 dospelých (vrátane manželov/iek a partnerov/iek respondentov/tiek) a 1187 detí. V čase zberu dát okrem toho očakávali narodenie ďalšieho dieťaťa v každej desiatej domácnosti. Tieto rodiny sa v situácii bezdomovectva vôbec nemuseli ocitnúť, keby štát poskytoval efektívnu prevenciu straty bývania.

Bývanie nemožno považovať za komerčný tovar ako iné. Chlieb potrebujete mať kde zjesť. Je to ľudské právo zakotvené v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch, ktorými je Slovenská republika viazaná a z ktorých pre ňu vyplývajú konkrétne záväzky a povinnosti. Zároveň je toto právo kľúčové pre uplatňovanie ďalších ľudských práv ako právo na zdravie, sociálne zabezpečenie, prácu, právo voliť, právo na súkromie a vzdelanie.

Medzi najextrémnejšie a zároveň najčastejšie porušenia práva na bývanie u nás patrí práve ľahostajnosť štátu v prevencii bezdomovectva a takisto neriešenie bytovej núdze ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 percenta obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie miera rizika chudoby u nás vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 percentuálneho bodu a po období pomalého, no pozitívneho trendu sa situácia opäť zhoršuje. Súčasná energetická kríza ich životnú situáciu ešte zhoršuje. Na hranici chudoby tak už teraz žije viac ako 670-tisíc ľudí, pre ktorých sa dôstojné bývanie stáva luxusom.

Odborná verejnosť aj tretí sektor pritom dlhodobo poukazujú na fakt, že jedným z nástrojov prevencie straty bývania, ale aj zabezpečenia dostupného a dôstojného bývania, je efektívny príspevok na bývanie. Ten súčasný však túto úlohu nespĺňa: nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva naň majú dnes nárok, keďže je viazaný výlučne na stav hmotnej núdze, a teda situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Aktuálne ho teda poberá len okolo 25-tisíc domácností.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Krajniak pritom viac ako rok sľuboval, že predstaví novú formu príspevku – žiaľ, svoj plán niekoľkokrát odložil. Dostupné bývanie pre všetkých očividne nepatrí medzi jeho priority.

Progresívne Slovensko pomoc v podobe príspevku na úhradu nákladov na bývanie predstavilo už v máji minulého roka. Podstatou návrhu zákona je zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá nie je viazaná na hmotnú núdzu. Práve takto koncipovaný príspevok môže pomôcť s úhradou nákladov na bývanie až 490-tisíc ľuďom. Z nich až 265-tisíc žije pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica (43 percent) všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Parlament vtedy napriek začínajúcej energetickej kríze zákon odmietol.

Dlhodobá bytová kríza pretrváva, rekordná inflácia najviac zasiahla zraniteľné skupiny. Státisíce ľudí ohrozených chudobou viac nedokážu platiť rapídne sa zvyšujúce náklady na bývanie. Preto naše hnutie predložilo svoj návrh znovu dúfajúc, že tentoraz už poslanci a poslankyne neodmietnu podať ľuďom v neľahkej životnej situácii pomocnú ruku. Koniec koncov, ani sám minister práce sa posledné dni netají svojou vôľou konečne zaviesť podobný príspevok, po ktorom dlhodobo volá aj odborná verejnosť.

Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími. Predchádzanie straty bývania je z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh by štát stál 171 miliónov eur. Na rozdiel od vládou prijatých opatrení za miliardy (ako napr. plošné zastropovanie cien energií) ide o adresnú pomoc, ktorá zohľadňuje príjem domácností a náklady na bývanie. Príspevok na bývanie nie je ani žiadnym populistickým pokusom kúpiť si v septembri jednorazovo hlasy voličov a voličiek za takmer dve miliardy eur z ich vlastných peňaženiek. Poslanci a poslankyne mali v rukách návod na to, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv.

Len osem z nich to pochopilo. V Národnej rade sa už rozbehla súťaž o najpopulistickejší balík a do volieb zostáva ešte osem mesiacov. Čakanie na ne nás môže vyjsť poriadne draho. Doslova.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie