Denník N

Rozbehol sa po poli a kričal: Mama, nie sú tu žiadne míny! Fotografka Jana Rajcová zozbierala príbehy ľudí, ktorí u nás našli bezpečie

Žanna. Zo série Exodus.Report. Foto - Jana Rajcová
Žanna. Zo série Exodus.Report. Foto – Jana Rajcová

„Keby mi niekto v minulosti povedal, že sa v nás nájde toľko ľudskosti, neverila by som,“ vraví Jana Rajcová.

„Odišli sme. Keď sme prešli hranice, Danko sa rozbehol po poli a kričal: Mama, nie sú tu žiadne míny! On sa smial a ja som plakala od šťastia, boli sme v bezpečí,“ hovorí Žanna z východnej Ukrajiny.

So svojou rodinou žila v Malej Danilovke pri Charkive. Neodišli hneď, celé štyri mesiace vytrvali, lebo dúfali, že vojna sa skončí. Bez plynu, bez elektriny, bez jedla, so zvukom lietadiel a rakiet neustále dopadajúcich v ich okolí. V jeden deň ich narátali 53. Snažili sa brániť strachu.

Potom však na chodník, kde sa ich syn zvykol bicyklovať, dopadol ruský Iskander a ostal po ňom 12-metrový kráter. Vtedy sa rozhodli odísť. Až na Slovensku sa im syn priznal, ako veľmi sa bál, no snažil sa byť silný kvôli rodičom.

„Keď sme prišli prvýkrát do bytu, Danko vošiel ako prvý a zasvietil. To bolo niečo, čo mal doma dlhé mesiace zakázané.“

Príbehy o strachu aj nádeji

Príbeh 49-ročnej Žanny je jedným z desiatok, ktoré fotografka Jana Rajcová od začiatku vojny proti Ukrajine počula a zachytila.

„Chcela som za číslami vidieť tváre. Chcela som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Vojna na Ukrajine

Kultúra

Teraz najčítanejšie