Denník N

Rok vojny, v ktorej Rusi narazili: Zrada na juhu, víťazstvo na severe, pád Mariupola, veľkonočná ofenzíva a ďalšie zlomové okamihy

Zničený ruský tank. Foto - TASR/AP
Zničený ruský tank. Foto – TASR/AP

Ráno 24. februára 2022 o piatej kyjivského času mal prejav ruský prezident Vladimir Putin. Oznámil v ňom začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“, ktorej oficiálnym cieľom bola „demilitarizácia“ a „denacifikácia“ Ukrajiny.

Vzápätí začali na ukrajinské mestá, letiská, veliteľské stanovištia, radarové stanice a kasárne dopadať strely s plochou dráhou letu a balistické rakety. K úvodnému útoku sa pridalo ruské letectvo. Pozemné jednotky zároveň začali prekračovať rusko-ukrajinské a bielorusko-ukrajinské hranice. Rusi zaútočili aj z územia anektovaného Krymu a dvoch separatistických bábkových republík, ktoré uznali 21. februára.

Spočiatku rýchlo postupovali z viacerých miest na hlavné mesto Kyjiv, ktoré bolo hlavným cieľom, s vidinou rýchleho víťazstva. Z Bieloruska útočili popri jadrovej elektrárni Černobyľ a od mesta Gomeľ k ukrajinskému Černihivu. Rusi na severe útočili aj okolo ukrajinských Súm. Kyjiv ohrozoval aj výsadok na letisku Hostomeľ.

Okrem toho sa v hlavnom meste aktivovali ruské komandá, ktoré mali za úlohu zavraždiť ukrajinského prezidenta.

Na juhu boli hlavnými cieľmi mestá Mariupol, Cherson, Mykolajiv a Odesa. Mariupol ako most medzi Doneckom, Luhanskom a Krymom. Ďalšie tri mestá ako strategické ciele, ktorých dobytie by znamenalo odrezanie zvyšku Ukrajiny od mora.

Kremeľ pri hraniciach s napadnutou Ukrajinou zhromaždil do 200-tisíc vojakov (čísla sa líšia). V prvej vlne podľa Pentagónu zaútočila približne tretina tejto sily. Špeciálna vojenská operácia teda všetkým pripomínala plnohodnotnú inváziu, ktorou aj bola.

V prvý deň sa zdalo, že bude úspešná. Situácia bola kritická a hrozba katastrofy bezprostredná. Ruská armáda na viacerých miestach postúpila o desiatky kilometrov a aj Západ predpovedal Ukrajine rýchly pád. Už počas úvodných 24 hodín si však časť pozorovateľov všimla problémy na ruskej strane, ktoré sa v nasledujúcich dňoch prehlbovali. Ukázalo sa, že ruské kolóny síce postúpili ďaleko dopredu, ale tam na ne doslova poľovali malé ukrajinské jednotky.

Veľmi rýchlo sa prejavili prvé problémy s logistikou a bolo očividné, že sa nedarí dosahovať ciele operácie. Nielenže nepadol strategicky dôležitý Charkiv, ale Rusom sa ho nepodarilo ani obkľúčiť. Odolávali aj Sumy, Černihiv a ďalšie dôležité mestá, s ktorých dobytím sa očividne počítalo hneď na začiatku. Invázia sa začala zadrhávať. Jej plány sa ukázali byť nereálne a prevedenie amatérske.

Zrada na juhu?

Hoci sa viac pozornosti venovalo hlavnému mestu, Rusom sa oveľa lepšie darilo na juhu, kde sa im aj podarilo rýchlo obsadiť dôležité mestá. Prístav Berďansk na pobreží Azovského mora, Melitopol, veľmi rýchlo Cherson a aj Enerhohrad a tamojšiu Zaporižskú jadrovú elektráreň. Ruská armáda začala okamžite obkľučovať Mariupol.

O rýchlosti postupu svedčí fakt, že už v podvečer 24. februára Rusi dosiahli Cherson. Dobyli ho síce až po ďalších troch dňoch bojov, ale z Krymu do Chersonu je vzdušnou čiarou bezmála sto kilometrov, čo bol pôsobivý výkon.

A malo to byť ešte horšie. Už 2. marca čelné ruské jednotky dosiahli mesto

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie