Denník N

Tréner ich ťahal za motorkou a tvrdil, že im pomáha krv z korytnačiek. Rekordy čínskych bežkýň doteraz nie sú prekonané

Ilustrácia - P. K. s Midjourney
Ilustrácia – P. K. s Midjourney

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dobrý deň,

svetová atletika má za sebou výnimočný týždeň plný halových svetových rekordov. Zmenilo sa maximum u mužov vo vrhu guľou, po 25 rokoch bežci prekonali svetový rekord na 3000 metrov a vrcholom bol výkon Holanďanky Femke Bolovej, ktorá v nedeľu v behu na 400 metrov prekonala 41-ročný rekord Češky Jarmily Kratochvílovej.

Ženský rekord na štvorstovke bol druhým najstarším a jeho vylepšenie je dôkazom, že aj najtrvácnejšie svetové rekordy môžu byť prekonané.

Stále však nájdeme aj také rekordy, pri ktorých sa zdá, že môžu vydržať ešte desaťročia, pretože výrazne presahujú možnosti dnešných atlétov a atlétok.

Jedným z nich je ženský svetový rekord v behu na 3000 metrov. Ide o vytrvalostnú disciplínu a v historických tabuľkách by sa preto dala predpokladať dominancia bežkýň z Kene či z Etiópie. Africké vlajky však na popredných miestach nenájdete.

Disciplíne dominujú tri Číňanky s výrazným náskokom pred zvyškom sveta. Všetky tri dosiahli rekordné časy v rovnaký deň. Prekonali tým vlastné svetové rekordy, ktoré stanovili len deň predtým.

Všetko sa to odohrávalo v roku 1993 a Číňanky, ktoré sa z ničoho nič zjavili na bežeckej scéne, zrazu porážali dovtedajšiu svetovú elitu so stometrovým náskokom. Ich nadvláda trvala 28 dní, počas ktorých kompletne prepísali historické tabuľky na stredných a dlhých tratiach.

Už vtedy sa to zdalo podozrivé, s odstupom 30 rokov je podozrení násobne viac. Svetové rekordy však napriek tomu stále platia.

Toto je príbeh čínskeho trénera Ma Ťün-žena a jeho zverenkýň, ktoré prezývali Maova armáda. Príbeh o dopingu, psychickom a fyzickom týraní, o drastických tréningoch a nadľudských atletických výkonoch.


Do roku 1993 sa čínske bežkyňe na vrcholných podujatiach nepresadzovali a vo svete behu Čína takmer nič neznamenala. V zasnežených horách na severe krajiny však početná skupina dievčat tvrdo pracovala na tom, aby sa to zmenilo.

Nie postupne, ale radikálne. Rovnako radikálne ako metódy trénera Ma Ťün-žena, bývalého vojaka Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády a neskôr väzenského dozorcu.

Ma Ťün-žen začal s trénovaním na odľahlej vidieckej základnej škole, no vďaka prísnym a nekonvenčným tréningovým metódam sa dostal do širšieho povedomia.

Od zverenkýň žiadal extrémne tréningové dávky – denne behali viac ako 40 kilometrov, plne kontroloval ich športový aj spoločenský život a súčasťou toho, čomu hovoril disciplína, bola aj prísna diéta vrátane pitia „tajného elixíru, ktorý pomáhal k rýchlejšiemu zotaveniu“.

Podľa špekulácií, ku ktorým prispieval aj samotný tréner, mal elixír obsahovať prípravky z tradičnej čínskej medicíny na podporu vytrvalosti a rýchlosti. Hovorilo sa o krvi z korytnačiek, o

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Atletika

Behanie

Športové podcasty Denníka N

Výklus

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie