Denník N

Na genialitu psieho čuchu sa technológie stále nechytajú, vraví záchranár po návrate z Turecka

Slovenskí záchranári v troskách v Turecko. Foto – HZS
Slovenskí záchranári v troskách v Turecko. Foto – HZS

Milan Tomčík, záchranár špecialista a psovod, je príslušníkom Horskej záchrannej služby Nízke Tatry – Bystrá. V špeciálnom horskom module je styčným dôstojníkom.

Záchranárom je 16 rokov, z toho 13 profesionálnym. Zúčastnil sa aj na záchrannej akcii pri výbuchu bytovky v Prešove, bol pri mnohých pádoch lavín. Za najťažšiu akciu v živote považuje vyhľadávanie ľudí pod troskami po zemetrasení v Turecku.

Pochádza zo Závadky nad Hronom, má 45 rokov, je ženatý a má dve deti.

Rozpráva aj o tom:

  • ako musia byť aj pri najväčších katastrofách sebestační a schopní zostať sedem dní v teréne;
  • ako sa vrátili z Turecka po tom, čo sa vyhrotila komunikácia s miestnymi;
  • čo sa sníva záchranárovi niekoľko dní po tvrdej akcii
  • a ako môže záchranár preniesť svoju neistotu aj na psa.

Pred pár dňami ste sa vrátili zo záchrannej akcie po zemetrasení v Turecku. Stále ste unavený?

Stále, ale pomaličky sa dávam dokopy.

Je bežné, že rekonvalescencia trvá tak dlho?

Je ťažké to s niečím porovnávať, ale myslím si, že je to normálne. V Turecku bolo veľmi málo spánku, veľmi veľa psychického aj fyzického vyčerpania, takže únava dolieha aj odznieva postupne.

Správy o zemetrasení v Turecku o vyše 40-tisíc obetiach, ale aj o zachránených deťoch po 180 hodinách pod sutinami obleteli svet. Čo vám napadlo, keď ste prišli na miesto?

Z vrtuľníka nás vysadili priamo do centra mesta Antakya (hlavné mesto provincie) v provincii Hatay a hneď sme začali pátrať. Pred očami sme mali katastrofu nevídaných rozmerov, ktorá sa dá len veľmi ťažko opísať slovami. Vedeli sme, kvôli čomu sme prišli, a hneď sme sa sústredili na zachraňovanie. Mojou úlohou po vysadení bolo kontaktovať niekoho miestneho a vytvoriť pátracie tímy.

Boli ste tam so psom?

Áno, mojou úlohou je aj práca so psom Bojanom.

Záchranár Tomčík (vľavo) s borderskou kóliou Bojanom. Foto – HZS

Čo ste videli po príchode?

Prvý bol vojenský tábor, kde sa delili úlohy, potom nás naložili do nákladného auta a vysadili nás v rozpadnutých uliciach plných popadaných domov. Niektoré ešte stáli, pretože sa opierali o iné budovy alebo o seba, napriek tomu bolo jasné, že mnohí ľudia v nich zostali. Aj keď niektoré budovy stáli, to ešte neznamená, že boli v poriadku všetky poschodia. Napríklad päťposchodový dom, ktorý vyzeral, že stojí, mal jedno poschodie úplne stlačené, v podstate zmizlo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Zemetrasenie v Turecku a Sýrii

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie