Nestoja za Ruskom ani proti nemu. Prečo má časť sveta k vojne vlažný postoj
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Autor je politický geograf, pôsobí na Fakulte sociálnych vied UK a na Metropolitnej univerzite Praha.
Od začiatku ruského vpádu na Ukrajinu zaznievajú z mnohých miest Západu rozhorčené slová na adresu krajín, ktoré sa spolu s nami jednoznačne nepostavili na stranu obetí. Veď je to predsa také jasné! Čo to nevidia?
Realita je veľmi prostá. Určite to vidia a zrejme ani netápu v otázke, kto je obeť a kto agresor. V medzinárodných vzťahoch však vždy platilo, že vedieť alebo vidieť neznamená, že podľa toho aktéri – najmä veľmoci – budú aj konať.
Dôvod je jednoduchý. V medzinárodnej politike ide o záujmy a moc oveľa viac než o hodnoty a morálku. Svet prebiehajúcu vojnu registruje a reaguje na ňu. Len inak, než si to my na Západe predstavujeme.
Omnoho zaujímavejšia otázka než tá, prečo sa k nám nepripoja, je, kde sa v nás berie presvedčenie, že by sa svet mal postaviť práve na našu stranu.
Kto je na čej strane
V marci minulého roka zverejnil portál Economist Intelligence Unit, ktorý patrí do skupiny časopisu Economist, analýzu s titulkom Rusko môže počítať s podporou mnohých rozvíjajúcich sa krajín. Čo zo zistených dát vyplynulo?
Napríklad to, že hoci hlasovania vo Valnom zhromaždení OSN zdrvujúcou väčšinou Rusko odsúdili – či už za organizovanie „referend“, na ktorých základe štyri ukrajinské oblasti „dobrovoľne vstúpili“ do Ruskej federácie, alebo za samotnú inváziu –, väčšina štátov to nepovažuje za
