Svetový newsfilter: Biden ukázal Putinovi, že prehráva, no experti z USA tlmia očakávania

Dobrý deň,

takto pred rokom sme sa zobudili do desivého rána, ktoré nás vyviedlo z omylu, že veľké vojny v našom susedstve boli záležitosťou minulého storočia. Vďaka odhodlaniu Ukrajiny, jej armády aj civilistov a s pomocou západnej podpory sa podarilo odvrátiť čierne scenáre o rýchlom postupe Ruska a jeho ďalšom ťažení smerom do okolitých štátov.

Vojna proti Ukrajine však pokračuje a ruská armáda neprestáva útočiť aj na civilné ciele. Každé verejné vystúpenie Vladimira Putina a jeho spojencov len potvrdzuje, že to tak bude aj naďalej. Tak to bolo aj tento týždeň, no Putina tentoraz zatienil americký prezident.

Európa: Biden ukázal Putinovi, kto prehráva

Tesne pred prvým výročím ruskej invázie sa na Ukrajine zastavil americký prezident Joe Biden. V meste, ktoré malo podľa pôvodných plánov Vladimira Putina padnúť do niekoľkých týždňov, potvrdil podporu pre Ukrajinu a ruskému prezidentovi odkázal, že nevyhrá.

Putin si to zatiaľ odmieta priznať a ľudia, ktorých zamestnaním bolo naučiť sa čítať ho, sa obávajú, že sa to tak skoro nezmení.

Čo sa stalo: Bidenova návšteva Ukrajiny, rovnako ako jeho ďalšie stretnutia v Európe, mali veľký symbolicky aj praktický význam.

Videá a fotografie, ako sa americký prezident prechádza po meste, ktoré chcel ovládať Putin – a sprevádza ho pri tom Volodymyr Zelenskyj, ktorého chcel zvrhnúť –, pre Kremeľ neboli príjemné.

Podobne ako privítanie, ktoré Bidena čakalo v Poľsku a na stretnutí s predstaviteľmi východného krídla NATO, teda štátov, ktoré v Putinovej hlave stále patria do ruskej sféry vplyvu.

A spôsob, akým americký prezident rečnil pred davmi ľudí v Poľsku, bol vo veľkom kontraste k Putinovmu prejavu pred ruskými elitami. V ňom znovu hádzal vinu za vojnu na Západ, konšpiroval a dal najavo, že inváziu neukončí.

Varovania expertov: Z tohtotýždňových prejavov aj stretnutí politikov bolo jasne vidno, kto má momentálne prevahu. Nie je to Rusko, no to neznamená, že rovnaký pohľad má aj Putin a že ho to trápi.

Jasne to pomenoval John Sullivan, ktorý bol do septembra minulého roka americkým veľvyslancom v Rusku. Sullivan si myslí, že Putin by ukončil vojnu iba vtedy, ak by bol presvedčený, že ju nemôže vyhrať.

Americký diplomat dodáva, že presne nevie, aké veľké problémy na bojisku by muselo mať Rusko, aby Putin nadobudol takéto presvedčenie, no podľa neho sme od toho zatiaľ ďaleko.

Ak by sme mali vychádzať iba z jeho utorkového prejavu, tak ten naznačuje, že sa k tomu neprepracuje nikdy.

Stretnutie lídrov B9 s Bidenom. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Za zmienku stojí aj pohľad Fiony Hillovej, poprednej americkej odborníčky na Rusko, ktorá pracovala pre troch predchádzajúcich prezidentov USA. Tá po roku vojny hovorí, že by sme nemali očakávať akési absolútne víťazstvo nad Ruskom.

Skutočný koniec vojny podľa nej musí vychádzať z toho, že Rusko sa vzdá túžby imperialisticky rozširovať svoje územie.

Tu znovu pripomenieme Putinov posledný prejav – no nielen ten – a dostávame sa k záveru, že takáto zmena sa len ťažko môže stať, kým bude najmocnejším mužom v Rusku.

Problém je, že ani ľudia ako šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, ktorý sa občas spomína ako potenciálny nástupca Putina, nerozmýšľajú inak.

Ázia: Čína je na strane Ruska

Joe Biden nie je jediný, kto tento týždeň cestoval po Európe, aby posilňoval svoje spojenectvá. Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove a na návštevách vrcholových politikov bol aj popredný čínsky diplomat.

O čo ide: Wang I je bývalý čínsky minister zahraničných vecí, momentálne vedie komisiu pre zahraničné vzťahy v komunistickej strane. Ide o najvyššiu stranícku pozíciu v oblasti medzinárodnej politiky, ktorá je zároveň vyššia ako funkcia ministra.

V Európe strávil týždeň a postupne prišiel do Francúzska, Nemecka, Talianska, Maďarska a Ruska. Najzaujímavejšie boli posledné dve zastávky, počas ktorých prišlo aj na verejné vyjadrenia o vojne proti Ukrajine.

Najprv v Budapešti – podobne ako to dlhodobo robí vláda Viktora Orbána – hovoril o nekonkrétnych túžbach prispieť k mieru a politickému riešeniu vojny, hoci Vladimir Putin aj tento týždeň vo svojom prejave dal jasne najavo, že žiadne zmysluplné mierové riešenie nepripúšťa.

V stredu Wang I pricestoval do Moskvy, na najsledovanejšiu a najdôležitejšiu časť svojej zahraničnej cesty.

Čo bolo v Rusku: Ak niekto aj po roku vojny dúfal, že Čína by mohla prehovárať Putina, aby sa stiahol, po rokovaní Wanga a ruského prezidenta mu musí byť jasné, že sa to nestane.

Jeden z najvyšších predstaviteľov Číny tesne pred prvým výročím invázie povedal, že vláda v Pekingu je pripravená prehĺbiť spoluprácu s Ruskom a dosiahnuť novú úroveň vzťahov vrátane tých obchodných.

Vzťahy Ruska a Číny sú podľa Wanga pevné ako skala. Číne vyhovuje, že v Kremli má partnera, s ktorým môže kritizovať Západ. A v dôsledku sankcií od neho aj lacnejšie nakupovať ropu a zemný plyn.

Aj preto pokračuje vo vyjadreniach, aké tento týždeň zazneli od čínskeho ministra zahraničných vecí, ktorý vyzval štáty Západu, aby prestali eskalovať situáciu na Ukrajine.

Wang I sedel hneď oproti Putinovi. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: O postoji Putina k Číne zas veľa vypovedá to, že po dlhom čase za ním prišiel niekto, koho neposadil za druhý koniec dlhokánskeho stola, pomocou ktorého si držal odstup od politikov zo štátov EÚ.

Nepríjemné je, že nová úroveň vzťahov, o ktorej hovoria Rusi a Číňania, by mohla znamenať aj to, že Peking začne dodávať zbrane ruskej armáde.

Varovali pred tým Spojené štáty, ktoré zároveň Číne odkazujú, aby to nerobila. Peking to popiera, no západní experti už dlhšie tvrdia, že Čína do Ruska posiela materiál, ktorý nie je priamo vojenský, má však dvojité použitie a zíde sa aj armáde.

No poskytnúť Rusku priamo smrtiace zbrane, to by bolo niečo úplne iné.

Latinská Amerika: Nikaragua zbavuje kritikov občianstva

Súdy v Nikarague za posledné dva týždne odobrali občianstvo stovkám kritikov autokratickej vlády. Medzinárodné organizácie aj viaceré krajiny to kritizujú a označujú za porušenie základných ľudských práv.

Aký je kontext: V Nikarague už šestnásť rokov vládne bývalý revolucionár Daniel Ortega, z ktorého sa stal diktátor ničiaci slobodné médiá a občiansku spoločnosť. Stredoamerická krajina pod jeho vedením čelí sankciám Spojených štátov aj Európskej únie.

Keď sa v Nikarague pred dvomi rokmi konali voľby, Ortega si „poistil víťazstvo“ tak, že dal zadržať predstaviteľov opozície. Medzi nimi aj svojich sedem protikandidátov.

Demokratická časť sveta tieto voľby označila za neslobodné a netransparentné a Nikaraguu uvrhla do ešte väčšej izolácie. Aj preto vyzeralo nádejne minulotýždňové rozhodnutie prepustiť 222 politických väzňov.

Čo bolo ďalej: Ortega ich poslal do Spojených štátov, ktoré ocenili jeho „konštruktívny krok“ a disidentov slovami prezidenta Joea Bidena radi prijali. Lenže následne nikaragujský prezident urobil rozhodnutie, ktorým opäť podráždil Washington.

Politických väzňov, ktorých deportovali do USA, v súlade s novou nikaragujskou legislatívou zbavili občianstva a označili za „zradcov národa“. Odobratie občianstva z politických dôvodov je pritom v rozpore s medzinárodným právom.

Tento týždeň Nikaragua ešte pritvrdila, keď odobrala občianstvo ďalším takmer sto disidentom vrátane ľudskoprávnych aktivistov, kňazov, básnikov či novinárov.

Prepustení politickí väzni. Foto – TASR/AP

Čo teraz: Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že je týmto krokom znepokojený, a vyzval Ortegu na nápravu.

Kritizoval ho aj generálny tajomník Antonio Guterres, ktorý pripomenul, že právo na občianstvo je základným ľudským právom.

Napriek tomu sa nezdá, že by Ortega ustupoval. Naopak, v Nikarague za posledné roky koncentroval plnú moc a opozícii ani medzinárodnému spoločenstvu nechce robiť ďalšie ústupky.

Afrika: Hroziaca katastrofa na Níle

Experti už roky upozorňujú, že v dôsledku klimatickej zmeny hrozí regiónu v povodí rieky Níl existenčné riziko. Najdlhšia rieka v Afrike je pritom dlhodobo miestom geopolitických sporov.

Aký je kontext: Od Nílu je závislých vyše tristo miliónov ľudí v jedenástich afrických krajinách. Len v Egypte žije v jeho okolí viac než 85 miliónov obyvateľov a mimoriadne dôležitý je aj pre Sudán či Etiópiu.

Demografi očakávajú, že populácia v povodí rieky sa v nasledujúcich dvoch desaťročiach zdvojnásobí, avšak zároveň sa v tom istom čase výrazne zníži jej prietok. Ten už za posledné desaťročia klesol o vyše sto kubických metrov.

Úbytok vody hrozí Nílu pre zvyšujúcu sa hladinu mora a následné prenikanie slanej vody. Pokiaľ by sa v nasledujúcich desaťročiach zvýšila hladina Stredozemného mora o meter, podľa odhadov by zmizla až tretina úrodnej pôdy v nílskom povodí.

Čo sa deje: Z miznúceho Nílu majú čoraz väčšie obavy bežní poľnohospodári, ktorí pozdĺž rieky desaťročia pestujú plodiny. Portál Africa News sa tento týždeň v Sudáne rozprával s viacerými z nich. Tvrdia, že už teraz prichádzajú o prácu.

Poľnohospodári si všímajú, že zmeny v Níle negatívne vplývajú na úrodu. Dlhšie im trvá zavlažovanie plodín, čo zároveň zvyšuje ich náklady.

Problémom je aj energetický mix viacerých afrických krajín. Napríklad Sudán vyrába z Nílu viac než polovicu svojej energie a Uganda je od energie z rieky závislá na 80 percent.

V čom je geopolitický spor: Analytici upozorňujú, že náročná situácia na Níle si vyžaduje koordinovaný postup dotknutých krajín. Tie sa však v posledných rokoch sporili o priehradu na Modrom Níle.

Etiópia vlani spustila prevádzku hydroelektrárne, proti čomu dlhodobo protestuje Egypt, keďže hydroelektráreň ohrozuje prietok prúdu, a teda aj jeho ornú pôdu.

