Vojna nesvedčí ruským špiónom: za rok ich v Európe odhalili stovky, jeden dostal doživotie

Za posledný rok – teda od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu – si európske krajiny neobvykle posvietili na ruských špiónov. Koordinovane odhaľujú, vyhosťujú alebo posielajú pred súd ďalších a ďalších ruských agentov, ktorí často pôsobia na tých najvyšších miestach štátnych inštitúcií vrátane ministerstiev a tajných služieb.

Pre ruskú špionáž znamenalo uplynulých 12 mesiacov neľahké obdobie – Európa totiž vysiela signál nielen svojim obyvateľom a spojencom, ale aj Kremľu. Moskva však v úsilí nepoľavuje.

V európskych krajinách panuje od vlaňajšieho februára pohotovosť – a to nielen pre ruské ničenie a zabíjanie na Ukrajine, ale aj z dôvodu prítomnosti ruských špiónov vo vnútri spravodajských služieb a ďalších, často veľmi významných zložiek štátov Európskej únie.

Len od začiatku vojny ich tajné služby a vlády členských krajín odhalili niekoľko stoviek. Niečo sa však zmenilo – nielenže ich krajiny EÚ veľa vyhostili, ale mnohí z podozrivých sa dostali aj pred súd.

A čo viac, mnohí si vypočuli aj veľmi vysoké tresty, ako napríklad vo Švédsku, kde si tamojší usvedčený ruský špión vyslúžil za svoje protištátne aktivity v prospech Kremľa doživotný trest. Rozsudok si vypočul aj jeho brat, ktorý si za mrežami odpyká 10 rokov. Obaja totiž donášali ruskej GRU.

Nepriaznivá doba pre ruských špiónov

Táto zvýšená obozretnosť a konkrétne kroky európskych krajín sú pre ruské tajné služby nežiaduce – odhaľujú totiž verejnosti, v akej miere je ich pôsobenie v Európe rozšírené a ako vysoko v štátnych zložkách v prospech Moskvy operujú. Ruské rozviedky sa však zrejme snažia prispôsobiť sa situácii.

Prokremeľských agentov – či už to sú priamo občania Ruska, alebo etnickí Rusi, či Európania naverbovaní do služieb Ruskej federácie – odhaľujú európske krajiny dlhodobo. Často tak západné krajiny a ich spojenci vyhosťujú ruských diplomatov a zamestnancov ambasád, ktorí v krajinách bežne špehujú s diplomatickým krytím. Ruská ofenzíva na Ukrajine však na ruských prívržencov vrhá pre Kremeľ nevyžiadanú a neobvykle silnú pozornosť a ich siete nadobúdajú významné trhliny.

A tak počas uplynulého roka pravidelne plnili svetové médiá titulky o ďalších a ďalších odhalených, vyhostených alebo odsúdených špiónoch v službách Vladimira Putina. Ten svojho času sám pôsobil vo vtedajšom východnom Nemecku ako dôstojník KGB.

Najčerstvejším verejne známym prípadom súdu s ruským agentom je rozsudok nad 58-ročným Škótom, ktorý si za odovzdávanie tajných informácií Rusku počas svojho pôsobenia v pozícii bezpečnostného dozorcu britskej ambasády v Berlíne minulý týždeň vyslúžil viac ako 13 rokov za mrežami. Na súde priznal, že odovzdával informácie ruskému vojenskému atašé v Berlíne.

Odsúdený bol pristihnutý priamo pri čine – britské a nemecké úrady ho totiž chytili do pripravenej pasce. Škót aktívne komunikoval s dvojicou Rusov a netušil, že v skutočnosti ide o dvoch agentov britskej tajnej služby MI5.

V rovnakom čase aj holandské úrady oznámili vyhostenie niekoľkých ruských diplomatov spolu s ukončením aktivít ruskej obchodnej kancelárie v Amsterdame.

Najväčšia rana od konca studenej vojny

Podobných prípadov je mnoho. A dejú sa po celej Európe – od Budapešti po Štokholm, od Tallinnu po Lisabon.

Najviditeľnejšie prípady sa objavujú v Nemecku, Holandsku, Nórsku, vo Švédsku, v Rakúsku, Poľsku či Slovinsku. O kauzách z Viedne a Ľubľany informoval Deník N na začiatku februára.

Európska únia, Spojené štáty a ich západní spojenci totiž veľmi viditeľne podporujú Ukrajinu dodávkami zbraní a sankčným nátlakom na Rusko. Intenzívne tiež spolupracujú – a to už menej viditeľne – na ochromení ruskej špionážnej siete.

A to sa zjavne darí – za uplynulý rok v Európe odhalili a často aj vyhostili viac ako 400 podozrivých ruských dôstojníkov spravodajských služieb z ruských ambasád. Americké a európske bezpečnostné služby však varujú, že hoci ruská špionážna sieť utrpela najvýznamnejšie trhliny od konca studenej vojny, jej schopnosť stále zostáva významná.

