Zatepliť, dofarbiť, pridať heliport. Ministerstvo obrany rekonštruuje hotel na Šírave a robí to zle, varujú odborníci
Rekonštrukcia vojenskej zotavovne na Zemplínskej šírave zo 70. rokov má stáť do 20 miliónov, hotová by mala byť do troch rokov. „Keď to však dopadne tak, ako ukazujú vizualizácie, budova nenávratne príde o svoje kvality,“ hovorí teoretik architektúry Peter Szalay. Nespokojný je aj pôvodný autor budovy.
Celoročný hotel s wellness, kongresovým centrom, športoviskami a športovou halou – tak má podľa ministerstva obrany po komplexnej rekonštrukcii už o pár rokov vyzerať pôvodne vojenská zotavovňa, dnes hotel Granit na Zemplínskej šírave.
Ohlásená rekonštrukcia spočiatku vyvolala pozitívne ohlasy, keďže budova z konca 70. rokov je pre verejnosť zatvorená už päť rokov a v minulosti prešla len menšími úpravami. So spôsobom rekonštrukcie však mnohí nesúhlasia.
Architektonická a odborná verejnosť kritizuje doposiaľ zverejnené vizualizácie, podľa ktorých môže dôjsť k narušeniu konceptu architektúry zasadenej do krajiny a jej následnému znehodnoteniu.
S návrhom pritom nesúhlasí ani architekt pôvodného projektu Ivan Kočan, ktorý negatívne vníma najmä postup ministerstva. „Bol som zhrozený, keď som to videl. Je to tragédia. Najviac ma však mrzí, že so mnou nikto nekomunikoval. Nikto mi nevolal, ani sa ma nepýtal, či s tým ako autor súhlasím,“ vraví Kočan.
Žlté a modré obklady
Vojenská zotavovňa patrí medzi výrazné architektonické diela druhej polovice 20. storočia a je súčasťou Registra modernej architektúry SAV. Podľa teoretika a historika architektúry Petra Szalaya z Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV význam stavby spočíva v čistote a prísnej štruktúre, ktorá je v kontraste so skalným prostredím. Práve o to rekonštrukciou môže prísť.
Vizualizácie zverejnené ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽaNO) v apríli 2022 počas tlačovej konferencie ukazujú, že rekonštrukcia ráta so zateplením, vymaľovaním a osadením žltých a modrých obkladov či dobudovaním heliportu, čím sa naruší pôvodný kontext brutalistickej stavby.
„Architektom pôvodne nešlo o to prírodu prekonať, budova krajinu skôr dotvárala. Je to veľmi citlivo spravené v zmysle modernej architektúry. Teraz sa to vo výsledku podľa vizualizácií trochu zateplí, vymaľuje a dobuduje, čím stavba príde o to, čo ju robí hodnotnou,“ hovorí Peter Szalay.
Budova, ktorá bola dokončená v roku 1979 podľa projektu architektov Dušana Bálenta, Eduarda Horvátha a Ivana Kočana, podľa Szalaya vyžaduje komplexnú rekonštrukciu, no mal by sa pritom brať do úvahy jej pôvodný koncept.
Ide o premyslený komplex, ktorého súčasťou nebol len hotel, ale
