Balogová, Petková, Kellöová: Píšu nám, že Kuciak by sa v hrobe obracal, ale robil by len to, čo my (+ video)

Je mi nechutne a nevoľno z tých rečí, že počkajte, ešte sa uvidí, kto Kuciaka zabil a kto všetko v tom má prsty, hovorí reportérka Aktualít Laura Kellöová päť rokov po vražde novinára Jána Kuciaka. O výročí hovoria aj šéfredaktorka SME Beáta Balogová a riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Je piate výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Je to pre vás obdobie, keď častejšie myslíte na to, čo sa stalo?

Zuzana Petková: Áno, začína to podvedome tým, že cítim väčší smútok. Čoraz častejšie sa zamýšľam nad zmyslom toho, čo robím, a keď si uvedomím, že sa blíži výročie, zvyknem si pozerať staré správy od Jána, o čom sme si písali, na čom sme pracovali.

Čo sa ti vybaví najčastejšie? 

Petková: Príhoda, o ktorej stále rozprávam, lebo je taká ľudská – ako Jano niesol z Prahy materiály z Investigace.cz, išiel nočným vlakom, prišiel ráno ku mne, no nezazvonil a čakal v mraze, lebo mi nechcel zobudiť deti. Ale vybaví sa mi aj to, ako som mu pred redakciou dávala dokumenty ku kauze Donovaly, vratky DPH, nitky smerovali ku Kočnerovi. On to potom rozoberal vo svojich textoch a pýtal sa na to na tlačovke Mariana Kočnera. V ňom to vyvolalo zlosť a následne na Jána v telefóne kričal, že bude sledovať jeho i jeho rodinu. Viem, že to nedáva zmysel, ale vždy sa zamýšľam nad tým, či by to dopadlo inak, ak by som mu tie materiály nedala.

Laura Kellöová: Nechcem hovoriť za celú redakciu. Na mojich kolegoch som si všimla, že kým tá tragédia a šok boli čerstvé, tak sme to všetci prežívali spoločne. Ale čím viac času uplynulo od tragédie, tak sa s tým každý vyrovnáva sám. Niekto si pripomína veselé príhody a spoločné zážitky z krčmy pri redakcii, iní si zvyknú takto čítať správy. Pre mňa osobne je piate výročie trochu výnimočné v tom, že prvýkrát od tragédie som to začala vnímať inak.

Nebola to obrovská bolesť z toho, že zabili jedného z nás, ale išlo o to, že s kolegyňou Annamáriou Dömeovou sme pripravovali knihu Jánových textov a k jeho najzávažnejším textom sme písali aktualizáciu – ako to dopadlo, ako je to dnes, či sú tí ľudia potrestaní. Po piatich rokoch som to konečne nevnímala ako „zavraždený novinár Ján Kuciak a Martina Kušnírová vo Veľkej Mači“, ale aspoň chvíľu som bola hlavou pri tom, že – skvelý novinár, skvelý analytik, neuveriteľne dobrý inštinkt. Triafal také veci, ktoré tu dnes máme na dennom poriadku, a všetky akcie ako Mýtnik, Očistec, Bonul, Bödörovci, Kočner. Pre mňa bolo paradoxne toto posledné obdobie skôr pozitívne, lebo vidím, že jeho práca prinášala výsledky.

Čo ste pri písaní knihy zistili? Podarilo sa kauzy dotiahnuť do konca? 

Kellöová: Mnohé áno, aj keď to nie je stopercentné. Mnohí aktéri z jeho príbehov sú dnes pred súdom alebo sú obvinení, či dokonca aj odsúdení. Príkladom je pomerne nenápadný článok z roku 2016, ktorý nevyvolal obrovský ošiaľ: Jano si všimol