Bol som v meste, kde dali názov kresťanstvu. Po zemetrasení je Antiochia v ruinách
Sú mestá, ktoré vás v snoch a spomienkach navštevujú častejšie ako vy ich. Turecká Antakya, dnes mesto duchov, je presne tento prípad.
Najničivejšie zemetrasenie v histórii Turecka a Sýrie si vyžiadalo najmenej 41-tisíc obetí. V ruinách ostala okrem zmarených životov aj pamäť ľudstva.
Keď som tam bol v roku 2015 hľadať príbehy sýrskych utečencov, obetí krutého Asadovho režimu, očarilo ma historické centrum považované za symbol náboženskej koexistencie. Chrámy gréckej pravoslávnej cirkvi vedľa sunnitských mešít. Katolícke svätostánky v blízkosti tých, ktoré patria tureckej odnoži šiitského islamu, známeho ako aleviti. A aj židovská synagóga.
Starobylú Antiochiu (dnes tureckú Antakyu) založil generál macedónskeho vojvodcu Alexandra Veľkého Seleukos I. Níkátór a urobil z nej stredisko vplyvnej seleukovskej ríše. Aj po jej rozpade si v čase vlády Rimanov udržovala významné postavenie ako jedno z najväčších miest starovekého sveta a dôležité obchodné centrum. Hrala dôležitú úlohu v kresťanských dejinách.
Práve tu, v Antiochii, sa podľa Skutkov apoštolov začalo nasledovníkom Ježiša Krista prvýkrát hovoriť kresťania.
