Petr Pavel o Ukrajine: Na členstvo v NATO je pripravená, bude mať najskúsenejšiu armádu

„Štátom a národom, ktoré nie sú vo vojne, sa ľahko hovorí o boji za princípy, pretože ich ľudia nezomierajú,“ hovorí zvolený český prezident Petr Pavel, ktorý prvýkrát od svojho víťazstva vycestoval na zahraničnú cestu. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii sa stretol s viacerými svetovými lídrami a vystúpil v panelovej diskusii k ročnému výročiu od začiatku vojny proti Ukrajine.

V rozhovore s Deníkom N opisuje, ako vníma budúcnosť vojny, kedy by sa malo začať rokovanie o ukrajinskom členstve v NATO a aké by mali byť budúce vzťahy s Ruskom.

V rozhovore sa ďalej pýtame:

• prečo podľa neho treba pristupovať k vojne proti Ukrajine realisticky a čo to znamená;
• ako by mohol Západ pracovať na zmene ruskej spoločnosti a tom, ako vníma štandardné hodnoty;
• ako na stretnutiach s Pavlom komentovali poľský či litovský prezident Babišove slová v kampani týkajúce sa odmietnutia spojeneckej pomoci;
• kedy sa chce budúci český prezident presťahovať na Hrad a aké má plány s personálnym obsadením niektorých funkcií aj úradníkmi zo Zemanovej éry.

Chcem sa najskôr opýtať na hlavnú tému mníchovskej konferencie, ktorá je vám aj profesijne blízka: na vojnu proti Ukrajine. Šéf ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk, s ktorým ste tam rokovali, mi povedal, že jediným cieľom Ukrajiny je kompletná územná celistvosť krajiny vrátane Krymu. Je to v blízkom časovom horizonte vôbec reálne?

Na jednej strane treba vnímať, že Ukrajinci nemajú inú možnosť, ako hovoriť, že len toto je ich cieľom. Asi každý, nielen suverénny, ale aj sebavedomý štát a národ by urobil to isté. Pravdou však je, že ruská armáda ešte stále má kapacity, ktoré môžu byť veľkou prekážkou na dosiahnutie tohto ukrajinského cieľa. Nie je úplne jasné, kedy prestane byť schopná udržiavať veľké sily v operácii.

Môže to byť otázkou týždňov, mesiacov, ale aj rokov. Ruská armáda sa môže rozhodnúť, že ak nebude schopná dosiahnuť svoje ciele vojenskou ofenzívnou činnosťou, jednoducho sa pokúsi vyrobiť zamrznutý konflikt. Ten konflikt môže mať nízku intenzitu, ale budú tam stále udržiavať sily, ktoré budú viazať ukrajinskú armádu. Nebude dochádzať k žiadnemu postupu, a to ako v získavaní, tak aj v strate územia.

Koniec koncov, keď sa pozrieme na vojnu na Donbase v posledných ôsmich rokoch pred agresiou, bol to presne ten typ zamrznutého konfliktu. Sem-tam dôjde k menšej vojenskej zrážke, občas k stratám na životoch, no stále je to konflikt a okupácia územia. To však spôsobuje obmedzenú suverenitu daného štátu a znamená prekážku k jeho vstupu do EÚ, do NATO a zároveň je aj prekážkou pre jeho normálne fungovanie.

Vystúpili ste v paneli k výročiu vojny proti Ukrajine a hovorili ste o tom, že je dôležitý realistický pohľad. „Mali by sme sa snažiť o to najlepšie a počítať s tým horším,“ povedali ste doslova. Vzápätí to jemne kritizoval švédsky premiér Ulf Kristersson, podľa ktorého realistický pohľad nie je úplne ideálny. Ako to vnímate?

V tom je možno trochu rozdiel medzi tým, ako uvažuje bývalý vojak. Vojaci sú pripravení uvažovať vo variantoch, chystať sa vždy na ten najhorší možný, pretože potom vás môžu veci len pozitívne prekvapiť. Nebudete zaskočená. V opačnom prípade, keď si urobím z nádeje stratégiu, môže ma veľmi rýchlo zaskočiť vývoj situácie, ktorý nebude zodpovedať mojim ideálnym predstavám.

Pokiaľ som hovoril vo vzťahu k Ukrajine o realizme, išlo skôr o to, že sa ľahko hovorí o boji za princípy štátom a národom, ktoré nie sú vo vojne, pretože ich ľudia nezomierajú. Ukrajinci zomierajú vo veľkom. Moja poznámka smerovala k tomu, že v okamihu, keď si Ukrajinci sami, ale skutočne nie nikto iný za nich, vyhodnotia, že