Slováci v Británii poberajú dávky častejšie ako iní Európania

Asi 120 eur mesačne ako prídavky na dieťa, aj vtedy, keď v skutočnosti žije na Slovensku. Alebo 400 eur mesačne ako dávka v nezamestnanosti. Tieto sociálne dávky, vyššie ako na Slovensku, poberá v Británii aj množstvo Slovákov.

Britský premiér David Cameron by chcel, aby po novom mali na ne nárok až po štyroch rokoch, čo budú žiť v krajine. Je to najkontroverznejší bod jeho reformy Európskej únie. A práve táto téma môže rozhodnúť, či Veľká Británie napokon zostane v Európskej únii.

V 64-miliónovej Británii žijú vyše tri milióny občanov z iných štátov EÚ, z toho viac ako polovicu tvoria občania nových členských krajín (mimo Rumunska a Bulharska). Poliakov je 726-tisíc, Slovákov v Británii oficiálne 55-tisíc (2013).

Britské sociálne dávky čoraz častejšie využívajú aj Slováci žijúci v Británii. Podľa štatistík z februára 2014 bolo Slovensko 11. v poradí krajín, ktorých občania žiadali v Británii benefity na ministerstve práce a dôchodku. Celkovo o ne požiadalo vyše 9300 slovenských občanov.

V rebríčku počtu obyvateľov sme pritom 23. Z Európanov žiadali viac len Poliaci, Íri a Portugalci, ktorí však počtom výrazne prevyšujú Slovákov. Menej žiadali o benefity oveľa početnejší Lotyši či Litovci.

Čo sa týka dávky v nezamestnanosti, v roku 2014 sme boli dokonca tretí (6700 žiadateľov vo februári 2014), za Pakistancami a pred Portugalcami. O rok neskôr však počet klesol o vyše polovicu.

V porovnaní s údajmi z roku 2011 sa počet dávok, ktoré Slováci poberajú v Británii na tomto ministerstve, minimálne zdvojnásobil. Slovensko v tom roku v top 20 krajín chýbalo, o dva roky neskôr sme boli 13.

Deti doma

Jeden z bodov, ktorý chce Cameron zmeniť, je, aby obyvatelia iných štátov Únie nepoberali v Británii prídavky na deti, ak tie v Británii nežijú. Súčasná legislatíva EÚ to umožňuje.

V Británii na najstaršie dieťa dostanete asi 120 eur (u ďalších detí je to menej), na Slovensku 24 eur mesačne. Tento systém využíva v krajine 20-tisíc Európanov, z toho takmer 700 Slovákov. Od roku 2009 však počet slovenských žiadateľov o prídavky na diaľku klesol o polovicu.

Britská vláda hovorí, že niektorú formu benefitov poberá 40 percent občanov Únie v Británii. Minuloročná správa mimovládky Centrum pre výskum a analýzy migrácie však ukázala, že v rokoch 2001 až 2011 na daniach zaplatili občania EÚ viac, ako si vzali na dávkach.

V prípade starých členských krajín to bolo o 64 percent viac, v prípade 10 nových členských krajín o 12 percent viac. Ľudia z nových členských krajín mali vyššiu mieru zamestnanosti ako domáci (81 percent k 70 percentám). Takisto využívajú menej sociálne dávky ako domáci.

„Veľká väčšina tých, ktorí k nám prídu z Európy, prichádzajú za prácou, pracujú usilovne a platia dane,“ povedal aj Cameron v novembri v Európskom parlamente. „Ľudia však nevedia pochopiť, ako tí, ktorí nič nedali do systému, z neho môžu okamžite brať,“ dodal.

Štyri roky

Podľa britského návrhu by po dobu štyroch rokov nemohli žiadať daňové úľavy na zisk z príjmu, daňovú podporu pre nízkozarábajúcich, mať možnosť získať sociálne byty, či žiadať rodinné prídavky na deti žijúce mimo Británie. Ak by si do šiestich mesiacov nenašli prácu, museli by odísť z Británie. Nemali by nárok ani na britskú podporu v nezamestnanosti.

Británia má momentálne mieru nezamestnanosti 5,2 percenta a je najrýchlejšie rastúcou ekonomikou z krajín G7, čo láka mnoho občanov z iných kútov Európy. Cameron chce túto vlnu migrácie obmedziť. Hovorí tiež, že otvoriť trh v roku 2004 pre nové členské krajiny vrátane Slovenska bola chyba, ktorá by sa pri budúcich nových členoch už nemala opakovať.

Je otázka, či sa mu to podarí presadiť. Kritici hovoria, že návrh je diskriminačný. Na samite v Bruseli sa lídri nedohodli. Znova o tom budú rokovať vo februári.

Slovensko proti

S návrhom nesúhlasí podľa Guardianu asi tucet krajín, medzi nimi aj Slovensko. „Nie je možné zaviesť štvorročný odklad zamestnaneckých benefitov bez zmeny základných zmlúv. Sme proti takým zmenám,“ povedal podľa TASR  premiér Robert Fico.

Prístupnejšie znela nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Dali sme jasne najavo, že sme pripravení na kompromis, ale vždy na základe európskych princípov, ktoré zahŕňajú nediskrimináciu aj voľný pohyb osôb,“ povedala podľa Guardianu. „Špeciálne v prípade štvrtého piliera (dávok v nezamestnanosti) to nebude ľahké, ale stále si myslím, že s dobrou vôľou vieme nájsť dobré riešenia,“ povedala Merkelová.

Cameron sľúbil, že ak Európska únia prijme jeho reformy, uskutoční sa referendum o zotrvaní Británie v nej. Briti by mohli hlasovať niekedy v druhej polovicu budúceho roku. Prieskumy boli v posledných mesiacoch vyrovnané.