Prípad Dominika Feriho ukazuje, že násilníkom môže byť naozaj každý a obete stále dostatočne nechránime

Na Slovensku by sme ťažko hľadali mladého politika, ktorý by bol taký populárny ako český exposlanec Dominik Feri.

V čase zvolenia do poslaneckej snemovne mal len 21 rokov, popritom študoval právo na Karlovej univerzite, prednášal na stredných školách a bol hviezdou Instagramu s miliónom sledovateľov. Práve tu popularizoval dianie v snemovni cez príspevky s typickým žltým pozadím a výkričníkom v čiernom trojuholníku.

Vďaka svojej schopnosti pracovať so sociálnymi sieťami mal byť hlavnou tvárou kampane koalície Spolu vo voľbách do poslaneckej snemovne v roku 2021. V máji toho roka však český portál Alarm a český Deník N zverejnili články, v ktorých niekoľko žien nezávisle od seba opisuje nevhodné až násilné správanie Dominika Feriho, pričom o jednom prípade ešte predtým informovala aj televízia Nova.

„Feri bol idol našich detí a jeho prípad bol veľký zlom. Uvedomili sme si, že aj v poslaneckej snemovni môže sedieť niekto podozrivý so sexualizovaného násilia. A hoci je mladý, populárny a prezentuje sa ako liberálny, môže mať potrebu si mocensky podmaňovať ženy,” hovorí o vplyve prípadu na spoločnosť psychoterapeutka Natália Schwab Figusch.

Feri hneď po zverejnení prvého textu Alarmu a Deníka N rezignoval na post poslanca. Viac ako rok a pol nato, 14. februára 2023, dorazil na prvé súdne pojednávanie, v ktorom je obžalovaný z dvoch znásilnení a jedného pokusu, pričom v jednom prípade ide o neplnoletú obeť. V prípade dokázania viny mu hrozí desaťročné väzenie.

Aké následky mal tento prípad na českú spoločnosť a čo riskujú obete sexualizovaného násilia, vysvetľujú novinári Apolena Rychlíková a Jakub Zelenka, ktorí svedectvá žien zverejnili, a psychoterapeutka Natália Schwab Figusch, ktorá sa venuje obetiam sexuálneho násilia.

V texte sa dočítate:

• v čom je prípad Dominika Feriho zlomový;
• prečo sú jednotlivé výroky Feriho obhajoby problematické a ako podporujú mýty o sexualizovanom násilí;
• prečo nám ideál dokonalého sveta bráni uveriť ľuďom, ktorí zažili násilie;
• ako prípad zmenil pohľad na to, ako vyzerá násilník a obeť, ale takisto debatu o definícii znásilnenia.

„Pozornosti od žien som mal dosť“, „nie je na tom psychicky dobre“ a ďalšie mýty v obhajobe 

Hoci rátame s prezumpciou neviny, už počas prvého súdneho pojednávania sa Dominik Feri obhajoval výrokmi, ktoré podporujú niekoľko mýtov o páchateľoch a obetiach sexualizovaného násilia.

„Dominik Feri zvolil vo svojej obhajobe tri vetvy. Prvou z nich je snaha zastrašiť ďalšie potenciálne obete aj svedkov. Využíva, že časť jeho súdu je verejná, zatiaľ čo ženy z pochopiteľných dôvodov vypovedajú neverejne. Všetko, čo sa médiá dozvedia, je v réžii Dominika Feriho, a mali by sme si to uvedomiť,” hovorí Apolena Rychlíková.

Feri sa počas svojej obhajoby rečnícky pýtal, prečo by niekoho nútil k sexu násilím. „Hovorím s plnou pokorou, že som netrpel nedostatkom pozornosti od žien, aby som si musel vynucovať pozornosť násilím,“ hájil sa Feri počas prvého pojednávania. Ďalej si kládol otázku, načo by na jednej zo žien praktikoval orálny sex, keď „by z toho nič nemal“.

Psychoterapeutka Natália Schwab Figusch však vysvetľuje, že pri sexualizovanom násilí nejde o samotný sex ako skôr o moc, ktorú môže páchateľ nad obeťou uplatniť. „Je to podobný výrok, ako keď poviete, že niekto, kto už má miliardu na účte, nepotrebuje viac. Ak je niekto opojený peniazmi, bude chcieť stále viac. A podobne je to aj s uplatňovaním moci nad druhými,” dodáva.

Feri sa ďalej vo svojej obhajobe snažil znehodnotiť aj výpoveď jednej zo žien vzhľadom na jej psychické problémy. „Účelovo vyťahuje na svoju obhajobu segmenty zo spisu, ktoré sa mu hodia. Jednou z jeho stratégií je aj poukazovanie na zlé psychické zdravie žien so snahou znedôveryhodniť ich,” hovorí Apolena Rychlíková.

„Spochybňovanie psychického stavu obetí je jednou z najčastejších taktík, hlavne pokiaľ ľudia nevedia, čo konkrétna psychická porucha zahŕňa. Poruchy príjmu potravy alebo niektoré poruchy osobnosti nemôžu determinovať, ako obeť vníma zneužitie,” dopĺňa Schwab Figusch.

Feri sa takisto obhajuje tým, že jedna zo žien s ním bola naďalej v kontakte cez Messenger, čo je podľa neho zvláštne v prípade, že bola obeťou znásilnenia.

„Podobné reakcie mávajú obete násilia vo vzťahoch,“ hovorí Natália Schwab Figusch. „Tie si až postupne uvedomujú, čo sa v skutočnosti udialo. Môžu sa prostredníctvom následnej komunikácie ubezpečovať o tom, že páchateľovi na nich predsa len záleží a nepoužil ich iba na vlastné sexuálne uspokojenie. Nie je to však dôkazom toho, že sex prebehol v poriadku a dobrovoľne,“ objasňuje psychoterapeutka.

Prečo vinu mnohí hľadajú v obeti

Bagatelizovanie násilia, senzáciechtivé titulky o prípade, ale aj správanie polície či hodnotenia ľudí na sociálnych sieťach vedú k sekundárnej alebo druhotnej viktimizácii. Obetiam sa vtedy podľa Natálie Schwab Figushovej znova vybavujú nepríjemné zážitky a okolnosti z priebehu aktu a po ňom.

„Následkom posttraumatickej stresovej poruchy sa vyhýbajú situáciám, ktoré vyvolávajú flashback na násilie, pocity úzkosti a strachu spojené s udalosťou. Z veľkých extrovertiek sa stávajú utiahnuté ženy. Zároveň majú pocity hanby a viny a rovnako pocity ohrozenia a strach zo znemožnenia sa,“ vysvetľuje.

Práve hodnotenie, nedôvera a komentáre zo strany okolia podľa odborníčky odrádza obete sexualizovaného násilia, aby páchateľa nahlásili, najmä ak ide o vysokopostaveného človeka. V Česku sa podľa údajov neziskových organizácií udeje ročne minimálne 12-tisíc znásilnení, z toho len 700 je nahlásených.

Prečo však naďalej niektorí nechcú obetiam veriť, prípadne majú tendenciu znevažovať ich počínanie?

„Každý z nás má predstavu ideálneho sveta. Znásilnenie v rámci vzťahu alebo so známym páchateľom ideálu dokonalého sveta odporuje. Neoboznámení ľudia preto hľadajú vinu v obeti,“ vysvetľuje Schwab Figusch s tým, že ľudia často obviňujú obete z naivity alebo z nedostatočnej „duchaprítomnosti“, neschopnosti sa brániť či ohlásiť čin na polícii.

„Spýtajme sa sami seba, s koľkými obeťami sexualizovaného násilia sme v živote do hĺbky hovorili, koľko ich máme nablízku a koľko kníh sme o tejto téme prečítali. Skúsme si potom predstaviť, že by so sympatickým násilníkom išla naša sestra, sesternica, dcéra alebo partnerka. Poznáme už len koniec príbehov o násilí, ale nevieme, čo by sa udialo, keby vtedy reagovali inak,” dodáva.

Podľa novinára Zelenku sú navyše krivé obvinenia zo sexualizovaného násilia veľmi vzácne a predstava, že by sa v prípade Feriho toľko žien dohodlo, že ich znásilnil, by bola veľká štatistická odchýlka.

„Je fatálnou chybou myslieť si, že obeť z nahlásenia útoku profituje,“ dodáva Schwab Figusch.

Vyzradenie identity je nočnou morou obetí

Podľa novinárov, ktorí sa prípadu venovali, aj psychoterapeutky môže dôveru obetí pri ohlasovaní sexualizovaného násilia ešte viac znížiť aj Feriho mediálny výstup pred utorkovým súdom. Exposlanec v ňom vyzradil mená obetí. Konkrétne šlo o dve ženy, ktorých prípady neboli posunuté na súd, no ich výpovede sú súčasťou súdneho spisu. Feri pri jednej zo žien uviedol okrem celého mena aj profesiu a dodal, že jej svedectvo je „už vyvrátené“.

„Toto je nočná mora obetí, ktoré sú následkom posttraumatickej stresovej poruchy oveľa viac izolované. Keď sa ich identita zverejní, prežívajú strach z reakcií verejnosti, hodnotenia a z toho, že ich budú ľudia vnímať len ako obeť konkrétneho násilníka,“ hovorí Natália Schwab Figusch.

Exposlancovho výroku o „vyvrátenom“ svedectve sa navyše chytilo niekoľko diskutujúcich na internete s tým, že ak je prípad vyvrátený, ženy sa dopustili krivej výpovede. Podľa novinára Zelenku však polícia v súčasnosti nevyšetruje žiadne krivé obvinenia zo strany žien a podnet nepodal ani samotný Feri.

„Tých päť prípadov mohlo byť odložených z rôznych dôvodov. Štátna zástupkyňa ani polícia však netvrdia, že sa nestali. Mohli byť odložené aj preto, že tam bola dôkazná núdza a nesplňovali definíciu znásilnenia, ako ju pozná české právo,“ vysvetľuje Zelenka.

„Definícia znásilnenia v Česku nestojí na nesúhlase ako v niektorých západných krajinách. Stále je vyžadovaný aktívny odpor obetí. Štátna zástupkyňa podľa mňa síce postupovala konzervatívne, ale určite tam podľa nej nič nenaznačuje tomu, že by ženy hovorili nepravdu,” dodáva Apolena Rychlíková.

Prípad ukázal, že násilie nečíha v kríkoch

Feriho kauza pomohla ešte viac otvoriť tému redefinície znásilnenia, aktuálne ju riešia experti na stretnutiach v poslaneckej snemovni. Súčasná formulácia napríklad neráta so zamrznutím ako prirodzeným obranným mechanizmom obete.

Podľa Zelenku má k tomu šancu prispieť aj Feriho bývalá domovská strana TOP 09, ktorej reakcie na jeho správanie boli spočiatku veľmi bagatelizujúce. „Strany v programovom vyhlásení vlády deklarovali, že sa chcú venovať redefinícii znásilnenia. Viem, že riešia zložité situácie v súvislosti s vojnou na Ukrajine a energetickou krízou, ale aj na toto nastal čas,” tvrdí.

Feriho prípad zmenil stereotypný pohľad na násilníka ako niekoho neznámeho, kto číha v tme v kríkoch. Takýchto prípadov je podľa terapeutky Schwab Figuschovej len približne 15 percent, vo zvyšných prípadoch obete svojich útočníkov poznajú.

„Otvorilo to diskusiu o tom, že každý je schopný spáchať sexualizované násilie bez ohľadu na spoločenskú vrstvu a že nikto nesmie byť chránený pred stíhaním na základe svojho spoločenského postavenia,“ hovorí psychoterapeutka.

„Veľkým zlomom bolo, keď polícia svedectvá žien preverila a došla k záveru, že minimálne tri prípady by mali smerovať na súd, a posvätila to štátna zástupkyňa. Už to nebola len informácia z médií, ale aj krok inštitúcií, ktoré majú v spoločnosti dôveru,“ dopĺňa novinár Zelenka.

Feriho prípad podľa Rychlíkovej zmenil aj samotné médiá. Začali viac upozorňovať na témy sexualizovaného násilia v akademickom, ale aj novinárskom prostredí. Obaja novinári však varujú pred nerešpektujúcim prístupom, senzačným necitlivým jazykom, nedostatkom odborného pohľadu či nekritickým preberaním výrokov ľudí obvinených z násilia, čo môže obete opätovne traumatizovať.