Denník N

Dostal grant, ktorý vyžaduje revolučnú myšlienku. Organická chémia je pre ľudí, ktorí radi varia, vraví chemik Májek

Michal Májek pôsobí od roku 2020 na Katedre organickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Michal Májek pôsobí od roku 2020 na Katedre organickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Chemik Michal Májek je prvým vedcom zo slovenskej univerzity, ktorý získal prestížny grant Európskej rady pre výskum (ERC). Inštitúcia podporuje najšpičkovejší európsky výskum, ktorý „smeruje za hranice poznaného“.

Predtým získal ERC grant iba výskumník a výskumníčka z SAV.

Vedec z UK v Bratislave sa bude zaoberať chemickou katalýzou s piezoelektrickými materiálmi. „Moja myšlienka prepínať molekulové prepínače s piezoelektrickými katalyzátormi je niečo totálne nové. Vo svete to nerobí nikto,“ hovorí.

Denník N sa s ním rozprával nielen o jeho súčasnom výskume, ale aj o práci v zahraničí. „Nie je to med lízať,“ vraví. „Za 14 rokov, čo som bol vonku, som vystriedal 15 alebo 16 bytov. (…) Pracujete šialený tempom.“

Za najväčšiu prekážku, ktorá brzdí slovenský výskum, považuje Májek zákon o verejnom obstarávaní. „Je stavaný spôsobom, že my, čo pracujeme s výskumnými prostriedkami, sme zlodeji a zákon je tu na to, aby nám zabránil kradnúť. Je to veľmi zlý postoj.“

Vaše laboratórium na UK v Bratislave sa zaoberá využitím nových metód aktivácie organických molekúl. O aké metódy ide?

Ide najmä o využitie iných energetických zdrojov pre aktiváciu organických molekúl. Počas väčšiny mojej kariéry som pracoval so svetlom a s elektrickým prúdom. Fotoredoxnej katalýze (katalýza, ktorá využíva energiu svetla na prenos elektrónu, pozn. red.) sa venujem stále a spôsobila veľký boom. David Macmillan dostal v roku 2021 Nobelovu cenu za organokatalýzu (na katalýzu chemických reakcií využíva malé organické molekuly, pozn. red.), ale okrem nej bol priekopníkom aj fotoredoxnej katalýzy. Veľa ľudí hovorí, že za to potenciálne dostane druhú nobelovku. Je to „hot topic“, čiže aktuálna téma.

Čo je organokatalýza alebo piezoelektrický materiál:

  • Fotoredoxná katalýza: katalýza, ktorá využíva energiu svetla na to, aby umožnila prenos elektrónu.
  • Organokatalýza: na katalýzu chemických reakcií využíva malé organické molekuly.
  • Elektrokatalýza: katalýza, ktorá využíva elektrickú energiu na prenos elektrónu.
  • Mechanochémia: odbor chémie, ktorý sa zaoberá chemickými a fyzikálno-chemickými zmenami látok všetkých skupenstiev účinkom mechanickej energie.
  • Redoxný potenciál: miera ochoty priťahovať alebo odovzdávať elektróny.
  • Piezoelektrické materiály: majú schopnosť generovať elektrický náboj z aplikovaného mechanického napätia. Mechanická energia sa pomocou piezoelektrického materiálu (napríklad kremeň) premení na elektrický potenciál, ktorý sa využíva napríklad na tvorbu iskry v zapaľovačoch.
  • Chemická katalýza s piezoelektrickými materiálmi: pri pôsobení tlaku na piezoelektrický materiál (napríklad kremeň) dochádza k separácii kladného a záporného náboja a toto elektrické pole možno využiť na vyvolanie oxidačných a redukčných reakcií v chemických látkach.

V akom zmysle spôsobila metóda boom?

Vďaka nej sa dalo spraviť veľa nových reakcií, ktoré sa predtým spraviť nedali. Aj môj najdôležitejší článok sa toho týka. Podarilo sa mi vykonať novú elementárnu transformáciu, čiže vynájsť úplne novú reakciu. O niečom taktom v súčasnosti takmer nepočujete, lebo ide o veci, ktoré sa stávali v 19. storočí, že ste jednu funkčnú skupinu premenili na druhú. Fotoredoxná katalýza umožňuje robiť v rámci jedného systému oxidáciu aj redukciu, čo sa inak veľmi nedá. Umožnilo to transformácie, ktoré predtým neboli možné.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prírodné vedy

Rozhovory

Školstvo

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie