Ruské základne, jedna mena aj dane. Dokument ukazuje, ako chce Rusko ovládnuť Bielorusko

Do roku 2030 by mala vzniknúť spoločná únia Bieloruska a Ruska. Bielorusko by na papieri stále bolo samostatným štátom, no prepojenie na Rusko by bolo také silné, že fakticky by išlo o ruský satelit s obmedzenou nezávislosťou.

Vyplýva to z uniknutého strategického ruského dokumentu, ktorý získalo konzorcium novinárov z viacerých krajín vrátane Yahoo News, švédskeho Expressen, nemeckého Süddeutsche Zeitung či ukrajinského Kyiv Independent.

Dokument vznikol v roku 2021 a pochádza z Úradu cezhraničnej s polupráce, ktorý spadá pod kanceláriu ruského prezidenta Vladimira Putina. Úrad sa zaoberá spoluprácou so šiestimi postsovietskymi krajinami (Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko, Lotyšsko, Litva a Estónsko), no reálne je jeho cieľom zvyšovať ruský vplyv v týchto štátoch.

„Dokument neponúka nič senzačné. Ale nie preto, že by to nemalo nič spoločné s realitou. Práve naopak, všetko uvedené sa do istej miery otvorene implementuje alebo sa o tom diskutovalo. Jedinou otázkou zostáva, či je dokument oficiálnou doktrínou, ktorú podpísal prezident Vladimir Putin, alebo jeden z návrhov,“ povedala pre Denník N analytička z Globsecu Alena Kudzko, ktorá pochádza z Bieloruska.

Dokument neprekvapil ani bieloruského analytika Alexa Kazharského z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.

„Je to ďalšie potvrdenie, že ruský imperializmus bol a je reálnou hrozbou a neobmedzuje sa Krymom alebo jednotlivými územiami Ukrajiny, ako si viacerí mysleli po roku 2014,“ povedal.

Čo hovorí

Dokument podľa Yahoo News ukazuje, ako veľmi sa majú prepojiť tieto dva štáty v politickej, sociálnej, ekonomickej aj vojenskej rovine. Krajiny však nebudú rovnocenné, Bielorusko bude reálne podriadené Rusku.

Napríklad vo vojenskej oblasti by mal vzniknúť spoločný systém velenia. Rusi by mali mať sklady a trvalé základne v Bielorusku.

Momentálne je v Bielorusku množstvo ruských vojakov, ktorí využívajú bieloruské základne, z tejto krajiny podnikli útok na Ukrajinu, štartujú odtiaľto ruské stíhačky a z bieloruského územia strieľajú rakety. Bielorusko sa však doteraz bránilo tomu, aby tu mali Rusi trvalé základne, respektíve aby bieloruskí vojaci išli bojovať na Ukrajinu.

„Vojenská ofenzíva z Bieloruska na Ukrajinu na začiatku vojny a neustála prítomnosť ruských jednotiek kvôli výcviku a potenciálne iným aktivitám v krajine už ukázali, že Rusko si tu môže robiť, čo chce. Prezident Alexandr Lukašenko sa predtým dokázal vyhnúť trvalej prítomnosti ruských bojových jednotiek na bieloruskom území, no v budúcnosti bude pre neho čoraz ťažšie odmietať tieto požiadavky,“ hovorí Kudzko.

Podľa analytikov, ktorých oslovili Yahoo News, to bude mať vplyv aj na to, ako o obrane uvažujú Poľsko a ďalšie krajiny V4 vrátane Slovenska.

„Ak budú silné ruské protivzdušné sily trvalo rozmiestnené v Bielorusku, zmení to obranné kalkulácie Poľska, pretože rusko-bieloruské sily môžu zneškodniť poľské strely z bieloruského územia,“ povedal pre portál András Rácz, analytik z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy.

Jednotná mena, rovnaké dane

V ekonomickej sfére by podľa dokumentu malo dôjsť k prepojeniu daňových systémov či energetiky. Vznikla by aj jedna mena, a hoci dokument nespomína, že by to mal byť rubeľ, je to viac ako pravdepodobné.

Podľa Kudzkovej sa už o jednotnej mene či o harmonizácii daní hovorilo aj predtým. „Firmy začali preventívne posielať svojich účtovníkov a audítorov na školenia študovať ruský daňový systém, aby boli pripravení na budúce reformy,“ vraví.

