Robia to inak ako ich vláda. Skupina Maďarov zbiera peniaze pre vojakov na Ukrajine, zapojiť chcú aj Maďarov na Slovensku

Skupina ľudí v Maďarsku na jar nadviazala kontakt s Fedirom Sándorom, profesorom z Užhorodu, ktorý má maďarský pôvod a bojuje za Ukrajinu. Spýtali sa ho, čím by mohli pomôcť jeho práporu.

Jeden z členov skupiny, vojenský novinár Balázs Trautmann, založil bankový účet, kam možno posielať príspevky. Na vlastné prekvapenie sa stretli s oveľa väčšou štedrosťou, ako čakali.

Prvý balík, ktorý poslali na Ukrajinu, obsahoval tri špeciálne prenosné batériové stanice, odvtedy dali dokopy tri balíky najrozličnejšieho oblečenia a prístrojov – výlučne veci, ktoré si vyžiadali vojaci.

Národná spolupatričnosť je len jednou z hybných síl toho, že chcú pomôcť; skupina pozostáva z bezpečnostných a vojenských odborníkov a pomoc vnímajú pragmaticky. „Digitálne sme si popľuli do dlaní a začali sme niečo robiť,“ hovorí Balázs Trautmann.

V rozhovore s ním sa dočítate:

• ako sa dostali od rozhovoru k spusteniu zbierky;
• akú úlohu v tom zohrávala prederavená vlajka, ktorá odkazovala na revolúciu v Maďarsku v roku 1956;
• čo všetko zatiaľ poslali vojakom bojujúcim na Ukrajine;
• prečo radi oslovujú Maďarov žijúcich za hranicami Maďarska vrátane tých na Slovensku;
• a prečo si od nich Sándor a jeho prápor pýtali aj maďarské zástavy.

Ako vznikol nápad zorganizovať zbierku?

Nebol to môj nápad, vždy sa snažím zdôrazniť, že som sa len pripojil k iniciatíve a ja som ten – spolu s jedným kolegom –, kto dáva projektu tvár na verejnosti.

Zbierku vymyslel jeden môj kolega, ktorého, žiaľ, nemôžem menovať, pretože pracuje v sfére, kde by mu to spôsobilo problémy. Zbierka sa začala v uzavretej skupine na Facebooku, ktorá sa venuje domobrane a bezpečnostnej politike. Takmer každý z tejto skupiny pracuje v oblasti, kde by na nich nevrhalo dobré svetlo, ak by sa zistilo, že sa na zbierke podieľajú ako organizátori.

V tejto skupine prebiehal rozhovor o tom, aby sme niečo spravili – a podľa maďarského zvyku sa o tom pár dní len rozprávalo, nedošlo k žiadnym skutkom. Bol som to ja, koho to prestalo baviť a založil som účet, aby sme mohli začať zbierať peniaze. Číslo účtu som zverejnil v uzavretej skupine, kde som sa ako vojenský novinár stal za posledných pár rokov dosť známym. A ľudia začali posielať peniaze.

Vtedy bolo cieľom zakúpiť vysokovýkonnú batériovú stanicu, ktorá stála 330-tisíc forintov (v prepočte vtedajšieho kurzu to bolo približne 810 eur – pozn. red.).

Mysleli sme, že sa vyzbiera trochu peňazí a zvyšok doložíme a stanicu kúpime. Počas prvých 28 hodín však prišlo na účet milión forintov.

To je približne 2450 eur. Bolo to teda oveľa viac, ako ste čakali.

Bolo to presne o 900 tisíc forintov viac, ako sme čakali. Všetci sme boli úprimne zarazení. Atomizovaná spoločnosť dôverovala prakticky neznámemu človeku – hoci tam mám meno, moja e-mailová adresa je verejná a na Facebooku som pod vlastným menom –, a verili aj tomu, že nekradneme.

Na základe čoho ste sa rozhodli, pre koho zorganizujete zbierku?

Prvotná myšlienka prišla z fotky prederavenej zástavy, ktorú spravil prápor Fedira Sándora 23. októbra, v deň výročia vypuknutia protisovietskej revolúcie v roku 1956 v Maďarsku. Sándor bol v minulosti známy ako Fedir, odvtedy sa ukázalo, že jeho oficiálne maďarské meno je Ferenc, prezývka Feďa.

Toto gesto mi padlo veľmi dobre. Dokonca som krátko predtým odišiel zo svojej predchádzajúcej práce, mal som trochu voľného času a na vojnu som dokázal hľadieť inými očami. Dovtedy pre mňa predstavovala vojenskú techniku či zostrelené lietadlá. Táto fotografia zobrazovala ľudskejšiu stránku vojny, na ktorú som nebol zvyknutý. Bolo to veľmi dojímavé, symbolické a z komunikačného hľadiska obzvlášť dobré gesto.

Aby som sa však vrátil k otázke: kupujeme len veci, ktoré si pýtajú vojaci. Odtiaľto z Budapešti nedokážeme rozhodnúť, čo potrebujú – darmo sme viacerí v skupine absolvovali povinný vojenský výcvik. Opýtali sme sa, čo potrebujú, oni nám poslali zoznam a my sa snažíme čo najskôr zaobstarať veci, ktoré na ňom sú.

Nakoľko ovplyvňuje vašu motiváciu, že robíte zbierku pre prápor, ktorého súčasťou sú aj Maďari? 

Chceme pomôcť. Uzavretá skupina, kde sa začalo so zbierkou, nie je práve prorusky naladená. Ale nie je to ani miesto, kde sa stretávajú ľudia typu „nech všetci zdochnú“, tu sa rozprávajú odborníci, ktorí sa venujú bezpečnostnej politike a vojenským záležitostiam.

Ukrajina bola napadnutá, napadlo ju Rusko, pričom porušilo viacero medzinárodných zmlúv. Na fronte bojujú aj vojaci maďarskej národnosti. Mali v sebe túžbu konať a pomôcť.

Náš člen, ktorého som spomínal na začiatku rozhovoru, a autor tohto nápadu, nadviazal prostredníctvom internetu kontakt s Feďom. Spýtal sa ho, čo by potrebovali a oni odvetili, že by potrebovali takúto batériovú stanicu, ale ak by boli tri, bolo by to ešte lepšie. Napokon sa aj našli tri batériové stanice, zakúpili sme ich a Feďa nám dal kontakt na človeka, ktorý im ich bezpečne dopravil.

Je rizikové dopraviť materiál na Ukrajinu?

To, čo robíme tu v Budapešti, vôbec nie je rizikové. Ani doprava nie je riziková, všetky veci sa naložia na minibusy, ktoré chodia na Ukrajinu pravidelne. Dávame si veľký pozor na to, aby bol každý krok zaevidovaný. Produkty odovzdávam s dokladom o prevzatí, jednu kópiu má šofér, ak by mali ukrajinskí alebo maďarskí colníci otázky, šoféri tak majú doklady o tom, čo vezú.

Naše doterajšie tri zásielky dorazili na Ukrajinu bez problémov. Na balíky napíšeme po ukrajinsky aj Feďovo meno – skopírované a vytlačené z Wikipédie – pretože vysvitlo, že ho colníci poznajú, jeho meno niečo znamená aj v ich kruhoch.

Čo všetko ste zatiaľ poslali?

Spomínané batériové stanice, drony, špeciálne oblečenie, v ktorom vojakom nie je zima: ohrievače krížov, ohrievače chodidiel, horolezecké ponožky, flísové pulóvre, na ktoré sme doma našili suchý zips, aby s tým už nemali problémy a stačilo im na ne nalepiť vhodné hodnostné označenia.

Tieto dva nové generátory Honda a uhlové brúsky Makita poslala prostredníctvom Balázsovej skupiny iná skupina a dostali aj iné dary: jeden použitý generátor Hyundai; 4 použité drony so špeciálnou prenosnou taškou. Lekárske pomôcky, šaty a potraviny poslali aj fyzické osoby.

Poslali sme nielen veci, ktoré sme zakúpili my, ale aj také, ktoré sa k nám dostali prostredníctvom zbierky. Niekto nám daroval veľký balík obväzov, sterilné plachty a lekárske pomôcky aj lečo a čili – ktoré feďovci vyslovene žiadali. Našli sa aj takí, ktorí poslali veľkú dávku salónok, oškvarkov, salámy či tucet hrubých vojenských pulóvrov.

Feďovci prosili aj o maďarské zástavy, pretože tie, ktoré mali, si od nich vypýtali iní.

Kto si ich vypýtal?

Len si to myslím, ale viacero vecí odkazuje na to, že na oslobodených územiach zbierajú Ukrajinci predmety súvisiace s oslobodením pre múzeá a aj maďarské zástavy feďovcov si mohli vypýtať s týmto cieľom, no zatiaľ je to len náš predpoklad. Preto sme im poslali aj deväť maďarských zástav.

Z našej strany však v žiadnom prípade nejde o akékoľvek zaujatie politického stanoviska, na žiadnej úrovni nerobíme vnútornú politiku. Nemáme nič do činenia s maďarskou vládou, medzi nami sú len civilisti a vôbec nás nezaujíma, kto koho volil. Toto nebolo nikdy otázkou ani v minulosti vo facebookovej skupine, ani teraz v rámci skupiny organizátorov. Doteraz nás ani nevyhľadalo žiadne politické hnutie.

A chceli by ste, aby k niečomu takému došlo?

Nie. Myslíme si, že táto akcia môže ostať autentická dovtedy, kým za nami nestojí politická moc. Zásielky posielame jednotkám, kde slúžia aj Maďari, no veľmi dôležité je, že chceme pomôcť nielen vojakom s maďarskou národnosťou, ale celému práporu.

Na flísové pulóvre sme našili suché zipsy, ktoré zodpovedajú ukrajinským hodnostiam, získali sme 70 najlepších horolezeckých ponožiek, vypýtali sme si veľkosti nôh vojakov. Neviem, či tie ponožky bude mať na nohách vojak s rusínskou, ukrajinskou alebo maďarskou národnosťou. Zakarpatská oblasť je pomerne zmiešaná, oni rozhodnú, ako využijú zbierku, my do toho nezasahujeme.

Zdôrazňovali ste svoju politickú nezávislosť, predsa sa zdá, že robíte niečo, čo sa v zásade líši od stanoviska maďarskej vlády voči Ukrajine. Ako tomu treba rozumieť, dokážete vôbec ostať nezávislými?

Ak sem musím zatiahnuť politiku, spomínal by som maximálne tú národnú. My sme sa teraz dostali na takú úroveň, aby sme sa pokúsili osloviť Maďarov za hranicami s tým, že ak chcú pomôcť, u nás sa zbierka dostane k užívateľom s „ústavnými nákladmi“ nula forintov.

Chceli by sme pomôcť, aby mohli Maďari podporovať Maďarov prostredníctvom Maďarska. Nepýtame sa však, ako zmýšľa niekto, kto posiela peniaze z rumunského Sedmohradska alebo zo Slovenska.

Zažili ste, že by chceli pomôcť aj Maďari, ktorí žijú mimo Maďarska?

Prišla spätná väzba. Najviac nás prekvapilo, že doteraz neprišla žiadna negatívna odozva. A to je zarážajúce, lebo robíme vec, ktorá sa naozaj líši od maďarskej politiky.

Vedome sa nezaoberáme domácou politikou a tým, že pomáhame formácii, v ktorej sú aj maďarskí vojaci. Dali sme tomu tvár maďarského vojaka, vystúpili sme z rámca tradičného ponímania maďarskej politiky. Aj preto si myslím, že dokážeme osloviť Maďarov za hranicami.

Rozdelenosť politiky v Maďarsku sa silno ukázala aj medzi Maďarmi na Slovensku. Rátali ste s tým?

Áno, boli sme si toho vedomí, a aj preto sa snažíme držať ďalej od politických strán. Neočierňujeme, sme civili, ktorí si digitálne popľuli do dlaní a začali niečo robiť. Zatiaľ to funguje.

V Maďarsku sa vám venovalo už viacero novín, no v médiách blízkych vláde niet ani stopy po tom, čo robíte. Čo za tým môže byť?

To, že sa nechceme zaoberať domácou politikou, znamená tiež, že v danom prípade sa porozprávam rovnako s novinármi provládneho denníka Magyar Nemzet alebo provládneho portálu Origo. Veľmi rád by som veril, že dokážem dať nabok vlastné osobné presvedčenie, pretože takéhoto rozhovoru sa nezúčastňujem ako Balázs Trautmann, ktorý má určitý politický názor, ale ako jeden z organizátorov politicky nezávislej skupiny. Nikoho neodmietneme.

Môže sa vôbec v provládnych mediálnych kruhoch stať, že by vás vyhľadali?

Pravdepodobne nie, ale sme otvorení a kontaktovať nás je ľahké.

Zdá sa, že najsilnejšie žijúci obraz o Ukrajine je v Maďarsku ten, že ide o krajinu, kde je maďarská menšina najviac utláčaná, a tento obraz dokáže pretvoriť aj posudzovanie konfliktu. Nakoľko je to podľa vás v Maďarsku typické?

Ja osobne nie som zainteresovaný, no skupina organizátorov má viacero členov, ktorí majú korene v Zakarpatsku a aktívne. V hlavách Maďarov sa mieša veľa vecí, čo sťažuje vytváranie objektívneho obrazu, dokonca sa odvážim povedať – ak človek žije v Maďarsku, ako jednoduchý konzument médií si nemôže vytvoriť objektívny obraz o situácii v Zakarpatsku.

Ja som sa napríklad veľa rozprával s jedným členom skupiny o otázkach súvisiacich s jazykovým zákonom a zákonom o vzdelávaní na Ukrajine a vtedy som zistil veľa vecí. Lenže on bol právnik a zo Zakarpatska, kým ja som sedel doma a bol som zvedavý. Nedá sa ísť za každým konzumentom médií v Maďarsku a posadiť k nemu odborníka, aby mu vysvetlil, o čo ide.

Myslím si, že sa tu dajú rozlíšiť dva druhy zodpovednosti: prvý je ten, čo sa objavuje v médiách – čo majú na svedomí aj novinári a hovorím to ako novinár –, a druhým je to, že verím v individuálnu zodpovednosť. Aj ja som zodpovedný za to, z akých zdrojov sa informujem.

Každý človek zodpovedá za vlastné skutky vrátane toho, aký mediálny obsah konzumuje. Ten môj je veľmi rôznorodý, pretože som zvedavý, aké rozličné stanoviská sa v danej otázke objavia v médiách. Na základe toho sa pokúšam poskladať vlastné stanovisko. Nie je isté, že pokryje skutočnosť, no lepší prístup som ešte nevymyslel.

Zlepšuje podľa vás to, čo robíte, obraz, ktorý si Ukrajinci vytvorili o Maďaroch? 

Keď sme spustili zbierku, jedným z našich najdôležitejších odkazov bolo, že nerobíme zbierku pre maďarských vojakov, ale pre prápor, v ktorom slúžia aj maďarskí vojaci. Nesústredili sme sa na veľmi úzky, špecifický záber, ale na jednu vojenskú jednotku, kde sú aj Maďari.

Myslím si, že okrem neoficiálnej politiky sa dá spraviť pre uzmierenie veľmi veľa. Určite neexistuje čierno-biely obraz: že dobrí sú Maďari a zlí sú Ukrajinci alebo opačne. Je to veľmi nepresné zjednodušenie veci.

Ja verím v to, že touto malou akciou – a chcel by som zdôrazniť, že nie sme jediná skupina, ktorá sa venuje zbierkam, je ich viacero – dokážeme trochu posunúť posudzovanie dvoch strán pozitívnym smerom.

Ten, kto Ukrajincov veľmi nenávidí, ich pravdepodobne pre toto nebude neznášať menej. Nie je isté, že Ukrajinci, ktorí veľmi nenávidia Maďarov, pretože ich platí Viktor Orbán alebo sú proruskí atď., nás budú mať radšej.

Ale ak vojaci tohto práporu doma povedia, že od Maďarov dostali ponožky a nebolo im zima na nohy, a tým sme trochu vedeli „uhladiť“ posudzovanie Maďarov, už budeme spokojní – okrem toho, že títo vojaci vojnu prežili a nebolo im zima.

Boli ste aj v ukrajinskej televízii. Išlo o reláciu na celoštátnom kanáli? 

Bol to celoštátny maratón, v každej ukrajinskej televízii šiel rovnaký program, v ktorom ukázali aj feďovcov, hovoril v ňom aj môj kamarát Gáspár Kerekes-Nagy, on je ďalším členom skupiny, ktorý vystúpil na verejnosti. Počas týchto desiatich minút ich sledovala celá Ukrajina. Pre nás bolo obzvlášť dobré, že sme videli, že je Feďa ešte nažive. Jedna z našich veľkých obáv je, že ho zastrelia. Ak by sa mu niečo stalo, robili by sme to aj naďalej, no veľmi by sme chceli, aby to celé prežil. Aby som sa však vrátil k otázke, áno, toto vysielanie sledovala celá Ukrajina.

