Minister Budaj je ako vratný automat
Minister životného prostredia Ján Budaj prezentoval výsledky zálohovania PET fliaš a plechoviek. Pre slovenské lesy, rieky, polia… je výbornou správou, že sa systém uchytil. Bohužiaľ, nie vďaka Jánovi Budajovi, ale napriek Jánovi Budajovi.
Autor je bývalý minister životného prostredia, predseda republikovej rady strany Aliancie
Poverený minister životného prostredia sa veľmi rád chváli zavedením zálohovania. Pochybujem, že je na Slovensku vratný automat, pri ktorom sa ešte neodfotil. V minulosti zvykol aspoň cudne mlčať o skutočnosti, že presadenie zálohovania prebehlo skôr, ako na rezort životného prostredia nastúpil. No čím bližšie je termín predčasných volieb, tým väčšie zásluhy si pán Budaj začal pripisovať. Nechajme teraz bokom ministrov mimoriadne voľný vzťah k pravde. Jednu zásluhu mu určite treba pripísať – zálohovanie na Slovensku definitívne nepochoval, aj keď na to mal našliapnuté.
Vráťme sa však do minulosti. Zavedeniu zálohovania PET fliaš a plechoviek na Slovensku predchádzalo obrovské množstvo práce. V tichosti sa na zálohovaní pracovalo od roku 2017. Analytici ministerstva pripravovali štúdiu zavedenia zálohovania na Slovensku, ktorá tvorila odborný podklad pre tvorbu legislatívy. Štúdia vyšla v roku 2018 a zohrala kľúčovú úlohu pri presadení potrebnej legislatívy. Pretože zďaleka som nebol prvý minister, ktorý zálohovanie chcel presadiť. Bol som však na čele rezortu, keď sa zálohovanie presadiť podarilo. Práve vďaka skvelej práci mojich kolegov na rezorte. Dnes poverený minister životného prostredia medzi nimi nebol.
Práve vďaka poctivej analytickej príprave sa podarilo zlomiť odpor tradičných nepriateľov zavedenia zálohovania. Špeciálne predstaviteľ jedného z reťazcov vôbec netajil záujem zálohovanie potopiť tak ako v minulosti. Po viacerých mediálnych prestrelkách, v ktorých ministerstvo životného prostredia podporili mnohé neziskové a odborné organizácie, sa podarilo zálohovanie presadiť. V roku 2019 parlament legislatívu o zálohovaní schválil. V nastavovaní systému sa pokračovalo, vybral sa správca a potom nastúpil Ján Budaj. A spravil kroky, ktoré nikto nečakal.
V skrátenom legislatívnom konaní zavedenie zálohovania o rok odsunul. Následne sa odmlčal. Až na otvorený nátlak neziskových organizácií, odbornej verejnosti a politikov sa po čase podarilo termín vrátiť tak, ako bolo naplánované. Tým sa však zálohovací chaos Jána Budaja neskončil. Následne s pompéznosťou sebe vlastnou zrušil výber správcu systému, pretože sa prihlásili len dvaja záujemcovia. Zas bolo chvíľu ticho a následne vybral toho istého, ktorý mal zálohovanie spravovať aj pôvodne. Pretože nikto iný sa ani neprihlásil. Taký už je skrátka súčasný minister životného prostredia. Napriek Budajovým zmätkom, nezmyselnej strate času sa zavedenie systému správcovi podarilo. To je dobrá správa.
Poverený minister Ján Budaj vďaka tomu má aspoň jednu pozitívnu tému, ktorú si môže pripísať, a s nečakanou usilovnosťou sa o to snaží. Ľudsky tomu rozumiem. Ničím iným sa pri odpočte svojich troch rokov na rezorte asi nepochváli. Zálohovanie sa ujalo napriek Jánovi Budajovi, environmentálne záťaže také šťastie nemali. Rozbehnuté projekty príchod nového ministra neprežili. Špeciálne záťaž vo Vrakuni naďalej ohrozuje vody Žitného ostrova. Slovensko čelí žalobe za zlyhanie pri uzatváraní 21 potenciálne nebezpečných skládok a mŕtva rieka Slaná predstavuje pamätník absolútneho nezáujmu pri ochrane biodiverzity.
Svojím spôsobom výkony Jána Budaja pripomínajú práve tie vratné automaty, pri ktorých sa tak rád fotí. Nič vlastné nevyrobia. V lepšom prípade len posunú ďalej, čo spravili iní. V horšom prípade sa zaseknú.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].