„Svet je teraz pre ruské služby celkom iný,“ povedal šéf fínskej zahraničnej spravodajskej služby Antti Pelttari. Európske prostredie je totiž pre ruských špiónov nepriateľskejšie ako v predchádzajúcich tridsiatich rokoch.

To potvrdil aj šéf britskej kontrarozviedky MI5 Ken McCallum. V novembri vyhlásil, že ruská schopnosť špehovať v Európe utrpela v kontexte vojny na Ukrajine „najvýznamnejšiu strategickú ranu“ v nedávnych dejinách, a to práve pre koordinované vyhosťovanie diplomatov – len Spojené kráľovstvo v posledných rokoch odmietlo stovky žiadostí o diplomatické víza. Spresnil tiež, že len v roku 2022 bolo z Európy vyhostených 600 ruských úradníkov – z nich 400 považuje MI5 za ruských špiónov.

Podľa Richarda Moora z britskej zahraničnej rozviedky MI6 bola len do júla minulého roka od začiatku ruskej agresie na Ukrajine z Európy vyhostená polovica ruských agentov pracujúcich pod diplomatickým krytím. Povedal to na americkej bezpečnostnej konferencii a dodal, že špionážne schopnosti Kremľa sa dramaticky znižujú.

McCallum potvrdil koordináciu európskych spojencov, ktorí si aktívne zdieľajú informácie o ruských agentoch – a to práve preto, aby im v prípade odhalenia sťažili presun na iný post alebo do inej krajiny na novú misiu.

Špión byrokrat

Mnohí si pod termínom ruský agent alebo moskovský špión predstavia príjemného nenápadného postaršieho suseda, z ktorého sa vykľuje podlý ruský prisluhovač – ohavného dvojitého agenta ako vystrihnutého zo špionážneho románu Johna le Carrého, odohrávajúceho sa počas studenej vojny, alebo hollywoodskeho zloducha z veľkofilmu o agentovi s povolením zabíjať – Jamesovi Bondovi.

Realita je však oveľa prozaickejšia – najbežnejšie špehovanie v prospech Ruskej federácie sa totiž deje z vnútra ruských ambasád. Špióni v službách Kremľa a jeho režimu tak – podobne ako spravodajskí dôstojníci takmer každej väčšej krajiny – obvykle predstierajú, že pracujú na svojej ambasáde. A len hŕstka dlhodobých špiónov – takzvaných ilegálov – predstiera, že sú obyčajnými občanmi, a operuje mimo diplomatického prostredia. Taký človek sa v špionážnom žargóne označuje termínom krtko.

Len Nemecko už vlani v apríli vyhostilo 40 ruských diplomatov a Francúzsko v rovnakom mesiaci 41. Veľká Británia vyhostila už skôr 23 ruských diplomatov, a to v roku 2018 v spojitosti s neúspešným pokusom o otravu bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julie v Salisbury.

Šéf MI6 Moore však vlani v lete informoval o odhalení aj dvoch ilegálov. Jeden z nich, Rus, ktorý vystupoval pod roky budovanou falošnou írsko-brazílskou identitou, sa v apríli neúspešne pokúsil dostať na stáž v Medzinárodnom trestnom tribunáli v Haagu, ktorý vyšetruje vojnové zločiny. Brazílsky súd potom Sergeja Čerkasova odsúdil na 15 rokov väzenia za používanie falošných dokladov. Deník N o jeho príbehu informoval v júni.

Razantnejšie odhaľovanie ako signál Európanom aj Kremľu

V uplynulých týždňoch odhalilo niekoľko ruských špiónov aj Švédsko. V novembri tam prebehla veľká razia za pomoci vrtuľníkov, ktorej cieľom bol pár miestnych päťdesiatnikov. Dvojica bola totiž podozrivá z odovzdávania tajných obchodných informácií ruskej GRU. Obaja obvinenia odmietajú.

Ten istý mesiac sa v rovnakej škandinávskej krajine konal súd s bratmi, ktorých neskôr usvedčili z poskytovania tajných informácií zo švédskych bezpečnostných agentúr GRU.

Tieto nedávne prípady upozorňujú na určitý posun v spôsobe operácií kontrarozviedok európskych krajín. Tým má byť najmä menej časté zametanie týchto škandálov pod koberec a, naopak, vyššia razantnosť v odkrývaní agentov a ich stíhaní, tvrdia experti.

Cieľ je tak zrejme dvojaký – na jednej strane dať jasný signál Moskve a na strane druhej varovať občanov Európy pred možnými hrozbami, a tým sťažiť Putinovmu Rusku popieranie jeho spravodajských aktivít v Európe.

To potvrdila aj bývalá analytička švédskej spravodajskej služby Carolina Angelis, ktorá si neskôr založila bezpečnostnú poradenskú firmu. Vyhlásila, že „Európa s obyčajnými signálmi voči Rusku skončila“.

Budapešť – nové sídlo ruských špiónov

Zatiaľ čo dlhodobo bol pre ruskú špionáž ľahkým cieľom Berlín, viacero dôkazov svedčí o tom, že v posledných mesiacoch sa ruským špiónom darí najmä v Budapešti. A to nielen pre geografickú, ale aj politickú blízkosť Maďarska k Rusku.

Koncom novembra minulého roku zadržali ukrajinské špeciálne sily na maďarsko-ukrajinskej hranici muža, ktorého považovali za ruského agenta. Mal sa pokúšať prepašovať tajné informácie do Maďarska na flash disku, ktorý mal údajne ukrytý v konečníku.

Nosič obsahoval odcudzené osobné informácie o vysokopostavených aktéroch a zamestnancoch ukrajinskej tajnej služby (SBU) a ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby (GUR), ale aj citlivé dáta o ukrajinských vojenských základniach, zbraniach a logistike. A následne vyšlo najavo, že zadržaný špión mal v úmysle tento disk odovzdať ruskej ambasáde v Budapešti.

Detaily prípadu publikoval na serveri Balkan Insigh maďarský investigatívny novinár Szabolcs Panyi, ktorý sa dlhodobo venuje téme ruskej špionáže v Maďarsku. Novinár sa obáva, že sa z maďarského hlavného mesta môže stať centrum ruskej špionáže vo vnútri Európskej únie. Maďarský premiér Viktor Orbán totiž udržiava s Kremľom na rozdiel od ostatných lídrov krajín EÚ vrelé vzťahy.

Začiatkom decembra na ruskej ambasáde v Budapešti pôsobilo vyše 50 akreditovaných diplomatov. V rovnakom čase ich v ďalších troch hlavných mestách krajín V4 dokopy – teda v Prahe, vo Varšave a v Bratislave – pracovalo niečo vyše 20.

Obavy z presídlenia ruského hniezda špiónov do maďarského hlavného mesta sa však objavili už v minulosti, a to v kontexte presunu sídla Medzinárodnej investičnej banky, založenej ešte za Sovietskeho zväzu, z Moskvy do Budapešti. Hovorilo sa tak dokonca o podporovaní rozvoja siete KGB maďarskou vládou. Šéf banky totiž pochádza z neslávne známej rodiny špiónov – jeho otec bol rezident KGB v Budapešti, zatiaľ čo jeho matku označila ruská štátna tlačová agentúra TASS za „jednu z najpozoruhodnejších špiónok 20. storočia“.

Bulharsko, Rumunsko, Česko a Slovensko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu oznámili, že svoje pôsobenie v Medzinárodnej investičnej banke ukončia – na rozdiel od Maďarska. To nenasleduje ani trend Únie a ruských diplomatov, ktorí pôsobia pod diplomatickým krytím, nevyhosťuje.

Rusko sa len tak nevzdá

Je pozoruhodné, že historicky pôsobí na pozíciách ruských agentov oproti mužom len veľmi málo žien. O to kurióznejší je francúzsky prípad Rusky Julie Šifmanovičovej z minulého leta, ktorej tamojšie úrady odmietli udeliť vízum. Toto rozhodnutie padlo podľa francúzskeho diplomata ako výsledok „nešpecifikovaného“ názoru francúzskych spravodajských služieb.

Francúzsky denník Le Monde zistil, že partnerom tejto Rusky je Alexander Kulagin – člen jednotky 29155 zo 161. špeciálneho výcvikového centra GRU. Nie je náhoda, že to znie povedome – tá istá jednotka sa totiž v roku 2018 neúspešne pokúsila otráviť Sergeja Skripaľa v Anglicku a zrejme stojí aj za výbuchmi v českých Vrběticiach.

Od útoku na Skripaľa sa západné spravodajské služby domnievali, že identifikovaním všetkých členov spravodajskej agentúry hrozbu tejto jednotky vykorenili. Podľa francúzskeho denníka však žiadosť Šifmanovičovej o francúzske vízum preukázala, že jednotka 29155 stále operuje. A, naopak, to dokazuje, že sa táto jednotka uchýlila k hľadaniu nových profilov svojich agentov, ako sú práve ženy alebo veľmi mladí ľudia, ktorí sú pre úrady neznámi a nespomínajú sa v medzinárodných zatykačoch vydaných po afére otravy Skripaľa.

Ruskí agenti sú európskymi spravodajskými službami postupne – a evidentne aj relatívne úspešne – odhaľovaní. A to, že európske úrady minimálne poznajú ich identity, značne komplikuje zadávanie nových úloh operatívcom.

Rusko sa však aj napriek veľmi nepriaznivým podmienkam pre špionáž nevzdáva, myslí si významný západný úradník, ktorého cituje denník Washington Post. Kremeľ sa snaží starých agentov premiestňovať na nové posty – pravdepodobne zo zúfalstva, ako aj v snahe hľadať slabé miesta v koordinovanej snahe krajín EÚ odhaľovať špiónov.