Denník N

Ozveny volebnej noci: Paška, Kňažko, Nesrovnal

Úspechom tohto „referenda“ mala byť porážka úradujúceho primátora Richarda Rašiho. Ten v „referende“ bezpečne vyhral, ale Paška je naraz preč.

Úspechom tohto „referenda“  mala byť porážka úradujúceho primátora Richarda Rašiho. Ten v „referende“ bezpečne vyhral, ale Paška je naraz preč.

Ak po včerajších slovenských komunálnych voľbách niekto chce uviesť príklad zložitého pôsobenia väzieb medzi „veľkou“ a „malou“ politikou, môže siahnuť po nečakanom úspechu opozície, ktorý však so samotnými výsledkami komunálnych volieb priamo nesúvisí.

Ako hlavná správa dňa sa šíri po oznámení predbežných volebných výsledkov informácia o rezignácii jedného zo silných mužov slovenskej politiky, predsedu parlamentu Pavla Pašku. Opozícia síce žiadala jeho hlavu v parlamente kvôli kauze piešťanskej CT, ale pre absenciu šancí na jeho odvolanie sa rozhodla premeniť mestské hlasovanie v Košiciach na referendum o ňom a o Smere.

Úspechom tohto „referenda“ mala byť porážka úradujúceho primátora Richarda Rašiho. Ten v „referende“ bezpečne vyhral, ale Paška je naraz preč.

Dá sa diskutovať o tom, kto z dvoch predstaviteľov Smeru – Paška alebo Raši – sa v tejto kauze viac hodil do úlohy „líšky“ a kto do úlohy „Marišky“ v zameriavači opozičnej pušky. No faktom je, že rezignácia Pašku je nepochybnou prehrou Smeru, ktorá nahráva opozícii a ktorá zatienila celkový úspech Smeru v samotných voľbách.

O kvalite tohto úspechu je možné – a určite sa aj bude – diskutovať. Strata primátorských stoličiek v Prešove a najmä v Bratislave je pre Smer veľmi nepríjemnou správou,ktorej trpkosť nezmierni získanie Banskej Bystrice v divnej trojici s SDKÚ a SNS.

No zvýšenie podielu starostov a primátorov za Smer o 8,5% oproti voľbám 2010 je potvrdením hlbšieho vrastania Smeru do komunálnej politiky. Takmer o 5 percent sa zvýšil aj podiel zvolených nezávislých kandidátov, naopak stredopravé strany na komunálnej úrovni aj naďalej slabnú.

Výsledky mestských volieb v Bratislave potvrdili, že „ľavica“ v podaní Smeru a jeho situačných satelitov tu veľkú šancu nemá a že víťazstvo Milana Ftáčnika pred štyrmi rokmi bolo skôr odchýlkou od prevažujúceho trendu voličskej podpory stredopravých strán a občiansky orientovaných mestských zoskupení.

Ale aj tu pri potvrdení celkového trendu vidíme nuansy, vrátane zvláštnych presahov z „veľkej“ politiky. Zatiaľ čo Milan Kňažko vyhodnotil svoje účinkovanie v marcových prezidentských voľbách ako úspešný test pre kandidovanie za bratislavského primátora, stredopraví bratislavskí voliči to až tak jednoznačne nevzali.

Kňažkovi síce dali v prvom kole prezidentských volieb najviac hlasov spomedzi všetkých kandidátov, ale vtedy ešte nevedeli, čo sa udeje pred druhým kolom. Mnohí z nich včera aj preto hlasovali za Iva Nesrovnala.

Grigorij Mesežnikov je politológ, prezident Inštitútu pre verejné otázky

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie