Hegerovi a Sulíkovi najviac klesá dôvera, Dzurinda je na tom podobne ako Matovič

Poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi a predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi najviac klesá dôvera u voličov. Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý sa pokúša o politický comeback, neboduje ani po ohlásení Modrej koalície, voliči ho vnímajú podobne nedôveryhodne ako Igora Matoviča.

Vyplýva to z prieskumu Focusu pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom televízie Markíza.

Heger a Sulík padajú, na čele sú Pellegrini a Čaputová

Na pretrvávajúcu politickú krízu zatiaľ najviac doplácajú Eduard Heger a Richard Sulík, ktorým sa v porovnaní so septembrom nepodarilo zastaviť prepad dôvery. Dvojica najviac klesala spomedzi sledovaných politikov. V dôvere stratili tri percentuálne body.

Hegerovi dôveruje 19 percent voličov. Takto pred rokom ich pritom bolo 28 percent. Najvýraznejší prepad – o päť percentuálnych bodov – zaznamenal vlani medzi májom a septembrom, keď koalíciou zmietali konflikty medzi lídrom OĽaNO Matovičom a šéfom SaS Sulíkom. Heger ich nedokázal urovnať a napätie v septembri vyústilo až do odchodu SaS z koalície.

Od vlaňajšieho mája až doteraz narástla nedôvera v premiéra o deväť percentuálnych bodov, je nedôveryhodným pre 80 percent voličov. Heger stále neoznámil, či ostane v OĽaNO alebo bude kandidovať za inú stranu. Láka ho KDH, ale špekuluje sa aj o jeho pripojení k Modrej koalícii. Tá v prieskume Focusu dosiahla zatiaľ mizivú podporu – dve percentá.

Strana SaS sa ocitla na prahu zvoliteľnosti, dosiahla iba 5,3 percenta, a obdobný problém u voličov má aj Sulík. Kým pred rokom mu dôverovalo 27 percent ľudí, teraz je to už len 17 percent. V porovnaní so septembrom, keď jeho strana opustila vládnu koalíciu a v decembri hlasovala za pád Hegerovej vlády, stratil v dôvere tri percentuálne body.

V čele rebríčka ostalo to isté poradie, ako bolo v septembri. Najdôveryhodnejším politikom je predseda opozičného Hlasu Peter Pellegrini so 42 percentami, prezidentke Zuzane Čaputovej dôveruje 39 percent opýtaných.

Tretiu priečku obsadil bývalý premiér a šéf Smeru Robert Fico. Dôveru mu vyjadrilo 33 percent ľudí, nedôveruje mu 66 percent.

Za ním nasleduje predseda parlamentu a šéf Sme rodina Boris Kollár, ktorý dosiahol obdobný výsledok ako v septembri. Dôveruje mu 27 percent ľudí, nedôveruje 71 percent.

Súboj o prvú priečku v dôveryhodnosti medzi predsedom Hlasu a prezidentkou je vo Focuse tesný. V prieskume Ipsosu pre Denník N z januára 2023 výrazne vedie prezidentka s 43 percentami, Pellegrini mal v tomto prieskume 35 percent.

Čo si ľudia myslia o Dzurindovi a Matovičovi

Dzurinda svoj politický projekt bližšie predstavil na tlačovej konferencii 27. januára, Focus zbieral dáta v prvý februárový týždeň. Tejto najvýraznejšej tvári Modrej koalície vyjadrilo dôveru len 12 percent opýtaných a nedôveru až 84 percent. V prieskume preferencií získala strana 2 percentá.

Mikuláša Dzurindu prvýkrát po rokoch zaradil Focus do prieskumu dôveryhodnosti vlani v septembri, odvtedy si ešte aj mierne pohoršil. Jeho nedôvera narástla o tri percentuálne body, dôvera mu klesla o jeden.

Keď sa detailne pozrieme na čísla Mikuláša Dzurindu, väčšiu mieru dôveru v neho majú voliči KDH, OĽaNO a Progresívneho Slovenska – dôveruje mu zhruba tretina z nich.

Dvojnásobný premiér a niekdajší predseda SDKÚ je tak stále na chvoste rebríčka dôveryhodnosti a má podobný výsledok ako líder OĽaNO Igor Matovič. Tomu rovnako ako v septembri nedôveruje deväť z desiatich ľudí a dôveruje iba takmer každý desiaty volič.

Keďže Focus zbieral dáta na začiatku februára, ešte nie je jasné, ako voliči reagujú na Matovičove populistické návrhy, s ktorými prišiel minulý týždeň a  ktoré sa týkajú snahy vyplácať 500 eur voličom za účasť na parlamentných voľbách a znižovať poslanecké platy.

Nezachytáva tak ešte ani dianie okolo zmeny termínu volieb z 30. septembra na 24. jún, na čo stále odmietajú dať hlasy OĽaNO a SaS, a kritiky prezidentky Zuzany Čaputovej, že sa v parlamente odohráva legislatívna smršť, ktorá môže ohroziť verejné financie.