Nikto si pamiatku Jána Kuciaka pre seba neukradol tak ako Igor Matovič

Pripomenuli sme si ďalšie výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, takže logicky nasledovali aj ďalšie útoky Igora Matoviča na novinárov. Urobil to minulý rok a urobil to aj tento rok.

Robert Fico útočí na novinárov, lebo si ho dovolili kritizovať. Igor Matovič útočí na novinárov, lebo si ho dovolili kritizovať. Nie je v tom žiadny rozdiel.

Mimoriadne cynické je prísť na miesto vraždy novinára a na výročie tejto vraždy zaútočiť na novinárov. Mimoriadne cynické je, že Igor Matovič útočí na novinárov, ktorým vďačí za svoju kariéru – vždy predsa pracoval s tým, čo zistili. On sám nezistil nikdy nič.

No a extrémne cynické je to, že Igor Matovič Kuciakovu pamiatku zneužíva aj napriek tomu, že ho Jánov brat v mene celej rodiny už pred dvoma rokmi vyzval, aby s tým prestal.

Súdny, vnímavý, slušný človek by vedel, že želanie rodiny zavraždeného človeka je posvätné a má ho poslúchnuť. Normálny človek vie, čo je pieta a úcta. Nie však Igor Matovič. Ktovie, možno nie je súdny, vnímavý ani slušný.

Igor Matovič nám namiesto toho tvrdí, že len on je – presne ako Ján Kuciak – nositeľom pravdy. Pokojne sa môžeme staviť, že Matovič až do vraždy Kuciakovo meno nikdy nepočul, vôbec o ňom nevedel a jeho články nečítal. To vieme podľa toho, že zistenia z nich nikdy nepoužil.

Teraz hovorí, ako ho vždy obdivoval. Stavme sa, že klame.

Igor Matovič klame: nie je to tak, že by novinári rezignovali na pravdu. Naopak, práve preto, že na ňu nerezignovali, kritizujú aj Igora Matoviča. Problém nie je v tom, že by písali nepravdu, ale v tom, že píšu pravdu, ktorá sa Igorovi Matovičovi nepáči.

Práve preto na novinárov útočí. Práve preto im vyčíta, že zneužívajú pamiatku Jána Kuciaka, pričom jediný, kto ju zneužíva, je on sám. Tak ako zneužíva vždy všetko. Igor Matovič si Jána Kuciaka sprivatizoval, on vie, čo by Ján Kuciak robil a písal. Vie, ako by myslel. Vie, že prakticky všetci novinári sa spreneverili svojmu poslaniu a len on jediný je nositeľom pravdy.

Hľa, osamelý pokračovateľ v Jánovom odkaze – sériový klamár, citový vydierač a učebnicový manipulátor tu kádruje, kto sa čomu spreneveril; vrátane šéfredaktora Jánovho média. Zoznam tých, ktorí sa spreneverili, je nekonečný. Na zozname tých, ktorí sa nespreneverili, je len on sám. Logicky. Počkajme si ešte dva roky a dozvieme sa, že sa odkazu vlastného syna spreneverili aj Jánovi rodičia.

Je to mimoriadne odpudivé, ale to platí o všetkom, okolo čoho sa Igor Matovič čo i len mihne. Ak by počúval, čo otec Jána Kuciaka pred niekoľkými dňami rozprával na tribúne, našiel by sa v tom. Ale stavme sa, že nepočúval; o to nemá záujem.

Igor Matovič nemá záujem o hĺbku a o obsah, zaujímajú ho len heslá. Hĺbku aj obsah len predstiera, nevie to, nedokáže to. Nedisponuje takými citmi ako iní ľudia, práve preto pozná len extrémy: hnev a (seba)ľútosť. A je bezohľadný: sprivatizuje si všetko a potom to prekrúti a použije proti vám.

Je to vlastne absurdná situácia: usvedčený klamár poúča o pravde. Manipulátor hovorí o úprimnosti. Politik novinárom ukradol pamiatku na novinára a hovorí im, že nie sú takí novinári, akí by podľa neho mali byť.

Igor Matovič sa dovoláva pravdy. Tu je pravda: je v záujme Slovenska, jeho budúcnosti a nezbláznenia sa, aby sa Igor Matovič pratal nielen z parlamentu, ale aj z verejného života.