Rozhodla sa pre život slobodnej matky. „Nezazlievam rodine, že ma posielali na potrat,“ hovorí Sabína
Keď bola Sabína malá, chcela byť letuškou, zverolekárkou a napokon právničkou. „Nedokázala som si predstaviť, že by som obhajovala niekoho, o kom by som vedela, že urobil niečo zlé. Tak som si povedala, že budem taká právnička, ktorá pomáha ľuďom,“ spomína Sabína.
Z toho napokon vzišlo rozhodnutie, že sa stane sociálnou pracovníčkou. Po strednej škole preto začala študovať sociálnu prácu.
Skúsenosti v odbore už mala. Dva roky dobrovoľníckej práce v osade v Plaveckom Štvrtku ju len utvrdili v tom, že si pre seba zvolila vhodný odbor. „S predškolákmi a prváčikmi som počítala guľôčky na počítadle, venovala sa im, doučovala. K deťom som mala vždy blízko,“ hovorí.
Už počas prvého týždňa vysokej školy sa dozvedela o rozvojovom projekte pre podvyživené a hendikepované deti v Indii. Na pohovore uspela a po ukončení druhého ročníka odletela do Indie.
Aj deti zomierajú
V Indii manažovala zásobovanie a dodávky jedla pre podvyživené a hendikepované deti. Spolu so slovenským lekárom mali na starosti 120 dedín. „Pracovali sme s takzvanými nedotknuteľnými. To sú ľudia úplne na spodku indického kastového systému. Chodili sme kontrolovať deti v dedinách, merali sme ich, vážili, lekár ich vyšetril,“ opisuje Sabína.
Cieľom programu bolo nielen starať sa o lepšiu výživu chudobou ohrozených detí, ale aj vzdelávať ich rodičov. V niektorých prípadoch však už nepomohlo ani úsilie, ani jedlo a ani lekárska starostlivosť. „V programe nám zomrelo nejedno dieťa. V Indii som sa naučila prijímať a odovzdať kamsi hore aj takéto pocity. Ak by som to neurobila, neviem si predstaviť, ako by som s tým dokázala ďalej žiť,“ hovorí.
Domov sa vrátila o rok staršia, skúsenejšia a s vedomím, že sa chce čo najskôr vrátiť späť. Začala sa pripravovať na prijímačky na Karlovu univerzitu v Prahe, kde chcela študovať indológiu. „Lenže pred prijímačkami ma oslovili z mojej alma mater, že majú pre mňa lepšiu ponuku. Zavolali ma pracovať do Kambodže.“
Nemohla to odmietnuť. V Kambodži mala na starosti chod detského domova s vyše šesťdesiatimi HIV pozitívnymi sirotami a polosirotami. „Zdieľala som s nimi ich každodenné radosti, starosti aj ochorenie.“
Namiesto pol roka nakoniec v Kambodži zostala rok.
Všetko zmenili dve čiarky na teste
