Denník N

Bieloruský denník: Bielorusko upadá do čoraz väčšej izolácie – Litva uzavrela hraničný priechod na železnici, Poľsko pre autá

Litva má s Bieloruskom hranicu s dĺžkou 679 kilometrov. Foto - TASR/AP
Litva má s Bieloruskom hranicu s dĺžkou 679 kilometrov. Foto – TASR/AP

Ako reaguje Lukašenko, opozícia a obyčajní ľudia.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Poľsko 10. februára uzavrelo jeden z hraničných priechodov s Bieloruskom: Bobrovniki – Berestovica. Patrí medzi najväčšie na bielorusko-poľskej hranici. Medzi oboma krajinami tak zostali funkčné už len dva priechody: jeden pre osobné a druhý pre nákladné autá. Jeden priechod Poliaci uzavreli už v roku 2021 v reakcii na migračnú krízu zinscenovanú Lukašenkom. Poľská strana uviedla, že priechod Bobrovniki – Berestovica sa uzatvára „v záujme bezpečnosti štátu“. Tento krok bol reakciou na odsúdenie člena Zväzu Poliakov v Bielorusku Andrzeja Poczobuta — dostal 8 rokov odňatia slobody v kolónii so sprísneným režimom.

O niekoľko dní neskôr Litva oznámila uzavretie jedného z dvoch železničných priechodov na hranici s Bieloruskom. Zatiaľ do roku 2024. Jednou z verzií je, že túto trasu aktívne využívali bieloruské úrady na pašovanie kontrabandu do EÚ.

Okrem toho sa čoraz častejšie hovorí o tom, že Poľsko môže – ako minimum – celkom uzavrieť svoje hranice s Bieloruskom. Čo to všetko znamená a ako na to reagujú Bielorusi?

Reakcia Lukašenkovho režimu

Bieloruský hraničný výbor uvádza, že v dôsledku uzavretia priechodu na poľskej strane sa predĺžili rady na ostatných priechodoch. Podľa neoficiálnych vyjadrení predstaviteľov výboru hraničnej stráže pre médiá je uzavretie priechodu reakciou poľských úradov na bezvízový režim pre Poliakov zo strany Bieloruska.

V bieloruskom meste Grodno provládna organizácia Belaja Rus dokonca zorganizovala míting proti uzavretiu hranice a bieloruskí propagandisti sa svojím obľúbeným spôsobom začali vyhrážať Poľsku raketovými útokmi.

Čo na to hovoria demokratické sily v Bielorusku

Zjednotený prechodný kabinet Bieloruska – protovláda menovaná Sviatlanou Cichanovskou – podporil rozhodnutie poľskej vlády. Bieloruské demokratické sily označili poľský krok za adekvátnu odpoveď na Lukašenkove represie a podporu Putina. Okrem toho kabinet vyzval krajiny EÚ, Spojené štáty a spojencov, aby zvýšili tlak na Lukašenkov režim. Demokratické sily Bieloruska zdôraznili, že reštriktívne opatrenia by mali pôsobiť predovšetkým proti skutočným zločincom a nemali by ovplyvňovať život bežných Bielorusov.

Kabinet zároveň zdôraznil, že hranice by mali zostať otvorené ako humanitárne koridory pre tých Bielorusov a Bielorusky, ktorí utekajú do EÚ pred masovými represiami zo strany diktátorského režimu.

Zdá sa, že toto stanovisko kabinetu Sviatlany Cichanovskej odráža hromadné nálady zástancov zmien v Bielorusku – treba naďalej zvyšovať tlak na Lukašenkov režim.

Ako to ovplyvnilo obyčajných Bielorusov

Uzavretie hraníc sa, samozrejme, priamo dotklo bieloruských občanov, ktorí cestujú do Poľska: za priateľmi, príbuznými, za prácou alebo utekajú pred útlakom. Aj beztak dlhé rady sa ešte predĺžia a autobusy a mikrobusy, ktoré doteraz premávali z Bieloruska do Poľska a naspäť, budú nútené zmeniť svoje trasy.

Prípadné úplné uzavretie západnej hranice Bieloruska spôsobí úplnú izoláciu Lukašenkovho režimu a, žiaľ, aj samotných obyvateľov Bieloruska. Na jednej strane je dôležité zvyšovať tlak na diktátora, no na druhej nepoškodzovať tých Bielorusov, ktorí sú v ohrození. Dá sa to dosiahnuť uzavretím hraníc pre nákladnú dopravu – čím by sa ešte viac oslabilo už aj tak slabé hospodárstvo, prelomili by sa pašerácke schémy osôb blízkych Lukašenkovmu režimu a život obyvateľov by to zasiahlo menej než úplné uzavretie hraničných priechodov.

Lukašenko sa bojí sily, potrebuje peniaze – preto by razantné dôsledné kroky zo susedných krajín mohli zabrať. Som si istý, že predstavitelia diktátora sa už snažia rokovať s diplomatmi EÚ, aby zrušili uzavretie priechodov a zabránili úplnému zastaveniu tranzitného toku.

Áno, obmedzenia zasahujú aj bežných občanov. Ale ešte viac ich zasahuje diktatúra a masívne, pokračujúce represie Lukašenkovho režimu. Do 16. februára bolo podľa Centra pre ľudské práva Viasna v Bielorusku 1433 politických väzňov. Celkový počet osôb odsúdených z politických dôvodov je niekoľkonásobne vyšší.

Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách

Číslo týždňa

1014 – toľko ľudí je na zozname bieloruskej KGB ako „osoby zapojené do teroristických aktivít“. 267 z nich sú občania Bieloruska.

Citát týždňa

Ales Biaľacki, vedúci Centra pre ľudské práva Viasna a nositeľ Nobelovej ceny za mier – posledné slovo na súde: „Musíme začať široký spoločenský dialóg zameraný na národné zmierenie, nech sa to niektorým zdá akokoľvek ťažké. Predpokladom tohto dialógu musí byť prepustenie všetkých politických väzňov, rozsiahla amnestia a ukončenie represií, pretože nemá zmysel amnestia, keď ľudí jednou rukou prepúšťajú a druhou uväzňujú.“

Fakt týždňa

Lukašenkovej komisii zriadenej na posudzovanie prípadov Bielorusiek a Bielorusov, ktorí opustili Bielorusko pod hrozbou represií, no chcú sa vrátiť domov, bola doručená jedna žiadosť. Podala ju novinárka nezávislého kanála Belsat, aby zistila, ako veci fungujú – a aby o tom urobila reportáž. Bieloruské bezpečnostné služby však oznámili, že jej list nespĺňa formálne požiadavky a komisia sa ním zaoberať nebude.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie