Denník N

Churchillom by dnes médiá opovrhovali

Stalin, Roosevelt, Churchill. Foto - TASR
Stalin, Roosevelt, Churchill. Foto – TASR

Winston Churchill mal množstvo nedostatkov, ale všetky ich zatieňujú jeho dobré vlastnosti: bojovnosť, húževnatosť a schopnosť rozoznať dve najhoršie totality uplynulého storočia ako aj ochota čeliť im.

Pred niekoľkými dňami povedal v súvislosti s päťdesiatym výročím úmrtia Winstona Churchilla britský moderátor Jeremy Paxman, že dvojnásobný premiér by sa nehodil do moderného Westminsteru a dnes by ho nezvolili.

Paxman povedal, že Churchill bol najväčším Britom uplynulého storočia, najväčším vodcom s neobyčajnou energiou a strategickým myslením, ale tiež, že si nemyslí, že „dnešní ľudia by sa tešili z diktátorov, akokoľvek demokraticky mohli byť zvolení“.

Merané dnešnými kritériami je to veľmi pravdepodobné. Churchill bol imperialista, mizogýn, bol arogantný, presvedčený o nadradenosti bielych, koketoval s eugenikou, fajčil na verejnosti, na štrajkujúcich baníkov posielal policajtov a vyzýval Harryho Trumana, aby bombardoval Sovietsky zväz.

V čase boja proti predsudkom, spytovania si svedomia za kolonializmus a krížových výprav proti tabaku, kedy by sa musel dohodovať s 27 politikmi a britský hlas by mal rovnakú váhu ako hlas maličkej bývalej britskej kolónie Malta, je to len ťažko predstaviteľné.

Výčitiek si Churchill užil aj za svojho života. Katastrofálna bitka o Gallipoli z roku 1915 ho pripravila o post prvého lorda admirality. Znovuzavedenie zlatého štandardu z roku 1925, ktoré výrazne zdražilo britský export a zvýšilo nezamestnanosť, pokladal za svoju najväčšiu chybu aj sám.

Nesúhlas s ústupkami voči Indii mal za následok, že sa nedostal do ďalších vlád a pôsobil trochu ako ohrdnutý parlamentný exot. Kritici mu vyčítajú aj to, že keď sa stal v roku 1951 druhýkrát ministerským predsedom, žil najmä minulosťou a iluzórnou predstavou obnovy rozpadávajúceho sa impéria.

Naša časť kontinentu mu môže vyčítať, že jej v Jalte pri jednaní so Stalinom nevenoval práve veľkú pozornosť.

Všetko toto však zatieňujú tak jeho vlastnosti ako bojovnosť, húževnatosť, organizačná schopnosť a schopnosť dostatočne skoro rozoznať dve najhoršie totality uplynulého storočia ako aj ochota sa im postaviť. Bol zástancom preventívnej intervencie počas ruskej občianskej vojny, tvrdiac, že boľševizmus treba zadusiť už v kolíske.

Ešte pred nástupom nacistov hovoril, že znovuvyzbrojenie Nemecka bude nebezpečné a ministerským predsedom a straníckym kolegom Stanleymu Baldwinovi a Nevilleovi Chamberlainovi vyčítal ich ústupčivosť. Po vojne opäť upozorňoval na nebezpečenstvo komunizmu.

Je možné, že jeho vlastnosti by v inej zahraničnopolitickej situácii boli nebezpečné, je pravdepodobné, že nebyť vojny, britským premiérom by sa nikdy nestal. Ani zďaleka nebol svätý a dnes by ním asi politici i médiá opovrhovali. Ale predstavme si, že by sa na jeho mieste ocitol niekto iný. Povedzme David Cameron, Ed Miliband alebo Nigel Farage.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie