Denník NKauza Mýtnik: Brhel mladší sa nečakane priznal k tomu, že si delili zisky so Suchobom

Jozef Brhel starší a Jozef Brhel mladší na súde v kauze Mýtnik. Foto N - Vladimír Šimíček
Jozef Brhel starší a Jozef Brhel mladší na súde v kauze Mýtnik. Foto N – Vladimír Šimíček

(Aktualizované 23. 2.) Jozef Brhel mladší priznal, že spolu s Michalom Suchobom spolu brali dividendy. Suchobova firma Allexis roky profitovala na utajených tendroch na finančnej správe. Obžaloba tvrdí, že v pozadí jeho firmy boli Brhelovci.

Štyri dni trvala svedecká výpoveď kľúčového svedka kauzy Mýtnik Michala Suchobu. Počas nich čelil takmer tristo otázkam advokátov, obžalovaných i senátu.

Často zaznievalo to isté, čo nie je nová taktika obhajoby. Volá sa to skúška správnosti. Aj desaťkrát sa opýtať na to isté, či svedok bude odpovedať stále rovnako.

Suchoba týmto testom prešiel, no stalo sa niečo nečakané – obžalovaný Jozef Brhel mladší sa vlastnými otázkami na svedka priznal k niečomu, čo doposiaľ na súde verejne nezaznelo.

Prihlásil sa k tomu, že si so Suchobom delil dividendy z firmy Allexis Assets. Táto spoločnosť bola súčasťou reťazca obchodných firiem spojených so Suchobovou firmou Allexis, ktorá profitovala na utajovaných tendroch na finančnej správe.

Cez finančnú správu za vlád Smeru unikali štátu milióny eur. Obžaloba tvrdí, že Suchoba sa na zmanipulovaných tendroch dohodol s riaditeľom finančnej správy Františkom Imreczem a že v pozadí biznisu boli v skutočnosti Brhelovci.

Kauza Mýtnik je kľúčová tým, že medzi obžalovanými je Jozef Brhel starší, niekdajší poslanec HZDS označovaný najskôr za mecenáša strany Vladimíra Mečiara a potom mecenáša Smeru Roberta Fica.

Zaskočil aj sudcu

Zdalo sa, že svojím spontánnym priznaním sa k dividendám zaskočil Jozef Brhel mladší aj sudcov. Predseda senátu Ján Hrubala sa ho potom dvakrát spýtal, či naozaj teda nespochybňuje rozdelenie dividend, ako je uvedené v obžalobe.

„Nespochybňujem to,“ reagoval Brhel mladší a sudca Hrubala hneď zaprotokoval, že toto vyjadrenie vníma ako doplnenie jeho výpovede. Dovtedy nič také na súde totiž nepovedal.

Brhel mladší, rovnako ako ďalší obžalovaní, totiž využili svoje právo vypovedať len sčasti. Vypovedali len spontánne – teda povedali len to, čo chceli, aby v rámci pojednávania zaznelo. Odmietli odpovedať na otázky, ktoré by mohli mať prokurátor či senát.

Dôkazy v spise síce naznačovali delenie dividend, a preto sa nemusí zdať, že ide o niečo nové. Na súde sa však Brhel mladší takto verejne prihlásil k peniazom až teraz.

Dividendy končili u Suchobu, ale aj v cyperskej spoločnosti Prenmor, za ktorou bol práve Brhel mladší. V rokoch 2016 až 2019 takto získal vyše 5,8 milióna eur. Suchoba na dividendách dostal takmer osem miliónov eur.

Michal Suchoba. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako tiekli peniaze

Pôvodne verejnosť vedela, že na tendroch zarábala najmä Suchobova firma Allexis.

Keď sa z podnikateľa Michala Suchobu stal spolupracujúci obvinený, odhalil celú štruktúru a vypovedal aj o tom, ako sa mu do biznisu „natlačili“ Brhelovci. Počas uplynulých dní to zopakoval aj na súde, čo obžalovaní popierajú.

Obžaloba spomína reťazec štyroch obchodných spoločností. Na Suchobovu Allexis nadväzovala Allexis Group so sídlom v Českej republike. Ďalej to bol Allexis Assets so sídlom na Malte a napokon Prenmor z Cypru. Navzájom mali medzi sebou zmluvy a obchodovali s licenčnými právami.

Za Allexis Group a Allexis Assets oficiálne vystupoval právnik Martin Bahleda. Aj on je dnes obžalovaný z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. S Brhelom mladším sa bránia, že išlo o riadny biznis.

Prokurátor špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa však v obžalobe tvrdí, že cieľom celého reťazca firiem bolo zakryť pôvod peňazí – teda ziskov z predražených tendrov na finančnej správe. Obžaloba hovorí o škode vyše 45 miliónov eur.

Verejne však doposiaľ Brhel mladší ani Brhel starší nepriznali, že sa so Suchobom delili o peniaze. Jozef Brhel starší, ktorý bol podľa obžaloby kľúčovou osobou celého biznisu, popiera od začiatku, že by vyššie uvedené firmy z reťazca vôbec poznal.

Brhel mladší v prípravnom konaní nevypovedal. Na súde už síce obhajoba Brhelovcov priniesla aj obrázkové bannery s reťazcom firiem a pri cyperskej firme Prenmor už bolo uvedené meno Jozef Brhel mladší, no o delení sa so Suchobom vo svojej výpovedi nič nepovedal. Zdôraznil len to, že žiadne peniaze nelegalizovali.

Obrazová pomôcka Jozefa Brhela v kauze Mýtnik. Foto N

Ako odkryli dividendy: Suchoba chcel viac, lebo staval dom

Brhel mladší sa po pojednávaní tváril, že nepovedal na súde nič nové. Hovoril, že iné listinné dôkazy preukazujú, že Prenmor dividendy dostal a že za firmou je práve on. Od začiatku sa vraj nesnažil ukryť, len nechcel byť priamo spájaný so žiadnou slovenskou firmou.

Jeho advokát Michal Mandzák v reakcii na článok tvrdí, že Brhel mladší spoluvlastníctvo Allexisu nikdy nepopieral. Ako dôkaz uvádza to, že jeho klient už pred vyše rokom oznámil orgánom činným v trestnom konaní, že do skončenia procesu im vydáva niekoľko miliónov eur, ktoré boli súčasťou zisku z podnikateľských aktivít spoločnosti Allexis.

Pôvodná dohoda medzi Suchobom a Brhelom mladším vraj bola, že sa budú deliť na polovicu. Prečo potom Suchoba dostal 8 miliónov a Brhelov Prenmor len 5,8 milióna eur?

Odpoveď naznačil vo svojich otázkach Brhel mladší. Z nich totiž vyplývalo, že za tieto peniaze jeho obchodný partner staval luxusnú vilu na hradnom kopci v Bratislave neďaleko Slavína.

So Suchobom spájajú roky luxusnú vilu pri Slavíne. Priamo sa dá spojiť len so susedným pozemkom, ktorý kúpil s iným domom a ten zbúrali. „Jeho cena bola menšia než dva milióny eur. Vôbec si nepamätám, že by som na to použil dividendy z Allexis,“ reagoval Suchoba.

Na tomto pozemku už nič nepostavil. To zodpovedá aj údajom z katastra. Pozemok je zaistený v trestnom konaní a patrí Suchobovi.

Dom na susednom pozemku je písaný na firmu Mudroňova 86 s. r. o. Tá má sídlo na rovnakej adrese ako Allexis. Konateľom tejto firmy je Martin Vízner, ktorý je so Suchobom v dozornej rade spoločnosti Prodigyhealth.com.

Brhel starší spochybňuje, že by sa chcel dostať do Suchobovej firmy za euro

Aj na tomto príklade sa ukázalo, že nie je jednoduché preukázať Suchobovi klamstvo a spochybniť ho ako svedka.

Právnika Martina Bahledu, ktorý vystupoval za firmy Allexis Group a Allexis Assets, označil Suchoba za bieleho koňa Brhelovcov. A ich vstup do Allexisu za výpalnícky.

Na súde Suchoba hovoril aj o tom, že za vstup do firmy žiadal od Brhela staršieho dva milióny, no on mu navrhoval jedno euro. Nakoniec sa dohodli na 700-tisíc eurách.

„Príčetnému človeku takéto niečo nenapadne,“ reagoval na Suchobovu výpoveď o eurovej ponuke Brhel starší a spochybňoval, že by to tak bolo. „Klamal veľa a bol z toho veľakrát usvedčený,“ povedal podnikateľ, ktorému sa darilo počas vlád Smeru.