Takže sa môže stať, že takto bude mať vaša iniciatíva väčší vplyv na vnímanie Maďarov? Aj ukrajinskí moderátori spomenuli, že je zaujímavé vidieť, že pomoc prichádza od Maďarov, pričom maďarská vláda sa stavia k Ukrajine celkom inak.

My vkladáme do tejto práce naše úsilie, tvár a peniaze, pod tým mám na mysli celú komunitu, skutočné činy tisícok ľudí. Pre nás je komunikácia nástrojom, aby sme dokázali rozšíriť kruh darcov a mohli ukázať, čo robíme. Celé to robíme veľmi transparentne: každý deň zverejníme stav bankového konta, po každej zásielke vyúčtujeme každú položku. Nemáme organizačný výbor, honorár, nič také.

Ukrajinci môžu vidieť, že sa tu deje vec, ktorú robíme my, civili. Toto je hádam dôveryhodné aj pre nich.

V akom stave je momentálne zbierka?

Na doteraz poslané balíky sme minuli 8,7 milióna forintov a momentálne je na účte 15,3 milióna forintov, z čoho jednu časť sme už vyčlenili na nasledujúci balík. (Teda minuli približne 22 tisíc eur a teraz majú k dispozícii približne 39 tisíc eur. Toto je stav zo začiatku februára – pozn. red.)

Veľkým impulzom pre zbierku bolo, keď vás podporili dve populárne stránky na Facebooku, ktoré sa venujú politike, konkrétne Diétás Magyar Múzsa a KARD blog.

Áno, oni nás poznali už v minulosti, sledovali naše akcie, spočiatku si opatrne držali odstup, a keď videli, že sme maximálne korektní, postavili sa za nás po druhom odoslanom balíku.

Zbierke to dalo obrovský impulz, prišla obrovská vlna príspevkov. Odvtedy sa to zmiernilo, ale s tým sme aj rátali. Aj preto si dávame pozor na to, aby sme dary využili efektívne. Jednám sa, pýtam si zľavu, usmievam sa, klebetím.

Stalo sa, že nám jedna firma povedala, že by nám veľmi radi dali zľavu, ale bolo by to možné len v prípade, ak by sme boli organizácia, u fyzických osôb to nefunguje. Na mnohých miestach sme však dostali zľavu alebo nám tovar dali za veľkoobchodnú cenu.

Takéto niečo sa nám stalo práve v Bratislave, teda už máme aj kontakt na Slovensku. Jeden bratislavský horolezecký obchod nám dal zľavu na 70 kusov špeciálnych horolezeckých ponožiek. Pravdepodobne sa to oplatilo aj im, ale radi nám pomohli. Aj oni mali nad dverami vyloženú ukrajinskú vlajku, takže sme ľahko našli spoločnú reč.

Nemysleli ste na to, že by ste sa pretransformovali na oficiálnu organizáciu?

Mysleli sme na to, dokonca sme sa o tom aj rozprávali. Myslím si však, že nám dáva určitú dôveryhodnosť, že nie sme nadácia. V Maďarsku sa k slovu nadácia viaže veľmi veľa negatívnych vecí. Kurátori, honoráre, účtovníci, nablýskané autá alebo kto je koho známy. My sa tomu vieme vyhnúť. Sumu 14 miliónov forintov ešte dokážem spravovať na vlastnom účte. Nie je isté, že by som to dokázal aj s miliardou forintov.

Teraz ešte nie sme takí veľkí, aby sme túto organizačnú zmenu podstúpili, ale možno je riešením z dlhodobého hľadiska práve toto. Lenže organizácia si už vyžaduje plný pracovný čas viacerých ľudí, potrebuje zamestnancov, ktorých musí zaplatiť. My zatiaľ zbierame peniaze výlučne na to, čo si prosia feďovci. Všetko robíme vo voľnom čase, z darov nepokrývame ani náklady na benzín. Podľa mňa od nikoho nemožno očakávať, aby jeho peniaze nešli do zbierky, ale aby financoval aj samotnú akciu.

Dokedy plánujete pokračovať v zbierke?

Naše dlhodobé plány vyzerajú tak, že by sme pokračovali aj po vojne a podporovali občianske projekty, znovuvybudovanie infraštruktúry či výstavbu ihrísk, škôl, knižníc a lekárskych ordinácií.