Smer a Hlas sú od seba čoraz ďalej, Pellegrini dúfa v spojencov na opačnej strane

Ešte pred troma mesiacmi to vyzeralo na zbližovanie, dnes je medzi Hlasom a Smerom viditeľné napätie. Podľa prieskumov verejnej mienky preferenčne dve najsilnejšie strany už vstúpili do neoficiálnej časti volebnej kampane a výroky ich predsedov v posledných dňoch dali jasne najavo, že do volieb pôjdu ako konkurenti. Už teraz chcú dať voličom najavo, v čom sa od seba odlišujú.

Otvára sa tak aj kardinálna otázka volieb, ktoré sú zatiaľ naplánované na 30. september tohto roka. Uprednostní líder Hlasu Peter Pellegrini koalíciu s Robertom Ficom alebo ho viac bude zaujímať prípadné spojenectvo so Sme rodina či KDH? Ľudia v Hlase pod podmienkou anonymity naznačujú, že by mohla platiť skôr druhá možnosť. Fico už, naopak, vykresľuje Pellegriniho ako liberálneho spojenca SaS a Progresívneho Slovenska.

Otvorený súboj odštartoval rozhovor Pellegriniho pre Nový Čas. Oznámil v ňom v sobotu, že si nevie predstaviť, že by bol s Ficom vo vláde, koalíciu so Smerom však nevylúčil. „Sedieť takto ako s vami na rokovaní vlády spolu s ním, on so mnou alebo ja s ním, ja si to neviem predstaviť.“ Predseda Hlasu však naznačil, že by mu bolo lepšie v koalícii bez Ficovej strany. Reakcia Fica aj Smeru bola ostrá.

Najprv niečo z histórie

Povedzme si najprv niečo z histórie vzťahov týchto dvoch strán. Tie sa začali písať po tom, čo jedenásť poslancov na čele s Pellegrinim odišlo v júni 2020 zo Smeru, teda krátko po parlamentných voľbách.

Odchod Pellegriniho sa očakával, v Smere sa necítil komfortne, s Ficom už takmer spolu nekomunikovali, strana skončila v opozícii. Jeho odchod potom nakopol predsedu Smeru k návratu k politickej práci po dvoch rokoch politickej pasivity, ktoré nasledovali po jeho odchode z vlády na jar 2018. Fico vtedy demonštroval nezáujem o zotrvanie v politike aj tým, že sa uchádzal o miesto na Ústavnom súde, čo si rozmyslel až po tom, čo pochopil, že je nereálne, že by ho prezident Andrej Kiska vymenoval za predsedu tohto súdu.

Hlas sa už krátko po vzniku stal lídrom prieskumov verejnej mienky a na jar 2021 mal v prieskumoch 24-percentnú podporu, zatiaľ čo Smer padol na 9 percent. V tom čase už Fico aj pod tlakom vonkajších okolností – jemu blízki ľudia skončili vo väzbe – našiel chuť do práce. Smer a Hlas už vtedy boli reálni konkurenti, no stále existovala agenda, ktorá ich zbližovala – ich spoločná minulosť vo vláde.

Keď sa objavili podozrenia, že Pellegrini zobral ako štátny tajomník na ministerstve financií úplatok 150-tisíc, Fico ho bránil rovnako ako všetkých svojich bývalých ministrov, nominantov a jemu blízkych podnikateľov. „To sú hovadiny povymýšľané voči nim. Je to len a len útok na opozíciu,“ hovoril o Pellegrinim a exministrovi financií Petrovi Kažimírovi, ktorého z korupcie obvinili v auguste 2021.

A naopak, keď minulý rok obvinili Fica zo založenia zločineckej skupiny, bránil ho predseda Hlasu, ktorý rečnil o tom, že tu máme veľký problém so spravodlivosťou. „Ak do parlamentu príde návrh na vydanie Fica orgánom činným v trestnom konaní, budú poslanci Hlasu hlasovať proti,“ oznámil. A tak sa aj stalo.

Jednostranný pokus o zblíženie nastal vlani pred jesennými komunálnymi voľbami, keď Fico ponúkal predvolebnú spoluprácu. Hlas o to neprejavil záujem a okrem spolupráce v niektorých regiónoch, keď sa na tom dohodli miestne štruktúry, išlo o prvý predvolebný súboj týchto strán.

Hlas nepomohol Smeru ani pri referende o predčasných voľbách, ktoré bolo v januári. Pellegriniho strana nemala bilbordy a v predtuche neúspešnosti referenda sa mu na rozdiel od Smeru venovala len okrajovo, čo Fico medzi riadkami Hlasu na tlačových besedách často vyčítal.

Pellegrini Fica nechce už dlho

Líder Hlasu nehovorí prvýkrát, že si vládu s priamou účasťou Roberta Fica nevie predstaviť, spomínal to už v roku 2021, keď predseda Smeru odídencov zo strany označila za zradcov. Pellegrini na oplátku o Smere povedal, že je to „hnedá sociálna demokracia“, a v televízii Markíza na otázku, či si vie predstaviť, že by sedel vo vláde s Robertom Ficom, odvetil, že „si to vie ťažko predstaviť“.

Teraz Pellegrini v Novom Čase dokonca prirovnal Fica k Igorovi Matovičovi. „Je veľmi paradoxné až pozoruhodné, ako sa Igor Matovič niekedy s Robertom Ficom zhodujú v niektorej z taktík, až niekedy som mal pocit, ako keby sa navzájom potrebovali, lebo vtedy im ide tá politika dobre. Dokonca si hovorím, či by títo dvaja ľudia neboli schopní v konečnom dôsledku sa ešte dať aj dokopy.“

Išlo o jasný útok na predsedu Smeru, je všeobecne známe, že Fico a Matovič jeden druhým navzájom pohŕdajú. Pellegrini zašiel ešte ďalej, keď o 58-ročnom Ficovi povedal, že hoci je vážený politik, už je to politik minulosti a nemyslí si, že môže Slovensku ponúknuť nejakú nádej a víziu pre 21. storočie. Ficovi podľa neho teraz už ide skôr len o rehabilitáciu strany alebo jeho osoby.

 

Dôležitá je však pasáž, v ktorej sa Pellegrini rozhovoril o jeho rozmýšľaní o politických partneroch. „Moja preferencia je, a hovorím to vlastne od začiatku Hlasu – pre upokojenie spoločnosti, ktorá je rozdelená na dva znepriatelené tábory, že najlepším riešením by bolo, keby vznikla vláda zmierenia, to znamená, že by to bol mix strán, napríklad Hlasu a niekoho zo súčasnej koalície, alebo nejaký budúci tvar, ako keď sa to len takto vymení.“

Pridal, že preferuje modernú vládu, ktorá nebude v očiach verejnosti znamenať, „alebo už dupľom nie v očiach zahraničia, pretože Slovensko je malá krajina závislá aj od postoja zahraničia, našich susedov a zahraničných organizácií, aby to nebol návrat do minulosti a návrat starých časov“. Narážal zjavne na proruskú orientáciu Smeru.

Venoval sa aj extrémistickej Republike, s ktorou Smer spolupracuje a tu sa oprel o citát končiaceho českého prezidenta Miloša Zemana. „Povedal jednu peknú vec, s ktorou plne súhlasím a tú považujte aj za moju odpoveď. ´Neexistuje horší alebo lepší neonacista. Všetci sú neonacisti.´“

Fico vidí komplot s liberálmi

Fico rozhovoru v Novom Čase venoval niekoľko osobných poznámok aj facebookových statusov. „Predseda Hlasu Peter Pellegrini neprestáva prekvapovať. V sobotu jasne vylúčil Smer a Republiku z povolebnej spolupráce a chce vytvoriť vládu s SaS a Progresívnym Slovenskom,“ zareagoval.

Smer potom vo svojom stanovisku oznámil, že berú na vedomie, že Hlas sa vybral „pravicovou a liberálnou cestou. Z Pellegriniho slov pre nich jasne vyplýva, „že pôjde o spoluprácu Hlasu, SaS a Progresívneho Slovenska, ktorého predstavitelia absolvovali po páde vlády Eduarda Hegera stretnutie v Prezidentskom paláci“. Hodnotia to ako otvorené prihlásenie sa Hlasu „k extrémnym liberálnym a pravicovým stranám, ako je SaS a Progresívne Slovensko, čo vytvára neobmedzený priestor na presadzovanie radikálnej liberálnej a pravicovej agendy“.

Ako je to v skutočnosti? Nešiel by Hlas radšej do koalície so Smerom, a ak áno, za akých podmienok? Denník N sa na to pýtal ľudí z Hlasu a jeho okolia a politikov, ktorí majú s Pellegriniho stranou dobré vzťahy.

V Hlase nie sú jednotní

Odpovede nie sú jednoznačné, pretože ani v Hlase na to nemajú všetci jednotný názor a prípadný výber politických partnerov bude zjavne výrazne ovplyvňovať volebný výsledok ich strany, ale aj tých ostatných.

Dá sa však povedať, že časť vedenia Hlasu počíta s koalíciou so Smerom ako s prvou voľbou a nemala by s tým problém.

Pre časť vedenia, vrátane Petra Pellegriniho, by mohol byť zväzok so Smerom s Ficom problém. Platilo by to hlavne vtedy, keby Smer dosiahol lepší volebný výsledok ako Hlas. Pre túto časť strany by bol prijateľný Smer len bez Fica či Roberta Kaliňáka vo vláde a aj to len v situácii, pokiaľ by sa nenaskytlo iné politické riešenie. Uprednostnili by iné strany, najmä Sme rodina.

Progresívne Slovensko považujú v Hlase za nečitateľnú stranu a rovnako aj SaS, takže s nimi by sa spojili, len keby to inak nešlo.

Netrpezlivo, naopak, očakávajú, ako vo voľbách dopadne KDH a maďarské strany, keďže ich považujú za vhodnejších koaličných partnerov ako PS či SaS.

Sám Pellegrini hovorí, že sa okrem poslanca Tomáša Valáška ešte nestretol so živým členom Progresívneho Slovenska a netuší, aká bude ich politika.

Hlas pri rozmýšľaní o koaličných partneroch určite sleduje aj prieskumy verejnej mienky a to, čo v nich hovoria ich voliči. Tí sa pozerajú často iným smerom ako podporovatelia Ficovej strany.

Prieskum agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV Joj z novembra minulého roka napríklad zachytil, že kým až takmer 40 percent voličov Hlasu by odovzdalo svoj prípadný druhý hlas Sme rodina, PS, SaS, OĽaNO či KDH, v prípade voličov Smeru by tieto strany zvažovalo dohromady len 7 percent.

 

Líšia sa aj v zahraničnej politike

Okrem postoja Hlasu k možnej koalícii so Smerom sa strany rok po začatí vojny proti Ukrajine výrazne líšia aj v otázkach zahraničnej politiky. Kým Fico a jeho kolegovia strašia, že Hegerova vláda chce posielať slovenských občanov bojovať na Ukrajinu, a postoje jeho strany sú jednoznačne proruské, Hlas sa drží línie EÚ a NATO a nespochybnil ani posielanie zbraní na Ukrajinu.

Peter Pellegrini aj tento týždeň kládol otázku, ako by sme sa pozerali na to, keby niekto obsadil tretinu územia Slovenska a naši spojenci nám nepomáhali sa brániť, hoci by sme o to stáli. Neodmieta ani to, že by sme poslali na Ukrajinu naše vyradené lietadlá MiG-29.

Niektorí poslanci Hlasu však k Moskve stále cítia sympatie. Prejavilo sa to aj v stredu, keď Smer vyzval Slovenský olympijský výbor, aby podporil štart ruských a bieloruských športovcov na olympiáde v Paríži, ktorá bude o rok. Medzi 43 poslancami, ktorí výzvu olympijskému výboru adresovali, sú najmenej dvaja poslanci Hlasu. Ich mená strana nezverejnila, považuje to za ich individuálne rozhodnutie.

Hlas podľa odpovede strany vníma rozhodnutie o účasti ruských a bieloruských športovcov na olympiáde za výsostnú právomoc Medzinárodného olympijského výboru. „Slovenský olympijský výbor musí takisto prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutie, čo bude svojim kolegom odporúčať. Poslanci Hlasu, ktorí sa pod výzvu podpísali, konali v dobrej viere a po konzultácii s predstaviteľmi Slovenského olympijského výboru,“ napísala hovorkyňa Patrícia Medveď-Macíková.