Zomiera tak, ako žil. O pôvabe a zraniteľnosti prezidenta Jimmyho Cartera
Najstarší žijúci americký prezident sa rozhodol pre paliatívnu starostlivosť.
Píše Robin Givhanová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Fotografie prezidenta Jimmyho Cartera z jeho pôsobenia v Bielom dome sa nelíšia od fotografií iných amerických prezidentov.
Zväčša ide o dôstojné zábery, na ktorých si podáva ruku s významnými ľuďmi alebo voličmi. Alebo sa typicky široko usmieva, kráča či reční. Od ostatných prezidentov ho však odlišujú obrázky z éry po jeho konci v úrade.
V neskorších verejných rolách, ktoré zastával – budovateľa, učiteľa a manžela milovanej Rosalynn -, ho robila výnimočným jeho neobyčajná obyčajnosť. Zábery Cartera z tohto obdobia jeho života zachytávajú muža plného zraniteľnosti.
A na sklonku života, vo veku 98 rokov, dovolil Carter svojej zraniteľnosti, aby v jeho príbehu zohrala ešte dôležitejšiu úlohu. V sobotu totiž oznámil, že končí s liečbou v nemocnici a zvyšok života chce stráviť doma, pričom mu bude poskytovaná už len paliatívna starostlivosť.
To je samo osebe mimoriadne.
V modernej ére je nezvyčajné, aby sa niekto, kto kedysi dosiahol najvyššie poschodia moci, takto verejne prihlásil k tomu, že na úrovni bežného človeka premýšľa o otázkach života a smrti – so všetkou ich neistotou a zložitosťou.
Muži, ktorí zastávajú funkciu prezidenta, sa po konci v úrade vracajú na iné miesto než to, ktoré zanechali pred svojou cestou do Bieleho domu. Môže ním byť život vo viditeľne honosnejšej a drahšej rezidencii. Môže ním byť obklopovanie sa slávnymi a privilegovanými ľuďmi. Niektorí možno túžia po tom, aby upravili či dokonca prepísali históriu.
Carter sa však po svojom jedinom funkčnom období
