Denník N

Nestoja za Ruskom ani proti nemu. Prečo má časť sveta k vojne vlažný postoj

Vladimir Putin a Nárendra Módí. Foto - indická vláda, gov.in
Vladimir Putin a Nárendra Módí. Foto – indická vláda, gov.in

Autor je politický geograf, pôsobí na Fakulte sociálnych vied UK a na Metropolitnej univerzite Praha.

Od začiatku ruského vpádu na Ukrajinu zaznievajú z mnohých miest Západu rozhorčené slová na adresu krajín, ktoré sa spolu s nami jednoznačne nepostavili na stranu obetí. Veď je to predsa také jasné! Čo to nevidia?

Realita je veľmi prostá. Určite to vidia a zrejme ani netápu v otázke, kto je obeť a kto agresor. V medzinárodných vzťahoch však vždy platilo, že vedieť alebo vidieť neznamená, že podľa toho aktéri – najmä veľmoci – budú aj konať.

Dôvod je jednoduchý. V medzinárodnej politike ide o záujmy a moc oveľa viac než o hodnoty a morálku. Svet prebiehajúcu vojnu registruje a reaguje na ňu. Len inak, než si to my na Západe predstavujeme.

Omnoho zaujímavejšia otázka než tá, prečo sa k nám nepripoja, je, kde sa v nás berie presvedčenie, že by sa svet mal postaviť práve na našu stranu.

Kto je na čej strane

V marci minulého roka zverejnil portál Economist Intelligence Unit, ktorý patrí do skupiny časopisu Economist, analýzu s titulkom Rusko môže počítať s podporou mnohých rozvíjajúcich sa krajín. Čo zo zistených dát vyplynulo?

Napríklad to, že hoci hlasovania vo Valnom zhromaždení OSN zdrvujúcou väčšinou Rusko odsúdili – či už za organizovanie „referend“, na ktorých základe štyri ukrajinské oblasti „dobrovoľne vstúpili“ do Ruskej federácie, alebo za samotnú inváziu –, väčšina štátov to nepovažuje za

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie