Smer je za to, aby na olympiáde bolo Rusko, vraj chce spájať. Šport a vojna sa nedajú oddeliť, vravia Kučera a Marcinko

Do letnej olympiády v Paríži zostáva menej ako rok a pol, a tak sa čoraz viac diskutuje o možnej účasti či neúčasti ruských a bieloruských športovcov. V čase, keď ruské vojská už rok vedú za podpory Bieloruska vojnu proti Ukrajine, v debate často zaznieva aj veta o tom, že politika a šport by sa nemali miešať.

Väčšinou od ľudí, ktorí sú za to, aby športovci z týchto dvoch krajín v roku 2024 na olympiáde súťažili.

„Predstavte si, ako by sa ukrajinský atlét postavil na bežeckú dráhu vedľa ruského, ktorý možno aj podporuje vojnu, možno jeho príbuzný aj bojuje a možno aj zavraždil rodinu ukrajinského športovca. Akým spôsobom je to čestný športový súboj?“ hovorí pre Denník N bývalý ukrajinský tenista Serhij Stachovskyj.

Pred vypuknutím vojny žil v Budapešti, na začiatku ruskej invázie sa pridal k ukrajinskej armáde. Je za to, aby sa ruskí a bieloruskí športovci nemohli zúčastniť na olympiáde.

„Ukrajinskí športovci sa mentálne nemôžu pripravovať, lebo sú stále pod bombovými útokmi, ukrajinská športová infraštruktúra prišla asi o 400 športovísk, ktoré zničili rakety. Mládež nemôže trénovať, nemôžu cestovať oni ani ich rodičia,“ vraví Stachovskyj.

„O akej rovnosti či morálnom práve hovoríme? To je psychologické týranie ukrajinských športovcov,“ dodáva.

Nad vetou, že šport by sa nemal miešať s politikou, sa zasmial. „Prečo sa potom na každej olympiáde zúčastnia na ceremoniáloch hlavy štátov, ak to nie je politická udalosť?“ pýta sa.

Medzinárodný olympijský výbor však začal koncom januára debatu o tom, či a za akých podmienok by sa mohli ruskí a bieloruskí športovci zúčastniť na olympiáde v Paríži 2024. Na ich neúčasť vyzýval prezidenta MOV aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Bola by to manifestácia násilia a bezprávia,“ povedal podľa Radio France International.

Viaceré krajiny začali hroziť bojkotom olympiády, ak by na nej súťažili Rusi a Bielorusi. „Ak by sme hry bojkotovali, koalícia, ktorej budeme súčasťou, bude dostatočne široká na to, aby organizovanie hier bolo zbytočné,“ citovala BBC poľského ministra športu a turizmu Kamila Bortniczuka.

Slovensko oficiálne prostredníctvom dočasne povereného ministra školstva Jána Horeckého podporilo postoj, aby sa ruskí a bieloruskí športovci na parížskej olympiáde nezúčastnili. Na online zasadnutí sa na tom dohodli ministri z vyše tridsiatich krajín sveta.

Rozhodnutie ministra školstva podporil aj minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, ktorý hovorí, že jeho rezort na to nemá dosah, no občiansky súhlasí s postojom ministerstva školstva.

„Keď sa hovorí, že by sme nemali pliesť politiku a šport – presne preto by tam nemali byť. Jedna krajina zabíja z neospravedlniteľných a vymyslených dôvodov, druhá sa bráni. Súťažiť nie je nárok, ale privilégium,“ hovorí Káčer.

MOV možno spraví ústupok

Rozhodnutie o účasti či neúčasti Ruska a Bieloruska napokon spraví Medzinárodný olympijský výbor (MOV). Ten má autonómne postavenie.

O tom, ktorú možnosť podporia, sa autonómne rozhodujú aj národné olympijské výbory. Nie sú závislé od toho, čo bude hovoriť vedenie krajiny. Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) zatiaľ neprijal žiadne konečné rozhodnutie. Vydal však vyhlásenie, v ktorom odsudzuje ruskú agresiu proti Ukrajine.

Zároveň tvrdí, že ruskí a bieloruskí športovci nenesú vinu za vojnu, a nepovažuje za správne „odmietať účasť športovcov na športových podujatiach na základe ich štátnej príslušnosti“.

„Podmienkou je, aby zúčastnení športovci nepodporovali vojenské konflikty a aby ich celkové konanie nebolo v rozpore s etikou športu, olympizmu a s Olympijskou chartou,“ píše sa vo vyhlásení SOŠV.

Medzinárodný olympijský výbor síce odsudzuje ruskú vojnu proti Ukrajine, ale jeho prezident Thomas Bach viacerými vyhláseniami naznačuje, že by si vedel predstaviť Rusov a Bielorusov v Paríži. „Otázka účasti športovcov nikdy nebola súčasťou sankcií a ani ňou nemohla byť,“ hovoril Bach ešte minulý rok.

Svoje stanovisko podporil aj na februárových MS v alpskom lyžovaní. „História ukáže, kto robí viac pre mier. Tí, ktorí sa snažia udržiavať otvorené línie, komunikovať, alebo tí, ktorí sa chcú izolovať alebo rozdeliť,“ povedal. Olympiáda už podľa neho dokázala na chvíľu spojiť aj Izrael a Palestínu, Kosovo či Severnú a Južnú Kóreu.

Bach sa v minulosti počas olympiády v Soči 2014 srdečne objímal s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Keď sa po tejto olympiáde prevalil štátom riadený ruský doping, zachoval sa alibisticky.

Len dva týždne pred štartom letnej olympiády v Riu 2016 ešte nebolo jasné, či a za akých podmienok budú súťažiť ruskí športovci. Rozhodnutie nechal na jednotlivé športové federácie. Ako pritom písal New York Times, ešte niekoľko rokov predtým Bach tvrdil, že v MOV budú mať „nulovú toleranciu dopingu, korupcie a manipulácie“.

Športovci bez dopingovej minulosti v Riu napokon súťažili pod ruskou vlajkou. Až na ďalších olympiádach vystupovali bez štátnych symbolov ako olympijskí športovci z Ruska.

Smer podporil účasť Rusov

Výzvu, aby napokon Slovenský olympijský a športový výbor podporil možnosť štartu ruských a bieloruských športovcov na letnej olympiáde v Paríži 2024, adresovali prezidentovi výboru Antonovi Siekelovi politici Smeru.

„Domnievame sa, že šport je apolitický, olympijské hry sú vrcholné športové podujatie, ktoré v sebe nesmie niesť znaky nenávisti, nevraživosti, neúcty alebo diskriminácie,“ tvrdil poslanec Smeru Richard Takáč na tlačovom brífingu pred sídlom SOŠV. Tieto citácie sa nachádzajú aj v texte výzvy. Ruskí či bieloruskí športovci by podľa neho mohli súťažiť pod neutrálnou bielou vlajkou.

Vo vyhlásení hovoria o tom, že Valné zhromaždenie OSN od roku 2004 prijíma rezolúciu, podľa ktorej by sa krajiny počas olympiády mali zdržať vojen a ozbrojených konfliktov.

„Šport by mal spájať. Určitá skupina ľudí zneužíva túto situáciu. Možno práve ruskí, bieloruskí a ukrajinskí športovci, ak by sa spolu stretli na olympiáde, tak by ukázali politikom, že to vôbec nie je o tom, ako rozhodujú politici, čo sa práve na Ukrajine deje,“ povedal Takáč. Opakoval, že politika a šport by sa podľa neho nemali spájať.

„Malo by im byť umožnené súťažiť v duchu olympijského hesla ‚Rýchlejšie. Vyššie. Silnejšie.‘ a férovým spôsobom preukázať svoje schopnosti,“ píše sa vo vyhlásení.

Výzvu podporilo 43 poslancov Národnej rady. Takáč pôvodne avizoval, že nemá problém dať médiám výzvu aj zoznam poslancov, ktorí ju podporili.

Denník N získal text výzvy prostredníctvom hovorcu Smeru Jána Mažgúta. Za skupinu poslancov je na nej podpísaný iba Takáč. Presný zoznam signatárov k dispozícii nemal. „Obsah výzvy je dôležitejší ako zoznam poslancov, ktorí sa pod ňu podpísali,“ reagoval na žiadosť o zoznam poslancov pod výzvou Mažgút.

Poslanec Takáč na e-mail Denníka N so žiadosťou o kópiu výzvy aj s podpismi nereagoval. Podarilo sa nám spojiť s poslancom Smeru Dušanom Galisom. Ten však dokument nemal a odkázal nás práve na Takáča alebo na Slovenský olympijský a športový výbor.

Výbor pritom výzvu iba prijíma, s jej obsahom nemá nič spoločné a nie je jeho úlohou rozposielať ju médiám.

Nevieme teda presne, kto výzvu podporil. Poslanecký klub Smeru tvorí 27 poslancov, no nie je jasné, či sa pod výzvu podpísali všetci.

Podľa informácií Denníka N by tam mali byť podpísaní aj niekoľkí poslanci strany Republika, pravdepodobne aj ĽSNS a najmenej dvaja poslanci Hlasu, strana však odmietla zverejniť, o koho ide.

Oficiálne stanovisko Hlasu sa však odkláňa od rétoriky Smeru. „HLAS – sociálna demokracia odmieta vnútropolitickú politizáciu tejto témy. Olympijské hry nesú v sebe jasný hodnotový a historický odkaz ukončenia vojny v čase ich konania,“ reagovala hovorkyňa Hlasu Patrícia Medveď Macíková.

„Ak sa ich chce niekto zúčastniť, mal by reprezentovať štát, ktorý vojnu nevedie. Je v kompetencii národného olympijského výboru a Medzinárodného olympijského výboru, aby o tejto otázke zodpovedne rozhodli v duchu mierovej tradície olympiády,“ dodala.

Ostatné strany sú proti

Výzvu Smeru nepodporila žiadna iná relevantná politická strana. SaS reagovala krátkym e-mailom: „Väčšina našich poslancov sa pripojila k výzve voči SOŠV, aby vyslovil nesúhlas s účasťou ruských a bieloruských športovkýň a športovcov na olympijských hrách 2024 v Paríži,“ napísal hovorca strany.

Túto výzvu podporilo 37 poslancov Národnej rady. Medzi nimi zástupcovia SaS, OĽaNO, Za ľudí, občianskodemokratickej platformy okolo Jána Budaja a dvaja nezaradení poslanci Miroslav Kollár (Modrá koalícia) a Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko).

S vyhlásením ministra školstva o podpore neúčasti ruských a bieloruských športovcov súhlasia aj mimoparlamentné strany KDH a Progresívne Slovensko (PS).

„Je nešťastné, že mnohí z nich prídu o vrchol kariéry pre Putinovu vojnu, s ktorou časť z nich môže dokonca vnútorne nesúhlasiť. Ich úspechy by však bez ohľadu na vnútorné presvedčenie boli vodou na mlyn vládnej propagandy. Tá sa všemožne snaží odpútavať pozornosť od vojnových zločinov a zlyhaní ruskej armády,“ reaguje PS.

Účasť ruských a bieloruských športovcov by podľa strany bola možná, iba ak by sa ruské vojská stiahli z Ukrajiny. Tvrdia, že vety o nespájaní športu s politikou sú v praxi nerealizovateľné a práve Putin s Lukašenkom dlhodobo používajú šport na vládnu propagandu.

V KDH hovoria, že sa dá diskutovať o účasti ruských a bieloruských športovcov bez štátnych symbolov a pod neutrálnou vlajkou. „No aj ukrajinskí športovci by radi išli na olympiádu, ale už nemôžu. Niektorí totiž padli vo vojne,“ reaguje KDH, ktoré pripomína, že Putin si „namiesto cesty mieru a návratu k rokovaciemu stolu zvolil agresívnu barbarskú inváziu“.

„Olympijské hry sú symbolom mieru. Nemôžeme sa tváriť, že Rusko nie je agresor a že v dôsledku jeho útokov nezomierajú tisíce civilistov. Svojím konaním popierajú myšlienku olympijských hier, a preto nemajú mať svoje miesto na olympiáde,“ dopĺňa KDH.

Na naše otázky nereagovali oslovení poslanci strany Za ľudí ani Sme rodina. Zástupcovia Za ľudí však v parlamente podporili vyhlásenie týkajúce sa zákazu účasti ruských a bieloruských športovcov na olympiáde.

Poslanec OĽaNO, splnomocnenec vlády pre šport a niekdajšia svetová tenisová šestka Karol Kučera sa v minulosti zúčastnil na štyroch olympiádach, trikrát ako hráč a raz ako tréner.

Ako politik hovorí, že ruskí a bieloruskí športovci by na olympiádu nemali ísť, hoci v niektorých športoch môžu súťažiť pod neutrálnou vlajkou. Teoreticky by sa teda mohli kvalifikovať.

„Myslím si, že by nebolo bezpečné ani pre samotných ruských a bieloruských športovcov, aby na olympiáde štartovali. Ich štart by vyvolával denné problémy v rámci bezpečnosti počas olympiády,“ hovorí Kučera.

Ruskí a ukrajinskí športovci podľa neho nemajú rovnakú štartovaciu čiaru, aby sa mohli zúčastniť na olympiáde, pretože mnohí Ukrajinci museli ísť bojovať, niektorí dokonca zomreli.

„Väčšina ruských športovcov je zároveň členmi vojenského rezortného športového strediska v Rusku. Aj v týchto dňoch vidíme zábery ruského diktátora Putina, ktorý sa obklopuje najlepšími športovcami, ktorí mu týmito gestami prejavujú veľkú vďačnosť,“ vraví.

Hovorí, že momentálne si štart Rusov a Bielorusov vie predstaviť, iba ak by sa skončila vojna. Nechcel hovoriť za celý poslanecký klub OĽaNO, ale väčšina poslancov má podľa neho podobný názor ako on. Mnohí sa s ním o tejto téme aj radia.

„Bol by som veľmi rád, keby bol šport čo najviac apolitický, o čo sa na Slovensku snažím aj z pozície splnomocnenca vlády SR pre mládež a šport. Ale, žiaľ, šport je súčasťou tejto vojny, a keď vidím, ako je zničená aj športová infraštruktúra a ako v nej umierajú aj ukrajinské športové talenty, je mi z toho veľmi smutno,“ hovorí.

Šport a politika sa nedajú oddeliť

O tom, že by nebolo správne, aby sa ruskí a bieloruskí športovci zúčastnili na olympiáde, hovorí aj hokejista Třinca Tomáš Marcinko. Agresor je v tomto prípade jasný, je ním Rusko a pomáha mu Bielorusko.

Marcinko je presvedčený, že nie všetci potenciálni olympionici súhlasia s ruskou vojnou proti Ukrajine. „Zároveň som si istý, že mnoho z nich sa bojí vyjadriť svoj názor a nesúhlas s tým, že ich krajiny bezdôvodne napadli suverénnu krajinu a zabíjajú nevinných občanov Ukrajiny a snažia sa zabrať ich územie,“ hovorí hokejista.

Aj on si myslí, že Rusi a Bielorusi by sa mohli zúčastniť na olympiáde jedine v prípade, že by sa skončila vojna. „Iste, je to veľmi nepríjemné voči samotným športovcom, ktorí celú svoju kariéru tvrdo pracujú, aby boli najlepšími a dostali sa na olympiádu. Ale to neznamená, že celý svet má na niekoľko týždňov privrieť oči a nevnímať vojnu na Ukrajine,“ pokračuje Marcinko.

Nevidí zmysel v tom, aby iné krajiny bojkotovali olympiádu, ak na nej budú Rusi a Bielorusi. „Ani v minulosti to nič nevyriešilo. Namiesto toho, aby olympiádu bojkotovali športovci a krajiny, ktoré žijú v mieri, mal by MOV zakázať štart Rusom a Bielorusom, žiadna neutrálna vlajka nepostačuje,“ dodáva.

Triatlonista Richard Varga o tejto téme diskutoval aj so SOŠV či s inými športovcami. Hovorí, že olympiáda by mala byť dialógom za mier, preto si vie predstaviť, že by sa Medzinárodný olympijský výbor mohol snažiť dať Rusku a Bielorusku nejaké podmienky, keďže úplný mier je momentálne ťažko predstaviteľný.

„Nájsť niečo, na čo by pristúpili Rusi, napríklad že by aspoň nebombardovali civilné oblasti a civilistov,“ hovorí. Hoci hneď dodáva, že všetko toto už Rusi za posledný rok mnohokrát porušili. Ak by však neboli schopní dať ani takéto záruky, ich účasť nepovažuje za dobrý krok.

„Neviem si predstaviť, že by ruskí a ukrajinskí športovci stáli vedľa seba, mohli by z toho vznikať konflikty, ale mohli by tam byť možno aj inšpirujúce príbehy,“ hovorí.

Obaja športovci hovoria, že šport a politika sa nedajú oddeliť. „Šport sa vždy bude spájať s politikou, niektoré krajiny ho používajú ako propagandu, vždy to bude aj o politike, aj keď sa budeme tváriť, že to nechceme,“ myslí si Varga.

Marcinko vraví, že argument o nespájaní politiky a športu sa používa iba vtedy, ak sa to niekomu práve hodí.

„Šport a politika sa prelínajú. Zoberme si napríklad finančnú podporu štátu do jednotlivých športových odvetví či podujatí. Čím je šport populárnejší, tým viac je súčasťou politiky. Priamo či nepriamo,“ hovorí.

Športovci by sa mali podľa neho viac vyjadrovať k spoločenským témam, ktoré sa ich dotýkajú.

Marcinko bol jedným z mála slovenských hokejistov, ktorí vyjadrili jasný nesúhlas s tým, že Slovenský zväz ľadového hokeja nezakázal účasť v reprezentácii hokejistom, ktorí po vypuknutí vojny podpísali zmluvy v KHL. Liga pritom slúži ako nástroj ruskej propagandy, kluby dostali príkaz podporovať inváziu na Ukrajinu.

Proti rozhodnutiu protestoval ešte Michal Handzuš, ktorý dokonca odstúpil z postu vo výkonnom výbore zväzu. Samotný prezident zväzu Miroslav Šatan dodnes neposkytol k téme žiadne stanovisko.

To, že Rusko by mohlo účasť športovcov na olympiáde využiť aj na propagandu, naznačuje nedávny prípad z tenisového Wimbledonu. Ruskí a bieloruskí športovci tam nemohli súťažiť. Turnaj vyhrala Elena Rybakinová, ktorá sa narodila v Moskve, no reprezentuje Kazachstan.

Toho sa okamžite chytil prezident ruského tenisového zväzu Šamiľ Tarpičšev, ktorý Rybakinovú označil za „náš produkt“, hoci do Kazachstanu odišla práve preto, že v Rusku jej neponúkli také dobré podmienky na tréning.

Rusi porušovali prímerie

Všetky strany spomínajú olympijské prímerie, teda že v čase hier by nemala byť žiadna vojna. Práve Rusko sa však v minulosti správalo inak.

Deň pred začiatkom letnej olympiády v Pekingu 2008 vypukla rusko-gruzínska vojna o Južné Osetsko. Bojovalo sa aj v čase olympiády.

V roku 2014 sa zimná olympiáda konala v ruskom Soči, skončila sa 23. februára a krátko nato Rusko anektovalo Krym. V čase, keď na polostrov prichádzali ruskí vojaci, sa konala aj paralympiáda.

Olympiáda sa neskôr ukázala aj ako súčasť štátom riadeného dopingu športovcov. Zaň boli Rusi potrestaní tým, že od olympiády v Pjongčangu 2018 vystupovali len ako olympijskí športovci z Ruska a súťažili pod olympijskou vlajkou bez štátnych symbolov.

Keď ruské vojská 24. februára 2022 napadli Ukrajinu, bolo to iba štyri dni po skončení zimnej olympiády v Pekingu a zároveň zopár dní pred štartom marcovej paralympiády. Invázia teda prebiehala počas hier zdravotne znevýhodnených športovcov.

V ktorých športoch Rusi a Bielorusi (ne)súťažia?

• Ruskí a bieloruskí hokejisti sa nemôžu zúčastňovať majstrovstiev sveta a kluby z týchto krajín ani klubových súťaží pod hlavičkou IIHF.
• Ruskí futbalisti a ruské kluby majú zákaz súťaženia na všetkých podujatiach pod hlavičkami FIFA a UEFA, teda aj na majstrovstvách sveta a Európy, v Lige majstrov a ostatných súťažiach, netýka sa to však Bieloruska.
• Basketbalisti a volejbalisti z Ruska a Bieloruska sa nemôžu zúčastňovať na žiadnych medzinárodných reprezentačných podujatiach.
• Lyžiari, snoubordisti, biatlonisti a krasokorčuliari z Ruska a Bieloruska nesmú súťažiť na podujatiach, ako sú napríklad svetové poháre, a ani na majstrovstvách sveta.
• Ruskí a bieloruskí tenisti môžu súťažiť na turnajoch pod neutrálnou vlajkou, grandslamový Wimbledon však spravil výnimku a nepovolil štart týchto hráčov vôbec; z reprezentačných akcií, ako je Davis Cup u mužov a Billie Jean King Cup u žien, sú tieto tímy vylúčené úplne.
• Ruskí a bieloruskí atléti takisto nemôžu súťažiť na žiadnych podujatiach.