A hoci o Suchobovi hovoril ako o klamárovi, sám sa odvolával na niektoré časti jeho výpovede. Konkrétne na to, že ceny za projekty Allexisu na finančnej správe „neboli premrštené, ale trhové“. Brhel zdôrazňoval, že výnosy za tieto projekty prevýšili náklady, a teda žiadna škoda nemohla byť štátu spôsobená.

Ide o projekty eKasa, virtuálnu pokladnicu či informačný systém kontrolných známok a na súde ešte len budú dokazovať, či boli predražené. Kľúčové v tejto časti budú znalecké posudky. Svoj má obžaloba, ale aj obhajoba.

Mandzák sa odvoláva na dva nezávislé posudky, z toho jeden zo Slovenskej technickej univerzity. Oba podľa advokáta preukázali, že Allexis nespôsobil štátu škodu, ale, naopak, priniesol zisk 3,7 miliardy eur. Podľa obhajcu by bolo „zo strany prokurátora férové si priznať, že ani jeden z troch bodov obžaloby sa nepreukázal a obvinenie bolo vykonštruované bez dôkazov“.

Suchoba vysvetľoval svoju výpoveď o úradníkovi „platenom“ Brhelovcami

Pri Brhelovcoch svedok Suchoba zotrval na svojich slovách, ktoré opakuje od prípravného konania.

Zásadne však Suchoba upravil svoju výpoveď pri ďalšom z obžalovaných – bývalom vysokopostavenom úradníkovi finančnej správe Milanovi Gregovi zodpovednom za IT sekciu.

Suchoba totiž pôvodne tvrdil, že Grega bol platený Brhelovcami. Nikdy však nevidel, že mu dávali peniaze alebo pokyny. Teraz to vysvetľoval tak, že v IT slangu „platený“ znamená, že bol ovládaný Brhelovcami.

Ako príklad uviedol dva tendre finančnej správy, pri ktorých ho Grega poslal na 10. poschodie hotela DoubleTree Hilton za Brhelom. To je hotel Juraja Širokého, odkiaľ napríklad podľa blízkeho spolupracovníka Mariana Kočnera Petra Tótha riadili Slovensko Robert Fico a Robert Kaliňák s oligarchami.

V hoteli mal Jozef Brhel starší svoju kanceláriu. O stretnutiach v tomto hoteli vypovedal aj bývalý šéf finančnej správy František Imrecze. Tam si vybavoval aj „dorovnávanie“ svojho platu vysokopostaveného štátneho úradníka.

Ide o ďalší prípad, v ktorom je Brhel starší obvinený. Podozrivý je, že Imreczemu ročne doplácal 200-tisíc eur, aby si tak získal jeho lojalitu. V tomto prípade je obvinený aj exminister vnútra Robert Kaliňák, ktorý sa aktuálne viac venuje právu ako politike. Aj v kauze Mýtnik vystupuje Kaliňák ako advokát.

Zastupuje bývalého štátneho tajomníka Radka Kuruca, ktorý je obžalovaný z brania úplatku 120-tisíc eur. Podľa obžaloby mu ich vyplatil v dvoch sumách – po 60-tisíc eur Suchoba. Kedy presne, v akých mesiacoch si však na súde už nespomenul.

Obžaloba v kauze Mýtnik

  • Jozef Brhel starší: porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácia pri verejnom obstarávaní, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, prijímanie úplatku (sadzby v jeho prípade sú od 3 do 20 rokov).
  • Jozef Brhel mladší (syn): legalizácia príjmu z trestnej činnosti (12 až 20 rokov).
  • Milan Grega, bývalý riaditeľ IT sekcie finančnej správy: porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku (10 až 15 rokov).
  • Martin Bahleda, podnikateľ, cez ktorého Brhel mladší zakladal firmy napojené na Allexis: legalizácia príjmu z trestnej činnosti (12 až 20 rokov).
  • Miroslav Slahučka, architekt, priateľ exministra financií, dnes guvernéra NBS Petra Kažimíra: prijatie úplatku 150-tisíc eur za presadenie legislatívy k projektu eKasa; peniaze si pýtal pre ďalšiu osobu, ktorá mala vplyv na rozpočet ministerstva financií (10 až 15 rokov).
  • Radko Kuruc, bývalý štátny tajomník ministerstva financií: prijímanie úplatku 120-tisíc eur za presadenie eKasy (3 až 8 rokov).

 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].