Denník NAstronóm o incidentoch na ISS: Nepamätám si prípady, keď by zásahom zvonku došlo k narušeniu integrity lode

Otakar HorákOtakar Horák
Kozmická loď Sojuz MS-22 pripojená k ISS na snímke z 8. októbra 2022. Foto – NASA
Kozmická loď Sojuz MS-22 pripojená k ISS na snímke z 8. októbra 2022. Foto – NASA

S odstupom necelých dvoch mesiacov došlo na dvoch ruských lodiach pripojených k ISS k dvom zrážkam, v oboch prípadoch zrejme s miniatúrnymi vesmírnymi telesami (mikrometeoroidmi). „Dve podobné udalosti tak tesne po sebe sú štatisticky málo pravdepodobné,“ vraví astronóm Jiří Šilha.

Únik chladiacej kvapaliny z ruskej kozmickej lode Sojuz MS-22 pripojenej k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) spôsobil náraz mikrometeoroidu, vesmírneho telesa mikroskopických rozmerov.

Vo svojom stanovisku to uvádza ruská vesmírna agentúra Roskosmos.

Zvažoval sa aj náraz častice kozmického odpadu, no vyšetrovanie ukázalo, že je to nepravdepodobné.

K incidentu na ISS došlo ešte 14. decembra 2022.

Výnimočné udalosti

11. februára 2023 došlo k poškodeniu aj na ruskej nákladnej lodi Progress MS-21, ktorá bola v tom čase takisto pripojená k Medzinárodnej vesmírnej stanici.

Ani v tomto prípade sa nepredpokladá porucha zariadenia a podľa záverov vyšetrovania poškodenie spôsobil „externý vplyv“, pravdepodobne mikrometeoroid.

Video z úniku na lodi Progress na ISS. Zdroj – Twitter/Katya Pavlushchenko

To znamená, že s odstupom necelých dvoch mesiacov došlo na dvoch lodiach pripojených k ISS k dvom zrážkam s mikrometeoroidom. „Dve samostatné udalosti tak tesne po sebe sú niečo výnimočné a bežne to nevidíme,“ povedal astronóm Jiří Šilha z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Zo šiestich mesiacov vo vesmíre bude rok

Druhá zrážka oddialila vyslanie nepilotovanej kozmickej lode Sojuz MS-23 za astronautom NASA Frankom Rubiom a dvomi ruskými kozmonautmi Sergejom Prokopievom a Dmitrijom Petelinom.

Pôvodne bol štart naplánovaný na 19. februára 2023, no pre incident na Progresse sa presunul na marec a naposledy na tento piatok 24. februára.

Ak nedôjde k ďalším zmenám, poletí sa z Bajkonuru v Kazachstane o 1.34 h ráno nášho času.

Misia trojčlennej posádky ISS sa pôvodne mala skončiť v marci, no pre uvedené komplikácie potrvá až do septembra. Namiesto pôvodných šiestich mesiacov tak trojica vo vesmíre strávi takmer rok.

Astronóm si podobný prípad nepamätá

V tejto časti článku priblížime okolnosti prvého incidentu na kozmickej lodi Sojuz MS-22.

Zariadenie štartovalo do vesmíru 21. septembra 2022 a k nehode spôsobenej vesmírnym telesom došlo 14. decembra.

Mikrometeoroid pretrhol potrubie chladiacej kvapaliny, ktorá unikla mimo systému chladenia do voľného vesmíru. Iné poškodenie sa nenašlo.

Šéf Roskosmosu Jurij Borisov v decembri povedal, že otvor v plášti lode má priemer asi 0,8 milimetra.

Predpokladá sa, že incident na lodi Sojuz spôsobili meteoroidy z meteorického roja Geminidy. Zdroj – Twitter/Katya Pavlushchenko

Podľa astronóma Jiřího Šilhu teleso muselo mať obrovskú rýchlosť alebo muselo byť relatívne veľké, ak dokázalo preniknúť ochranným plášťom do útrob vesmírnej lode.

Vedec povedal, že si nepamätá prípady, keď by zásahom zvonku došlo k narušeniu integrity lode.

Zároveň vysvetlil, že vesmírna stanica ISS je dimenzovaná na to, aby odolala nárazu vesmírneho telesa aj s veľkosťou niekoľko centimetrov. „Predpokladám, že na prienik častice do vesmírnej lode stačí menšie teleso, možno s veľkosťou niekoľko milimetrov alebo jeden centimeter.“

Okrem veľkosti záleží aj na rýchlosti vesmírneho telesa pri náraze do vesmírnej lode. „Meteoroidy môžu dosiahnuť rýchlosť až 70 kilometrov za sekundu.“ Rolu zohráva aj dráha telesa či ďalšie faktory.