V pláne je podľa dokumentu aj čoraz silnejší vplyv ruských „občianskych“ organizácií v Bielorusku.

„Takzvaná občianska spoločnosť má za cieľ propagovať ruské záujmy, majú na to dosť peňazí. Lukašenko predtým dokázal zabezpečiť, aby ich aktivity boli obmedzené. Ale po vojne už taká obrana nie je,“ hovorí Kudzko.

Bieloruský školský systém podľa nej začal aktívne preberať líniu o bratstve medzi Ruskom a Bieloruskom a dáva viac dôrazu na ruskú kultúru a históriu. „Bieloruský jazyk sa popiera. Existujú viaceré byrokratické prekážky a politické zastrašovanie, ktoré majú odradiť od používania bieloruského jazyka v školách a v médiách,“ dodáva Kudzko. Podľa sčítania v roku 2019 až 60 percent ľudí tvrdí, že ich materinský jazyk je bieloruština, no zároveň 70 percent ľudí sa doma rozpráva po rusky.

Podľa dokumentu by mali Rusi zintenzívniť vydávanie ruských pasov občanom Bieloruska, čo robili napríklad aj v Abcházsku, separatistickej gruzínskej republike.

Čo na to Lukašenko

Debaty o spoločnej únii Ruska a Bieloruska siahajú až ku koncu 90. rokov. Ako hovorí Kudzko, na začiatku bol bieloruský prezident Alexandr Lukašenko priaznivcom tohto nápadu. Myslel si, že by bol na čele takéhoto útvaru.

K moci v Rusku sa však dostal Vladimir Putin a Lukašenko sa už hlbšej integrácii oboch krajín bráni.

„Lukašenko teraz vie, že by to znamenalo úplnú stratu vlastnej nezávislosti. Vie, že Putin ho nemá rád. Ak by nemal žiadnu reálnu krajinu, ktorej by vládol, Putin by sa ho mohol zbaviť ľahšie,“ dodáva Kudzko.

Po demonštráciách v roku 2020, ktoré krvavo potlačil, je Lukašenko od Putina závislý. Ako povedala aj jeho vyzývateľka vo sfalšovaných voľbách Sviatlana Cichanovská, bez Ruska by už Bielorusku nevládol.

„Po roku 2020 je Lukašenko podstatne oslabený. Ruská armáda pochoduje po Bielorusku ako doma a viem si predstaviť, že v istom bode ich jeho názor na tieto veci prestane zaujímať,“ povedal akademik Kazharski.

Proti splynutiu s Ruskom sú podľa Yahoo News aj bieloruskí oligarchovia.

Podľa Kudzkovej majú Bielorusi všeobecne veľmi priaznivý názor na Rusko, dokonca aj po začiatku vojny, a myslia si, že by mali mať blízke vzťahy. Zároveň však chcú, aby Bielorusko zostalo nezávislým štátom.

„Momentálne je nemožné prieskumami zistiť reálny názor Bielorusov. Ale všeobecný sentiment zostať nezávislý pravdepodobne od začiatku vojny narástol. Ľudia nechcú, aby oni alebo ich deti išli do vojny ako súčasť ruskej armády,“ dodáva.

Kazharski si nemyslí, že by názor ľudí bol pre Putina v tomto pláne dôležitý. „V Bielorusku pred pár týždňami poslali manželku novinára Dašu Losikovú na dva roky do väzenia za rozhovor pre nezávislú televíziu Belsat. V krajine je len oficiálne asi 1 300 politických väzňov, ľudí posielajú do basy za lajk pod komentárom na Facebooku. Keď máte z jednej strany takýto režim a z druhej ruskú armádu, myslíte si, že občanov by sa niekto niečo pýtal?“ vraví Kazharski.

Analytičku Kudzkovú na dokumente skutočne prekvapuje len termín, rok 2030. „To vyzerá dosť ďaleko. Ale to bolo ešte pred vojnou, tak predpokladám, že teraz sú Rusi ambicióznejší,“ dodáva.

„Ruské ciele v súvislosti s Bieloruskom sú rovnaké ako pri Ukrajine. Len v Bielorusku sa spoliehajú viac na nátlak ako na vojnu. Cieľom je stále celkové začlenenie,“ povedal pre Yahoo News americký veľvyslanec pri OBSE Michael Carpenter.