Problémom je, že spor nie je „len“ o vode, ale v skutočnosti má oveľa hlbšie korene: zatiaľ čo Egypt sa odvoláva na historické právo, Etiópia chce byť africkým lídrom.

Severná Amerika: Carlson získal záznamy zo 6. januára

Kontroverzný televízny moderátor Tucker Carlson dostal od vedenia Republikánskej strany v kongrese prístup k desaťtisícom hodín záznamov z útoku na Kapitol. Demokrati to označujú za vážne ohrozenie bezpečnosti Spojených štátov.

O koho ide: Z pozície autora obľúbeného programu, ktorý každý večer na televíznej stanici Fox News sledujú vyše tri milióny ľudí, patrí Carlson medzi najvplyvnejších amerických konzervatívcov.

Vo svojej relácii okrem kritiky LGBTI+ ľudí či ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského často vraví, že USA diskriminujú bielych ľudí. Dokonca šíri konšpiračnú teóriu, že demokrati chcú Američanov bielej pleti nahradiť prisťahovalcami z Afriky či Blízkeho východu.

Carlson má dobré vzťahy s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a dlhodobo podporuje aj Donalda Trumpa.

Čo sa deje teraz: Bývalého amerického prezidenta sa vplyvný moderátor zastával aj po 6. januári 2021, keď Trumpovi priaznivci vtrhli do Kapitolu s cieľom zmeniť výsledok demokratických volieb.

Carlson pomáhal šíriť Trumpove lži, že udalosti zo 6. januára v skutočnosti prebehli inak, než tvrdia „liberálne médiá“. Aj preto opakoval, že kongres by mal zverejniť všetky záznamy z bezpečnostných kamier, aby Američania „uvideli pravdu“.

Tento týždeň sa Carlson konečne dostal k záznamom, ktoré majú dokopy vyše 41-tisíc hodín. Podarilo sa mu to vďaka novému republikánskemu lídrovi snemovne reprezentantov Kevinovi McCarthymu, ktorý mu ich súkromne poskytol. Moderátorov tím ich už vyše týždeň študuje.

Čo bude ďalej: Demokrati to označujú za „flagrantné porušenie“ bezpečnosti policajtov, ktorí sa objavujú na videu. K záznamom mali doteraz prístup len kongresmani a právnici výtržníkov.

Carlson medzičasom vyhlásil, že niektoré záznamy „protirečia príbehom“, o ktorých doteraz hovorili americkí predstavitelia. V nasledujúcich týždňoch ich plánuje postupne zaradzovať do svojho vysielania.

Hoci McCarthy čelí kritike demokratov, jeho radikálni stranícki kolegovia ho chvália. Keďže nový líder snemovne je od ich podpory závislý, treba sa pripraviť na to, že im bude v nasledujúcom období robiť aj ďalšie ústupky.

Mesto týždňa: Varšava

Poľská diplomacia má za sebou ďalšie hviezdne chvíle. Druhý rok po sebe do krajiny prišiel americký prezident, tentoraz sa v hlavnom meste Poľska konalo aj rokovanie takzvanej Bukureštskej deviatky.

Joe Biden si vybral Poľsko nielen preto, lebo odtiaľ cestoval vlakom do Kyjiva. Ide aj o signál, aká dôležitá je táto krajina od začiatku vojny proti Ukrajine. Spolu s pobaltskými štátmi majú Poliaci v EÚ dlhodobo najkritickejší postoj voči Rusku a stáva sa z nich čoraz významnejší hráč.

Viac čítajte tu: Čaputová na samite s Bidenom: Sme chránení ako nikdy predtým

Foto týždňa

Reportéri Denníka N Mirek Tóda a Vladimír Šimíček sú znovu na Ukrajine. Takúto spúšť po ruskej armáde našli v Hostomeli, ktorý bol na začiatku vojny dôležitým cieľom.

Viac čítajte tu: Zavraždení na úteku, vyrabované domy. Obyvatelia Hostomeľa nám ukázali zábery, ktoré usvedčujú ruských vojakov zo zločinov