Špecializovaný trestný súd v Pezinku nezobral do väzby košického župana Rastislava Trnku, ktorého v piatok zadržali v rámci policajnej akcie Valentín. Je podozrivý z machinácií pri zákazkách župy. Ďalej ho tak budú vyšetrovať na slobode.
Do väzby však súd zobral podnikateľa a županovho známeho Richarda Redaya, ktorý dodával župe teplomery.
Trnka čelí obvineniu z pokračovacieho zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spáchaného formou spolupáchateľstva. Obvinenie súvisí so zákazkami na nákup tatroviek pre cestárov a teplomerov, ktorými sa mali kontrolovať návštevníci krajských budov počas pandémie covidu.
Keďže podľa vyšetrovateľov vznikla škoda veľkého rozsahu, Trnkovi hrozí väzenie na sedem až dvanásť rokov. V prípade je obvinených dokopy päť ľudí, zadržali šiestich.
Redaya sudca pre prípravné konanie Peter Pulman zobral do väzby pre obavu z možného ovplyvňovania svedkov – ide teda o kolúznu väzbu – a neprijal písomný sľub obvineného ani peňažnú záruku vo výške 20-tisíc eur. Sudca neuznal, že by sa dopustil ovplyvňovania, iba že existuje hrozba ovplyvňovania svedkov; dôvod preventívnej väzby uňho sudca neuznal.
V prípade župana Trnku sudca ani len nevidel dôvod na trestné stíhanie, povedal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel.
Prokurátor Kysel a aj Reday podali sťažnosť, rozhodovať tak ešte bude Najvyšší súd. Ten v najbližších dňoch definitívne povie, či podnikateľ ostane vo väzbe a či župan bude stíhaný na slobode alebo za mrežami.
Trnka odmietol novinárom odpovedať na otázky. Nasadol do auta a zo súdu odišiel. Jeho advokátka Iveta Rajtáková hovorila, že je nevinný a jeho obvinenie je nezákonné – a nie je teda dôvod, aby sa vzdával funkcie.
Napriek tomu, že sa vyšetrovanie začalo ešte pred jesennými spojenými voľbami, Trnkovi to neuškodilo a suverénne post obhájil so ziskom vyše 51 percent; aj po kauze teplomery ho podporovali strany KDH, Aliancia, Starostovia a nezávislí, Šanca a DS.
Pripomeňme si základné momenty teplomerovej kauzy, ktorú v novembri 2021 otvoril Denník N:
- Dodávateľom 205 kusov za takmer 180-tisíc eur bol županov známy, košický podnikateľ Richard Reday.
- Košická župa kúpila rovnaké teplomery ako Banskobystrický a Nitriansky kraj, no za dvojnásobnú cenu (722 eur za kus oproti 360 a 380 eurám).
- Je veľmi pravdepodobné, že súťaž bola iba kamuflovaná, vyplýva to z nálezu ÚVO.
- Keď kauzu zverejnil Denník N, Trnka podsúval výrobcovi teplomerov Miroslavovi Garajovi vymyslené odpovede, aby mu pomohol prekryť predražený nákup.
Košický kraj nakupoval teplomery počas pandémie. Išlo o bezkontaktné prechodové teplomery, namontovali ich do budov župy – na stredných školách, v kultúrnych či sociálnych zariadeniach alebo aj v sídle KSK. Po vstupe do budovy mali teplomery upozorňovať na ľudí so zvýšenou teplotou, čo mohlo pomôcť včas indikovať nákazu koronavírusom.
V nasledujúcich piatich bodoch vysvetľujeme kľúčové momenty odkrývania dôkazov v tomto prípade.
1. Teplomery „tretej generácie“ a prekvapený výrobca
Obstarávanie 205 teplomerov bolo rozdelené na tri časti. Priamo Košický kraj obstarával v decembri 2020 najprv 96 kusov, v júni 2021 ďalších 95 kusov. Zvyšných 14 kusov nakupovala jeho príspevková organizácia Správa ciest KSK (tu bola cena za kus dokonca až 787 eur).
Košický župan Rastislav Trnka obhajoval svoj nákup tým, že ich teplomery sú „modely tretej generácie“ s vyspelejším softvérom, a preto je dvojnásobná cena v poriadku. Nepredložil však nič, čo by jeho tvrdenie dokazovalo.
Kľúčové v prípade bolo, že o ňom začal otvorene rozprávať výrobca teplomerov.
O tretej generácii nie je žiadna zmienka v zmluvách, objednávkach, technických špecifikáciách či faktúrach. Z klamstva o vyššej kvalite, ktorá odôvodňuje dvojnásobné ceny, župana Trnku opakovane usvedčil výrobca Miroslav Garaj z Banskej Bystrice.

Garaj konštruoval teplomery nielen pre Redayovu firmu, ale aj pre minimálne ďalšie dve z Banskej Bystrice. Jedna z nich (Nextram) bola dodávateľom teplomerov pre Nitriansku aj Banskobystrickú župu. Samotný Garaj na margo ceny, ktorú platil KSK za tieto teplomery (722 eur za kus, s DPH je to 866 eur), Denníku N povedal:
„Ja som bol tiež prekvapený, keď som sa dozvedel, za koľko to chce predávať pán Reday. Úprimne vám poviem, toto je strašne vysoká cena za ten teplomer, 866 eur hraničí s nepredajnosťou. Od 360 do 400 eur je ideálna cena, keď rátame, že je v tom výroba, daň a každý, samozrejme, chce aj zarobiť,“ povedal Garaj.
A ako si Garaj vysvetľuje, že Košický samosprávny kraj nakupoval za dvojnásobné ceny? „To je otázka na pána Redaya. Neviem, s kým rokoval a ako dohodoval cenu.“ Na Slovensku sa dovtedy predalo viac než 700 kusov jeho teplomerov, nikdy nie za viac než 400 eur.
2. Ovplyvňovanie svedka cez emaily
Rastislav Trnka sa po článku v Denníku N, v ktorom výrobca teplomerov opisoval podozrivý postup župy, verejne blamoval tým, že Garaja navádzal klamať.
To by mohla byť podstatná skutočnosť, keď pri županovi posudzujú, či by mohol ovplyvňovať svedkov.
Pred polnocou 29. novembra 2021 poslal župan Trnka výrobcovi Garajovi dva emaily, jeden zo svojej súkromnej adresy, druhý z oficiálnej služobnej.
Od Garaja chcel, aby poprel svoje autorizované výroky pre Denník N, tým by pomohol Trnkovi pri obhajobe predražených teplomerov. Župan mu v emaile poslal vlastné otázky a zároveň aj odpovede plné evidentných lží a čakal, že mu ich Garaj spätným emailom potvrdí, akože s nimi súhlasí, aby ich Trnka mohol zverejniť. Garaja ešte aj upozornil, aby si tie odpovede prehodil „do prvej osoby jednotného čísla“.
Napriek tomu, že Garaj to odmietol urobiť, Trnka takéto vykonštruované odpovede zverejnil na Facebooku na svoju obranu a zaútočil na Denník N, že publikuje nepravdy očierňujúce župana. Trnka napríklad Garajovi vložil do úst aj také vyjadrenia, že niektoré otázky mu reportér Denníka N ani nepoložil, takže na ne nemohol odpovedať, ako bolo publikované v článku.
Lenže Trnka nevedel, že z rozhovoru s Garajom existuje zvukový záznam, ktorý župana usvedčuje, že sa snažil vmanipulovať Garaja do pripravených lží, ktorými by zahladil stopy za podozrivým tendrom.
3. Prečo bol dôležitý vzťah Trnku a Redaya
Podnikateľ Richard Reday aj župan Rastislav Trnka opakovane neodpovedali na otázku, aký blízky majú vzťah a či sa stretávajú aj doma u Redaya (Denník N mal o tom informácie z dvoch zdrojov). Podnikateľ napokon ich stretnutia v jeho dome na okraji Košíc kostrbato priznal:
Navštívil vás opakovane u vás doma? Na túto otázku Reday odpovedal: „Rovno vám hovorím, nebolo to raz, určite nie, ale nebolo to ani opakovane, určite nie.“
Aj po tomto Redayovom priznaní, ktoré je zachytené na audiozázname, Trnka naďalej tvrdil svoje – že ho pozná iba zbežne tak ako mnohých ľudí, ktorých stretáva vo funkcii župana, prípadne na niekoľkých spoločenských akciách. Stretávanie v súkromí popiera.
Napríklad v rozhovore pre Korzár župan vlani v októbri povedal: „Reday nikdy nepotvrdil, že som bol uňho doma. Ak nemáte skúsenosť s novinármi a hodinu vám dookola niekto manipulatívne kladie otázky a motá vás, môžu vaše odpovede vyzerať nervózne, ale aj napriek tomu nepovedal, že by som ho navštevoval doma.“
Trnka vie, prečo to robí. Ak by sa preukázal jeho bližší vzťah s Redayom, ako štatutár obstarávateľa by konal nezákonne, keď vopred neupozornil na svoj potenciálny konflikt záujmov.
Ak už taký konflikt hrozí, funkcionár župy je podľa Petra Demčáka, experta na verejné obstarávanie z Transparency International Slovensko, povinný ho vopred oznámiť a nechať sa vylúčiť z procesu obstarávania. Inak by konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.
„Ak sa štatutár župy v súkromí opakovane stretával s podnikateľom, ktorý následne získal od župy zákazku za cenovo sporných podmienok, napĺňa takýto vzťah zrejme definíciu konfliktu záujmov aj podľa Etického kódexu župy, ktorý podpísal sám Trnka,“ dodal Peter Demčák.
O nadštandardnom vzťahu Trnka – Reday svedčí aj to, že keď župan poslal Garajovi spomínané nočné emaily s vymyslenými odpoveďami, aby mu ich výrobca teplomerov preposlal ako svoje vlastné, tak práve Reday potom dva dni viac než tridsiatimi telefonátmi neúspešne urgoval Garaja, aby tie odpovede poslal späť Trnkovi.
4. Prečo to vyzerá na predstieranú súťaž
Prečo existuje silné podozrenie, že súťaž o teplomerovú zákazku bola iba kamuflovaná?
Skúmal ju Úrad pre verejné obstarávanie a po odvolaní župy aj Rada ÚVO. V závere vo svojom rozhodnutí z októbra 2022 konštatuje viaceré porušenia zákona na strane KSK, ktoré mohli ovplyvniť výsledok obstarávania, a okrem iného konštatuje:
„V prípade prvého verejného obstarávania výzvu na predkladanie ponúk (KSK) zaslal trom vybraným hospodárskym subjektom, pričom z vykonaného prieskumu trhu disponoval informáciou, že iba jeden z týchto hospodárskych subjektov má reálne záujem predložiť ponuku spĺňajúcu opis predmetu zákazky.“
Preto sa do prvého obstarávania (96 kusov) prihlásil len Redayov United Corp.
Aj Rada ÚVO si všimla, že napriek tomu, že Reday v prvej teplomerovej zákazke KSK súťažil sám, Trnkovi úradníci pri druhom obstarávaní teplomerov (95 kusov) znova oslovili tie isté tri firmy. Akoby mali záujem, aby Reday opäť súťažil sám. Kraj túto anomáliu nevedel zdôvodniť, konštatovali kontrolóri z ÚVO.
Do druhého kola obstarávania teplomerov (95 kusov) sa predsa len prihlásili všetky tri oslovené firmy. Vyhral Redayov United Corp (s cenou 722 eur za kus), pred firmou Dubami (726 eur) a Nextram (881 eur). Zvláštna je najmä ponuka banskobystrickej firmy Nextram. Za jeden teplomer si pýtala 881 eur, pritom len pár týždňov predtým ten istý teplomer (takisto vyrobený Miroslavom Garajom) núkala Nitrianskemu kraju za 380 eur. V Nitre uspela, v Košiciach akoby s cenou vyššou až o 500 eur uspieť nechcela.
Zaujímavé je, že tak ako Nextram nesúťažil (alebo len zdanlivo) o dodávky teplomerov do Košíc, tak sa aj United Corp neuchádzal o dodávky do Banskej Bystrice či Nitry.
Peter Demčák z TIS upozorňuje, že ak je správanie účastníkov tendra podozrivé (napríklad ich cenové ponuky sú na podozrivo blízkej úrovni), obstarávateľ by mal byť v takom prípade pripravený súťaž zrušiť a opätovne ju vyhlásiť.
Avšak KSK sa Nextramu v júni 2021 ani len neopýtal, prečo dáva Košickému kraju takú absurdne vysokú cenovú ponuku (881 eur za kus) v porovnaní s tou, ktorú dal predtým Nitre.
5. Ignorovanie a ako sa naplnil záver textu o teplomeroch
Keď Denník N v decembri 2021 pripravoval zverejnenie kľúčového článku o teplomerovej kauze vrátane nočných emailov župana Miroslavovi Garajovi, dali sme priestor aj Rastislavovi Trnkovi, aby na všetky sporné veci reagoval.
Napísal, že „vzhľadom na manipulatívne spôsoby, ktoré používate, prekrúcanie faktov a zavádzania čitateľov som dal dnes pokyn kolegom, aby vám už náš úrad na nič neodpovedal a nevyjadroval sa k akýmkoľvek otázkam, a aj v budúcnosti“.
Odvtedy nám neodpovedal na nič v súvislosti s touto kauzou. Pre iné médiá sa vyjadroval tak, že všetko zľahčoval, zahmlieval alebo aj vyložene klamal. Napriek tomu, že postupne vychádzali na povrch zistenia ÚVO či Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré hovorili o viacerých porušeniach zákona.
Vlani na jeseň NAKA začala trestné stíhanie vo veci nákupu teplomerov, no ani to neubralo Trnkovi zo sebavedomia. V predvolebnom rozhovore pre Korzár povedal: „NAKA vedie stíhanie vo veci v kadečom. Je to štandardný postup. Po voľbách to pôjde veľmi rýchlo, kam má, tá kauza sa umelo udržiava.“
Rastislav Trnka v statuse na Facebooku označil článok Denníka N, ktorý spustil kauzu teplomerov, za hoax. Dodnes to tam visí, hoci vie, že jeho status je plný preukázateľných klamstiev. Píše v ňom, že sme zverejnili „nepravdivé a skreslené informácie“ a bude „zvažovať právne kroky voči autorovi článku“.
Nikdy nás nepožiadal o opravu údajných nepravdivých informácií, nikdy nespresnil, čo je v článku skreslené alebo v rozpore s realitou. A nevieme nič o tom, že by Trnka inicioval akékoľvek právne kroky voči autorovi článku.
Čo vieme, je to, že sa naplnil záver článku z decembra 2021, v ktorom stálo: „Ak Rastislav Trnka nemá chuť odpovedať na naše otázky, možno mu viac sadnú tie od vyšetrovateľa. Istý košický podnikateľ podal vo štvrtok (2. decembra 2021) trestné oznámenie pre podozrivé obstarávanie teplomerov Košickou župou. Na prokuratúru doniesol prefotený článok Denníka N, ktorý vyšiel 29. novembra.“
Koho zadržali a o čom je druhá kauza tatroviek
Druhou vyšetrovanou zákazkou je nákup štyroch tatroviek s príslušenstvom na zabezpečenie zimnej a letnej údržby, ktoré Správe ciest Košického samosprávneho kraja dodala firma Tempus – Trans. Pri zákazke za 1,3 milióna malo dôjsť ku škode 400-tisíc eur. Takmer rovnaké vozidlá nakúpil Prešovský kraj o 100-tisíc eur za kus lacnejšie ako Košický.
Medzi zadržanými bola aj mestská a krajská poslankyňa Zuzana Slivenská (nezávislá), riaditeľ Správy ciest Košického kraja Anton Trišč či konateľ a spolumajiteľ firmy Tempus – Trans Martin Sojka.
Vyšetrované zákazky sa udiali ešte počas Trnkovho prvého funkčného obdobia v čele župy. Tatrovky pre cestárov kupovala župa v roku 2020 a teplomery v rokoch 2020 a 2021.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Mária Benedikovičová
Dušan Karolyi
































