Julija z Ruska: Od Slovákov stále počúvam, že som prišla z vysnívanej krajiny

Krátko po Putinovom útoku na Ukrajinu vystúpila ruská občianka Julija Marčenko v televíznej relácii Silná zostava. V respirátore v ukrajinských farbách a v tričku s protivojnovým nápisom hovorila o hanbe, ktorú pre svoj pôvod pociťuje.

„Mentálne zdravie som si vtedy zachraňovala tým, že som ako dobrovoľníčka chodila na bratislavskú hlavnú stanicu,“ spomína s odstupom takmer jedného roka.

Julija Marčenko pochádza z ruského Ďalekého východu, na Slovensku žije aj s manželom od roku 2017.

S Denníkom N sa rozprávala okrem iného o tom, aké názory majú jej kamarátky v Rusku, alebo o tom, či ju prekvapil proruský sentiment mnohých Slovákov. Tiež sme sa jej pýtali, či za Putina nie sú zodpovední aj bežní Rusi.

„Putina som nikdy nevolila, ale som len žena z malého mesta. Prečo by som mala niesť väčšiu zodpovednosť než napríklad európski politici, ktorí s Ruskom obchodovali aj po Kryme, aj po vražde Nemcova?“ pýta sa.

Pochádzate z Amurskej oblasti na Ďalekom východe, ale máte ukrajinské priezvisko. Aký je váš rodinný príbeh?

Moja babka z otcovej strany pochádzala z Ukrajiny, ale neviem presne odkiaľ. Niekedy v 20. rokoch prišla s rodičmi ako veľmi malé dieťa do Amurskej oblasti. Nevieme prečo, v rodine sme o tom nehovorili. Po ukrajinsky neviem ani sa nepovažujem za Ukrajinku. Pri sčítaní obyvateľov som uviedla, že mám čuvašskú národnosť, ale materinský jazyk mám ruský a vyrastala som v ruskom prostredí. Ukrajinské mám len priezvisko ako mnoho iných ľudí v Amurskej oblasti.

V ruských rodinách sa bežne uchovávajú príbehy z druhej svetovej vojny. Vo vašej rodine tiež?

Môj dedko sa vo veku 16 rokov dobrovoľne prihlásil do armády. Na odvode si pripísal dva roky, aby ho vzali. Prežil bez vážnejších zranení, vrátil sa aj s medailami. Amurská oblasť bola, prirodzene, veľmi ďaleko od európskych bojísk, ale aj tak na ľudí vojna doľahla. Babka nám rozprávala, že bol u nás taký hlad, že museli vykopávať zhnité zemiaky, aby mali aspoň niečo.

Hovorili vám od detstva, že nacizmus je absolútne zlo? A pokiaľ je niekto označený za nacistu, tak je proti nemu všetko dovolené? 

Učili sme sa to skôr tak, že absolútne zlo bol Hitler a absolútne zlo je, keď niekto Hitlera oslavuje. Napríklad ruská armáda môže na Ukrajine robiť to isté, čo robili Nemci počas vojny, ale nebude sa to tak hodnotiť, pokiaľ v tom nebude nejaká hitlerovská symbolika.

Mnohí Rusi vyrastali v tom, že Európa musí byť Rusku naveky vďačná za záchranu pred nacistami. Stretli ste sa s tým? 

Ja som začala chodiť do školy v polovici 90. rokov, vtedy do nás ešte tieto názory netlačili. Síce sme sa učili, že hlavným víťazom vojny bol Sovietsky zväz, ale stále to bola dosť slobodná doba na to, aby nám povedali aj o