V Roskosmose usúdili, že poškodená loď nie je vhodná na návrat posádky z ISS, no pre prípad núdze je zatiaľ pripojená k vesmírnej stanici. Podľa plánov by sa na Zem mala vrátiť bez posádky v marci.

Diera s priemerom 12 milimetrov

Predpokladá sa, že náraz zvonku spôsobil aj druhý incident, ku ktorému došlo 11. februára tohto roku na zásobovacej lodi Progress MS-21.

Po náraze unikla chladiaca kvapalina z vonkajšieho okruhu termoregulačného systému, následky teda boli podobné ako v decembri 2022.

Poškodili sa aj solárne panely.

„Diera v chladiči má priemer okolo 12 milimetrov,“ uviedol Roskosmos podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS.

Táto loď už na ISS nie je. Zariadenie naložené odpadom sa odpojilo od vesmírnej stanice a 19. februára sa zničilo v atmosfére nad južným Pacifikom.

Otvor v lodi Progress mal priemer okolo 12 milimetrov. Zdroj – Twitter/Michal Václavík

Sledovať milimetrové mikrometeoroidy sa nedá

Značná časť informácií o oboch incidentoch sa nachádza na stránke Roskosmosu, ktorá počas vojny Ruska proti Ukrajine prestala byť pre mnohé západné krajiny dostupná.

Podľa vesmírnej nadšenkyne Katye Pavlushchenkovej, ktorá má na ruský web prístup, Roskosmos nezvažuje okamžité vylepšenie ochrany súčasných lodí, keďže pravdepodobnosť zásahu ďalším mikrometeoroidom považuje za malú (no budúce lode môžu mať väčšiu ochranu).

Dva incidenty z decembra a februára označil astronóm Jiří Šilha za „vážne“, keďže v čase zrážky boli obe lode pripojené k ISS.

„V minulosti sa napríklad vyskytli praskliny na prednom skle raketoplánov po zrážkach s mikrometeoroidmi, ale nikdy som nezažil, aby bola ohrozená posádka priamo na ISS, prípadne lode pripojené k vesmírnej stanici,“ povedal vedec z UK v Bratislave a dodal: „Dve podobné udalosti tak tesne po sebe sú naozaj štatisticky málo pravdepodobné.“

Roskosmos uviedol, že v minulosti už došlo k nárazom mikrometeoroidov do kozmickej lode alebo orbitálnej stanice, ale doteraz nemali také vážne následky. „Žiadna krajina na svete nemá monitorovací systém, ktorý by dokázal sledovať mikrometeoroidy s veľkosťou okolo jedného milimetra,“ dodala podľa Reuters ruská vesmírna agentúra.

Obe poškodenia vedľa seba, hore na lodi Progress, dole na lodi Sojuz. Zdroj – Twitter/Space By Storm

Piatkový štart bez posádky

Tento piatok vyštartuje do vesmíru kozmická loď Sojuz MS-23 a poslúži ako náhrada za loď na ISS poškodenú nárazom mikrometeoroidu.

Uvedená loď nebude mať žiadnu posádku a jej úlohou bude doviezť troch členov posádky ISS, ktorí sa teraz na vesmírnej stanici ocitli bez bezpečného dopravného prostriedku, späť na Zem.

Astronóm Jiří Šilha predpokladá, že Roskosmos má vypracované protokoly, aby vesmírna loď na Zemi bola vždy pripravená pre prípad núdze, ak posádka na ISS potrebuje asistenciu. „Napríklad NASA mala vždy raketoplán v zálohe, aby ho mohli vyslať do vesmíru a zachrániť ním posádku na vesmírnej stanici.“

Spolupráca Moskvy a Západu

Rusko tento týždeň oznámilo, že na ISS zostane do roku 2028. Medzinárodná vesmírna stanica predstavuje jednu z posledných oblastí spolupráce medzi Moskvou a Západom.

Vlani v novembri šéf agentúry Jurij Borisov povedal, že ruská účasť na ISS sa bude odvíjať od technického stavu modulu a ďalších faktorov.

Rusko plánuje vybudovať vlastnú vesmírnu stanicu. Roskosmos nedávno oznámil, že jej návrh má byť hotový do konca tohto roka a prvý modul by mal vzniknúť do konca roka 2027.

NASA plánuje životnosť ISS do roku 2031.

Astronóm Jiří Šilha povedal, že spolupráca krajín na ISS je nevyhnutná, keďže jednotlivé moduly, z ktorých je stanica postavená, sú prepojené ako skladačka. „Ak by ruský modul neprevádzkovali Rusi, mali by ste infraštruktúru, ktorá by nebola obsluhovaná,“ povedal Šilha a dodal, že by išlo o problém pre bežnú prevádzku stanice, nehovoriac o možných komplikáciách napríklad pri požiari.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].