Súd, ktorý ovplyvní budúcnosť internetu. Výsledku sa obávajú Google aj Facebook

Fotografia zosnulej Nohemi Gonzalezovej, ktorú zabili teroristi z Islamského štátu. Foto – TASR/AP

Sporný paragraf kritizovali Biden aj Trump, no každý z iných dôvodov.

Píšu Cat Zakrzewskiová a Robert Barnes, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

V novembri 2015 traja ozbrojenci z teroristickej organizácie Islamský štát spustili streľbu v reštaurácii v Paríži a zabili 23-ročnú Nohemi Gonzalezovú, vysokoškolskú študentku na výmennom pobyte. O takmer osem rokov neskôr sa jej rodina domáha spravodlivosti, pričom sa nezameriava na strelcov, ale na technologického giganta YouTube. Ide o prípad, ktorý môže byť prelomový a môže zmeniť základy internetového práva.

Najvyšší súd si v utorok vypočul ústne argumenty v procese Gonzalezová vs. Google. Obžaloba tvrdí, že technologické spoločnosti by mali byť právne zodpovedné za škodlivý obsah, ktorý propagujú ich algoritmy. Rodina Gonzalezovcov tvrdí, že služba YouTube, patriaca pod Google, sa odporúčaním obsahu súvisiaceho s ISIS správala ako náborová skupina pre teroristov, čím porušovala americké zákony proti napomáhaniu terorizmu a navádzaniu naň.

V súdnom procese ide o paragraf 230, ustanovenie napísané v roku 1996, teda roky pred založením spoločnosti Googlu a ďalších moderných technologických gigantov. Paragraf však podľa súdov chráni platformy pred zodpovednosťou za príspevky, fotografie a videá, ktoré si ľudia zdieľajú v ich službách.

Google sa bráni, že paragraf 230 ho chráni pred právnou zodpovednosťou za videá, ktoré navrhnú ich odporúčacie algoritmy. Spoločnosť tvrdí, že takáto imunita je nevyhnutná pre schopnosť technologických spoločností poskytovať svojim používateľom užitočný a bezpečný obsah.

Právnici Gonzalezovcov však tvrdia, že uplatňovanie paragrafu 230 na algoritmické odporúčania stimuluje propagáciu škodlivého obsahu a že obetiam odopiera možnosť brániť sa, keď im tieto odporúčania spôsobili zranenia či dokonca smrť.