Rehoľná sestra: Dobrú sexuálnu výchovu môžu robiť aj kresťanskí odborníci, bojíme sa toho, čo nepoznáme
Sestra Agnieszka Ewa Jarkowska sa roky venuje osvete o sexuálnom zneužívaní a príbuznú tému študovala aj v Ríme na Pápežskej Gregorovej univerzite. Je presvedčená, že sexuálna výchova, ktorá dieťa naučí pomenovať jeho telo, rozumieť mu a hovoriť o ňom bez ostychu, je dobrou prevenciou zneužívania.
V roku 2019 bola pri zakladaní Centra na ochranu maloletých, ktoré malo byť pre obete zneužívania možnosťou, ako svoj prípad bezpečne nahlásiť cirkevným orgánom. Fungovanie centra sa však časom zmenilo, Jarkowska sa z neho stiahla a dnes robí školenia a prednášky v Česku a na Slovensku na vlastnú päsť.
Pre mnohé obete sexuálneho zneužívania je dôveryhodnou odborníčkou, preto ju priamo kontaktujú, no keďže cirkev o jej služby nemá záujem, sprevádza ich vo voľnom čase. „Je to trocha aj o tom, ako sa na to pozerá cirkev. Ak by sa na to nepozerala ako na niečo vedľajšie, ale ako na prioritu, dala by si záležať na tom, aby mali tím ľudí a človeka, ktorý ich bude viesť. Pápež dokonca v dokumente napísal, aby na to vyhradili aj financie a túto službu odborníkom zaplatili. A to sa na Slovensku nedeje,“ hovorí Jarkowska.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo je za sexuálnu výchovu už od škôlky a ako v tom veku vyzerá;
- prečo nesúhlasí s biskupom Oroschom, ktorý zakázal detskú knihu o ľudskom tele;
- ako funguje nahlasovanie zneužívania v katolíckej cirkvi;
- ako sa dostala na Slovensko.
Dobrou prevenciou sexuálneho zneužívania je podľa vás sexuálna výchova. Vy ste ju v Poľsku na škole mali?
Nie.
Chýbala vám?
Nikomu v tých rokoch ani nenapadlo, že by to mohlo byť užitočné. Ani v rámci iných tém sme sa nevenovali sexualite alebo hraniciam vo vzťahoch.
Povedali ste si niekedy, že by sa vám tieto informácie zišli, ak by ste ich v škole dostali?
Sexuálna výchova by sa mala začať v rodine už v ranom detstve. Znie to možno strašidelne, ale nie je to výchova k sexualite, skôr spoznávanie svojho tela a jeho hraníc. Každé dieťa by malo ísť do sveta s medicínsky správnou informáciou o ľudskej sexualite, ktorá je primeraná veku, všetko v súlade s hodnotami a vierou jeho rodiny.
Mnohí si pri výraze sexuálna výchova predstavia navliekanie kondómu na banán.
Presne tak. A hneď to považujú za strašidelné a zahanbujúce. Keď som študovala ochranu maloletých v Ríme, nevenovali sme sa priamo sexuálnej výchove, ale mala som spolužiačku z Filipín, ktorá hovorila, že majú fantastický program, ktorý sa začína už v škôlke a v ktorom deti učia, že Boh stvoril svet a spolu s ním aj človeka, jeho telo, ktoré nejako vyzerá. A každý rok to o čosi rozšíria. Preberú s dieťaťom vzťahy, hranice, komunikáciu. Dieťa ani nevníma, že je to sexuálna výchova. Takto by k tomu mali pristupovať aj rodičia, ale veľakrát potrebujú pomoc, lebo nevedia, ako na to.
Pretože ani oni nemali v škole sexuálnu výchovu.
Áno. Základom je, aby dieťa naučili pomenovať časti tela. Rovnako prirodzene, ako ho učíme, že toto je tvoje oko a noha, by sme mali pomenovať aj intímne časti. Pre dieťa slová prsia, penis a vagína nemajú negatívny alebo zahanbujúci význam. Dokáže sa ich prirodzene naučiť. Mať presný a zrozumiteľný jazyk o všetkých častiach tela, konkrétne genitáliách, je ochranným faktorom pri prevencii sexuálneho zneužívania.
Prečo je to dôležité?
Dieťa dostáva
