Denník N

Biele Vianoce často neboli ani v minulosti, je to stereotyp z rozprávok a reklám

Úspešnú vianočnú reklamu Kofoly nakrútili už v roku 2003, prasiatko bolo pravé, sneh umelý.
Úspešnú vianočnú reklamu Kofoly nakrútili už v roku 2003, prasiatko bolo pravé, sneh umelý.

Z ARCHÍVU DENNÍKA N: Podľa jednej teórie sa predstava bielych Vianoc zrodila z amerických pohľadníc so Santa Clausom, ktoré sa v druhej polovici 19. storočia posielali aj do Európy.

Televízne Vianoce už niekoľko rokov vyzerajú rovnako. Spoločnosť Kofola nasadí slávnu reklamu, kde sa otec s dcérkou vyberú kradnúť stromček. V zasneženom lese narazia na diviaka, čo má zákazníka motivovať na nákup nealkoholického nápoja.

Okrem toho má úspešná reklama ešte jeden, tak trochu nechcený dôsledok. Pomáha udržiavať predstavu, že sneh a Štedrý deň patria k sebe.

Má však každoročné očakávanie bielych Vianoc, vystriedané každoročným sklamaním, aj reálny základ? Meteorológia hovorí, že nie. Aspoň pokiaľ žijete v Bratislave či Košiciach.

„Biele Vianoce sú skutočne akýsi mýtus. Meteorológia pracuje s termínom ‚vianočný odmäk‘, ktorý sa u nás pravidelne opakuje,“ vysvetľuje Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Laicky povedané: okolo polovice decembra môže napadnúť občas aj niekoľko centimetrov snehu. Ten sa však ešte pred Štedrým večerom stihne roztopiť.

„V menších nadmorských výškach už v posledných rokoch nejde ani o sneh. Miesto toho pár dní pred Štedrým dňom akurát husto zaprší, čo sme videli aj tento rok,“ dodáva Faško.

Sneh na Štedrý deň môžeme s istotou očakávať len v rozprávke o perinbabe.
Sneh na Štedrý deň môžeme s istotou očakávať len od Giulietty Masiny alias Perinbaby.

Staršie ročníky možno majú pocit, že v detských rokoch sa Štedrý deň spájal so sánkovačkou a s prechádzkami po praskajúcom snehu. Lenže štatistiky aj v tomto prípade ukazujú niečo iné.

„Ak si zoberieme čísla od roku 1951, tak vidíme, že v Košiciach bola pravdepodobnosť výskytu snehovej pokrývky na Štedrý deň 44 percent. A v Bratislave iba 33 percent,“ spresňuje Faško.

Zdroj – SHMÚ

Výrazne lepšie na tom, prirodzene, boli ľudia v horských oblastiach. Hoci ani tu sa snehu nedočkali vždy.

„Napríklad aj v takom Poprade bola pravdepodobnosť výskytu snehu za posledných šesťdesiat rokov na úrovni 68 percent,“ dodáva Faško. 

Zdroj – SHMÚ

Tento fenomén potvrdzujú aj pranostiky. Tá najznámejšia o Kataríne na blate/na ľade a Vianociach na ľade/na blate, ešte dáva bielym Vianociam šancu päťdesiat na päťdesiat.

Tie menej známe to vidia jednoznačne. „Poznáme napríklad pranostiku: Na Adama a Evu čakajme odlevu. Tá naráža práve na fenomén vianočného odmäku,“ hovorí klimatológ Pavel Matejovič, autor knihy o zimách v období 1500 až 2010.

Český klimatológ a filozof Václav Cílek dokonca v tejto súvislosti hovorí o akomsi „sebanaplňujúcom sa sklamaní“. 

Zdroj – SHMÚ

Štedrý deň má smolu, že pripadá na december, teda na najteplejší zimný mesiac. Pokiaľ má totiž prísť snehová nádielka, často prichádza až v januári. Aspoň pokiaľ ide o nižšie položené oblasti.

Tak to dokonca bolo aj počas niektorých slávnych zím v histórii. Príkladom je zima z rokov 1783 a 1784, počas ktorej napadlo toľko snehu, že po nej v Európe nasledovali obrovské povodne označované ako päťstoročné.

„Zo záznamov pedagóga a opáta Johanna Ignaza von Felbigera vieme, že aj vo vtedajšej Bratislave napadol sneh až v polovici januára. Do tohto času hovoril doslova o suchej zime,“ uvádza klimatológ Marián Melo z Univerzity Komenského.

Pravdepodobnosť výskytu súvislej snehovej pokrývky na vybraných staniciach na Slovensku za obdobie 1961-2010 podľa publikácie Pavla Matejíčka Zima A.D. 1500-2010
Pravdepodobnosť výskytu súvislej snehovej pokrývky v percentách na vybraných staniciach na Slovensku za obdobie 1961 – 2010 podľa publikácie Pavla Matejoviča Zima A. D. 1500 – 2010

České Hospodářské noviny vlani pripomenuli, že jezuita a jeden z prvých českých meteorológov Antonín Strnad už koncom 18. storočia opisoval december ako mesiac chudobný na sneh.

„Tento posledný mesiac je medzi všetkými najkalnejší a najpochmúrnejší. Býva viac ako z polovice mierny alebo mokrozimavý. Zistené bolo, že december dával viac dažďov než snehu,“ písal Strnad pred viac než dvesto rokmi.

Na Slovensku si preto skutočne zasnežené Vianoce dlhodobo užívali hlavne ľudia z vyššie položených regiónov na severe, ako je Orava alebo Liptov.

„V období decembra k nám sneženie prinášajú fronty postupujúce od severozápadného Atlantiku smerom do Ruska. Pokiaľ zasiahnu naše územie, zasiahnu, prirodzene, severné okresy,“ vysvetľuje Faško.

Zimu rád maľoval Josef Lada, dokonca častejšie než jarné motívy.
Český výtvarník Josef Lada maľoval zimu dokonca častejšie než jarné motívy.

Odkiaľ sa teda predstava bielych Vianoc vlastne zobrala? Posledné roky až desaťročia je „vinník“ vcelku známy. Obrázky zasneženej krajiny nám podsúva dekorácia v obchodných domoch, spomínané televízne reklamy či Libuše Šafránková, cválajúca závejmi v rozprávke Tri oriešky pre Popolušku.

Pred nimi zase túto úlohu plnili napríklad vianočné pohľadnice českého výtvarníka Josefa Ladu, tiež tradične bohaté na sneh.

Na Slovensku bola situácia jednoduchšia v tom, že tradície sú často spojené s hornatým stredným Slovenskom, kde je sneh častejším javom. „Ak si zoberiete rôzne žánrové obrázky krajiniek, väčšinou sú spojené s ľudovými tradíciami Liptova, Oravy, Horehronia a ďalších hornatých oblastí, ktoré akoby reprezentovali celé Slovensko,“ poznamenáva Matejovič.

Napriek tomu je aj v slovenskom umení možné nájsť viac obrazov s vianočnými motívmi, kde po snehu niet ani stopy. Príkladom je olejomaľba Vianoce od Miloša Alexandra Bazovského z roku 1936, ktorá znázorňuje zimu, ako ju poznáme aj zo začiatku 21. storočia.

SVK_SNG.O_109
Matka s dieťaťom v prostredí a okrovej farebnosti v olejomaľbe Vianoce z roku 1936 od Miloša Alexandra Bazovského. Sneh však chýba. Viac slovenských diel s témou Vianoc si môžete pozrieť na stránkach webumenia.sk.

Ešte zaujímavejšia je situácia vo svete. Zahraničné teórie o pôvode bielych Vianoc majú občas až prekvapivé závery.

České Hospodářské noviny vlani napísali, že podľa švajčiarskej klimatologičky Martiny Rebetezovej sú všetkému na vine Američania. Lepšie povedané, všetko spôsobili americké vianočné pohľadnice, ktoré sa v druhej polovici 19. storočia dostali aj do Európy.

„Karty s idylickou zasneženou krajinou a Santa Clausom posielali americkí imigranti príbuzným do Európy a z bielych Vianoc sa tak stala súčasť marketingovej stratégie a všeobecného očakávania,“ poznamenal denník.

Bruna McGuire christmas dog postcard front
Na starých vianočných pohľadniciach bolo snehu vždy dosť, prvé z nich sa objavili v 60. rokoch devätnásteho storočia.

Inokedy sa zásluhy pripisujú viktoriánskemu Anglicku. V Londýne v prvej polovici 19. storočia totiž bývalo výrazne chladnejšie než dnes a Temža pravidelne zamŕzala.

Do jednej z takýchto zím napísal Charles Dickens svoju dodnes známu poviedku Vianočná koleda o lakomom pánovi Scroogeovi (Držgrošovi), ktorému sa na Štedrý deň zjavia traja duchovia a pomôžu mu otvoriť oči. Opis vianočnej atmosféry zodpovedá našim predstavám. „Ani chlad, ani horúčava na pána Scroogea nevplývala. Žiadny vietor nemohol byť ostrejší, žiadna snehová fujavica nemohla byť horšia, než bol on sám,“ písal Dickens.

Klimatológ Pavel Matejovič sa zase domnieva, že obrázok zasnežených Vianoc sa k nám mohol dostať aj zo Švédska. „Je známe, že Švédi počas tridsaťročnej vojny priniesli do Nemecka tradície spojené s vianočným stromčekom, ku ktorému sneh prirodzene patrí. Po nejakom čase sa táto tradícia dostala aj k nám.“

2062
Flámsky maliar Pieter Brueghel si zasnežené kopce, lepšie povedané i kopce samotné, v blízkosti pobrežia vymyslel.

Nech už bola zima akákoľvek, ani v minulosti nebolo výnimkou, že by si známi i neznámi umelci sneh vo svojich dielach domýšľali.

Dôvod mohol byť estetický: biela krajina na výjavoch pôsobí príjemnejšie i zaujímavejšie než fádna decembrová šeď. „Navyše biela je aj symbolom čistoty, čo sa hodí zvlášť k Vianociam,“ poznamenáva Matejovič.

Napríklad flámsky maliar Pieter Brueghel v roku 1565 zasadil svoje známe dielo Lovci na snehu do čarovnej horskej krajinky. „Neskoršími expertízami sa prišlo na to, že krajina z tohto obrazu v skutočnosti neexistuje,“ dodáva Matejovič.

Čo je situácia, s ktorou aj po takmer päťsto rokoch pracuje moderný marketing. Koniec-koncov, aj v slávnej vianočnej reklame na Kofolu je sneh len umelý.

Slovensko

Teraz najčítanejšie